Treking > Příroda > Vlčia a Rysia, súkromné prírodné rezervácie východného Slovenska. Lesoochranárske zoskupenie VLK
Vlčia a Rysia, súkromné prírodné rezervácie východného Slovenska. Lesoochranárske zoskupenie VLKVlčia a Rysia - súkromné chránené rezervácie na Slovensku5.4.2013 | Jozef Cyprich
Slovenská príroda je rozdelená do piatich stupňov ochrany. Predmetom ochrany sú väčšinou vzácne výskyty rastlín a živočíchov, prípadne krajinársky cenné morfologické útvary. S výnimkou pralesov sú lesy chránené len čiastočne, a to v rámci chránených krajinných oblastí CHKO (2. stupeň), národných parkov NP (3. stupeň), prírodných rezervácií NPR, PR a pamiatok PP (4. a 5. stupeň). To čo sa nedarí štátnej ochrane prírody, podarilo sa Lesoochranárskemu zoskupeniu VLK prevádzkovaním súkromných prírodných rezervácií. Akákoľvek činnosť s lesnou hmotou je v nich neprípustná, sú v uzákonenom 5. stupni ochrany. SPR Vlčia (21,24 ha, 2004) - prvá súkromná rezervácia v strednej a východnej Európe. Nachádza sa v pohorí Čergov v pramennej oblasti riečky Ľutinka v závere doliny Jarabínček, dotýkajúc sa svojím severným okrajom Veľkej Javoriny (1 098,7 m). Združenie les kúpilo od pôvodného majiteľa - reštituenta. Peniaze získalo zbierkou Kúp si svoj strom, ktorá presiahla hranice Slovenska. Čtěte také: Žihlavník (Baske) a Omšenská Baba, chránené prírodné rezervácie v… Geologickým podkladom lesa je paleogénny flyš. Les je v nižšej nadmorskej výške (800 m) zmiešaný jedľovo-bukový, do vyšších častí prechádza v bukovo-javorový, na hrebeni (až 1 098 m) sú nižšie bukové porasty. Umelá výsadba smreka asi na 5 % plochy je postupne vytláčaná skupinkami briezok. Dominantnými drevinami sú teda buk (Fagus sylvatica) a javor horský (Acer pseudoplatanus) s jedľou bielou (Abies alba), doplnené o javor mliečny (Acer platanoides), brest (Ulmus glabra), brezu (Betula pendula), vŕbu sliezsku (Salix silesiaca) a v hornej časti aj jarabinu vtáčiu (Sorbus aucuparia). Z rastlín okrem papradí (Dryopteris) sa vyskytuje mesačnica trváca (Lunaria rediviva), hluchavník žltý (Galeobdolon luteum), pakost smradľavý (Geranium robertianum), jedovatá bažanka trváca (Mercurialis perennis), vzácne a chránené ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), vstavačovec bazový (Dactylorhiza sambucina), mliečivec alpínsky (Mulgedium alpinum), cesnak hadí (Allium victorialis) a kýchavica biela Lobelova (Veratrum album subsp. lobelianum). Zo živočíšnej ríše hniezdia v lese pinka lesná (Fringilla coelebs), sluka lesná (Scolopax rusticola), spevavý slávik červienka (Erithacus rubecula), kolibkárik spevavý (Phylloscopus trochilus) a čipčavý (Ph. Collybita), penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla), drozd čierny (Turdus merula) a plavý (T. philomelos), brhlík lesný (Sitta europaea), hlučný ďateľ čierny (Dryocopus martius) a sýkorky (Parus). V noci lovia sova lesná (Strix aluco) a dlhochvostá (S. uralensis), kuvik kapcavý (Aegolius funereus) a vrabčí (Glaucidium passerinum), počas dňa orol skalný (Aquila chrysaetos) a krikľavý (A. pomarina). V lese sa bežne pohybuje jelenia (Cervus elaphus) a diviačia (Sus scrofa) zver, zo šeliem vlk (Canis lupus), rys (Lynx lynx), občas i medveď (Ursus arctos). Severným okrajom rezervácie vedie hrebeňový modro značený turistický chodník európskej diaľkovej trasy E 3, vedúci na najvyšší vrchol pohoria Čergov - Minčol (1 157,2 m). SPR Rysia (30,49 ha, 2004) - druhá súkromná rezervácia, aj keď uzákonená spoločne so SPR Vlčia. Nachádza sa v Strážovských vrchoch v povodí rieky Nitrica na hrebeni pod Závadskou poľanou v nadmorskej výške 660-845 m. Les ako Pekárovu horu združeniu venoval darom pôvodný majiteľ, tiež reštituent, lekár z Kokavy nad Rimavicou. Geologické podložie z kryštalinika je budované prevažne kremencami a magmatitmi. V lese prevláda buk (Fagus sylvatica), ktorého dopĺňa breza previsnutá (Betula pendula). S menším lokálnym výskytom je tu vŕba rakytová (Salix caprea) a jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), z ihličnanov umele vysadené borovice (Pinus sylvestris), smreky (Picea abies) a smrekovce (Larix decidua). Kry sú zastúpené lieskou obyčajnou (Corylus avellana), bazou čiernou (Sambucus nigra) a lykovcom jedovatým (Daphne mezereum). Z doteraz zistených 140 druhov rastlín v tejto lokalite treba spomenúť neprehliadnuteľné papradie orličie (Pteridium aquilinum), rovnako jedovatú zubačku žľaznatú (Dentaria glandulosa), aromatický lipkavec marinkový (Galium odoratum), bažanku trvácu (Mercurialis perennis), hluchavník žltý (Galeobdolon luteum), kysličku obyčajnú (Oxalis acetosella), pakost smradľavý (Geranium robertianum). V tejto nadmorskej výške sa darí aj čučoriedkam (Vaccinium myrtillus). Z chrobákov tu možno objaviť chránené bystrušky (Carabus), vzácneho fúzača alpského (Rosalia alpina), z plazov užovku stromovú (Elaphe longissima), z obojživelníkov salamandru škvrnitú (Salamandra salamandra), skokana hnedého (Rana temporaria), kunku žltobruchú (Bombina variegata). Vtáctvo má zastúpenie v troch druhoch sýkoriek, v dvoch kolibkárikoch, lieta tu žlna zelená (Picus viridis), brhlík lesný (Sitta europaea), drozd čierny (Turdus merula), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), pinka lesná (Fringilla coelebs), oriešok hnedý (Troglodytes troglodytes), červienka obyčajná (Erithacus rubecula), ďateľ čierny (Dryocopus martius), penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla). Z vyšších živočíchov je tu srnčia, jelenia, diviačia zver, medvede i rysy. Južným okrajom rezervácie vedie hrebeňový červeno značený turistický chodník vedúci od chaty Homôľka cez Suchý vrch a Rokoš do Uhrovca.
Líbil se vám tento článek? Diskuse k tomuto článkupřidat názorDalší související články:+ Súľovské vrchy, turistika a turistické trasy, skály, hrady, přírodní poměry, fauna a flóra+ Najstaršie osobitne chránené časti prírody v Slovenskej republike + Vlk, rys i medvěd se vracejí do českých hor… ale nemají to jednoduché + Rostlinný svět Dolomitů + Když krajina plane + Zabij bobra, zachráníš strom aneb šílený "ekolog" radí… + Víte kolik bylo dob ledových? Doba ledová v českých horách a slovenských Karpatech + Monitoring medvědů na Malé Fatře 15. až 17.6.2012 |
|