Skalná dominanta Klapy nad Nosickou priehradou u Púchova

Skalná dominanta v Javorníkoch - vrch Klapy

11.4.2013 | Jozef Cyprich

Kto si chce pozrieť meander Váhu spútaného Nosickou priehradou z vtáčej perspektívy, ten musí vyliezť na 653,7 m vysoký vápencový vrchol so zvláštnym názvom - Klapy. Historici predpokladajú, že sa tak volá aspoň dvetisíc rokov. Vrchol Klapy a jeho okolie s rozlohou 6,22 ha je od roku 1993 prírodnou rezerváciou s 1. stupňom ochrany.

Výrazný skalnatý vrch na pravej strane Váhu je významný nielen z geologického a geomorfologického hľadiska, ale aj pre výskyt zaujímavých a vzácnych rastlinných spoločenstiev na priľahlých lesných a trávnatých plochách orientovaných na juh.

Bradlo je budované jurskými šedými krinoidnými, vo vyšších polohách rohovcovými a hľuznatými vápencami. Najvyššie časti hrebeňa sú tvorené upohlavskými vrstvami v zlepencovom vývoji. Na stavbe okolia sa podieľajú menej odolné kriedové vápence, slienité bridlice, slieňovce a pestré sliene.

Čtěte také: Od Manínov po Vrchteplú, po stopách Holubyho v Manínskej tiesňave

Vápencové bradlové pásmo je rozdelené na dva vrcholy, Malé a Veľké Klapy. Na juhovýchodnej strane brala v dolnej časti osamotený skalný výčnelok pripomína jediacu ženu. Podľa povesti ide o cigánku, ktorá oráčom ukradla hrniec s kašou a tu za trest skamenela. Pod Cigánkou je malá puklinová jaskyňa.

Vegetačnú skladbu tohto maloplošného ekosystému tvoria hlavne teplomilné druhy skalných spoločenstiev. Pôvodný viac ako 150 rokov trvajúci výskyt sosny, borovice lesnej (Pinus sylvestris) je doplnený drieňom (Cornus mas) a brečtanom popínavým (Hedera helix). Z cievnatých rastlín sa tu vyskytuje metlica šedivá (Deschampsia), králik biely (Chrysanthemum leucanthemus), arnika horská (Arnica montana), z ohrozených druhov ľalia zlatohlavá (Lillium martagon), kavyľ pôvabný (Stipa pulcherrima). Z endemitov a subendemitov sú tu zastúpené poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), horčičník Wittmannov (Erysimus witmannii), zvonček karpatský (Campanula carpatica) a sezel sivý (Sezeli osseum).

Zo živočíšnej ríše sa tu udomácnil a aktivitu najmä v noci vyvíja výr skalný (Bubo bubo), v štrbinách skál hniezdia dážďovníky (Apus apus), na zemi ľabtuška vrchovská (Anthus spinoletta) a strnádka obyčajná (Emberiza citrinella). Z motýľov vidlochvost feniklový (Papilio machaon), vzácne i jasoň červenooký (Parnassius apollo) a chochlačkový (P. mnemosyne). Na skalách a v ich dutinách sa skrývajú slepúch lámavý (Anguis fragilis) a jašterica obyčajná (Lacerta agilis).

Z vrcholu Klapov je dobrý výhľad na vodnú nádrž Nosice, Marikovskú i Papradnianskú dolinu, na Malý a Veľký Manín, Javorníky, Biele Karpaty, za dobrého počasia i na skaly Červeného Kameňa, Súľovské skaly a Malú Fatru. Najkrajší pohľad sa naskytne na rieku Váh predierajúcu sa považským krajom.

Nástupným miestom pre túru na Klapy je okresné mesto Považská Bystrica. Od železničnej stanice vychádza zelená značka a mostom cez Váh a popri kaštieli v Orlovom privedie pod Lopatinu, kde treba pokračovať po žltej značke. Tá cez samotu Záklapie privedie priamo na vrchol.

Nastúpiť na spomínanú žltú značku možno aj z Považského Podhradia, prípadne z opačnej strany v Udiči, kam vedú autobusové spoje. Nimi, prípadne vlastným autom sa možno dostať aj do obce Uhry, odkiaľ je najkratší (neznačený) výstup do sedla pod Klapmi.

Zobrazit místo Klapy, Javorníky na větší mapě

Mapa: Turistická mapa 108: Javorníky/Púchov, 1:50 000, VKÚ Harmanec 199, Turistický atlas Slovenska, 1:50 000, VKÚ Harmanec 2005, list 48

Další související články: