Treking > Treky, turistika > Gerlachovský tít (2 655 m n. m.) v slovenských Vysokých Tatrách, túra s horským vodcom
Gerlachovský tít (2 655 m n. m.) v slovenských Vysokých Tatrách, túra s horským vodcomVvysokohorská turistika na Slovensku, Gerlachovský tít s vodcom16.2.2009 | Martin Kiňo
Tatry sú obrovské. Značkované trasy, zopár turisticky prístupných vrcholov, to je príli drobné sústo na zasýtenie due po horskej romantike prahnúcej. Kadá bytos, ktorá pocíti lásku k malým Alpám, k tomuto poznaniu čoskoro dospeje. Turistiku a horolezectvo v týchto parhboch delí iba tenký pagát povrazolezca. Podchvížou hrozí strata balansu a prehupnutie sa do ríe nepoznaných a bene neprístupných tatranských chodníčkov, či skalných ciest. Mnohých vežmi skoro zláka túba odboči z chodníka. A tak aj my - v naich najvyích horách sme prechodili, čo sa dalo, nu a celkom prirodzene vyvstala otázka, čo ďalej, ako sa dosta Tatrám hlbie do due? Problém rieiacu cestu sme videli v najatí si vodcu. Komercia, vraví sa. Vraj vodcovia si zo zdolávania tatranských kopcov urobili biznis. Som toho názoru, e vo vetkom je najlepie získa vlastnú skúsenos. Chcem spozna, ako chutí svet. Preto som chcel vedie ja i moji spolupútnici, ako to s tou komerciou na Gerlachu vlastne je. Vybrali sme sa teda s vodcami na pahrb Gerlachom zvaný, preskúma ako to mimo značených chodníkov v Tatrách vyzerá a akí sú to v skutočnosti žudia. Vyráa za tmy na pochod po dvojhodinovom "spánku" je straná drina, ale okúzlený horami vetko vydrí. Po zhruba dvojhodinovom výžape z Tatranskej Polianky za neustálej hrozby, e si z nás vežká, hnedá ruka urobí toaletný papier sa na Sliezskom dome vynoríme z lesného era celí prepotení. Jediní sme vystúpili peo, ostatní klienti volili luxusný dovoz autom. Poznámka: Na Sliezskom dome sa dá objedna auto zhruba za sedemsto korún, ktoré vás vyzdvihne v doline resp. dá sa prís vlastným autom, ale v tom prípade je potrebné zaplati si aj nocžah na Sliezskom dome. No áno - biznis. Tak teda, prvý úsek naej trasy sa nič zvlátneho neudialo a zakrátko sa u stretávame s Erom Veličom a Tiborom Hromádkom. Hádam to nie sú úplní magori a o horách niečo vedia, hovorím si. Pevný stisk ich ruky mi do podvedomia bleskovo vnesie pocit dôvery. Z Ervína - úpleho muíka s dokonalým chrupom - vyaruje dnes u tak vzácny kžud a charizma. Z jeho hlasu vnímam upokojujúce tóny. Je to vyrovnanos a pokoj, vlastnosti, ktoré boli v meste pochované tonami elezobetónu ako úboiaci pod masami lávy v Pompejách a ktoré márne hžadáme. Ero sa na nás usmieva a my mu uveríme. Tibor Hromádka pôsobí portovo, cestou vtipkuje s naimi dievčatami.
Vysoké Tatry
jsou geomorfologickým podcelkem Východních Tater, které se dělí na ji zmiňované
Vysoké Tatry a Belianské Tatry. Vysoké Tatry jsou jediným pohořím Slovenska, které
má velehorský charakter. Má vechny znaky vysokohorské krajiny - velkou nadmořskou
výku, vysokou členitost a bohatství různých skalních forem - títů, skalních stěn, věí
«
Od Sliezskeho domu chodník vedie k Batizovskému plesu no a my stúpame v husom zástupe a k miestu, kde sa chodník oddežuje od Tatranskej magistrály a smeruje pod stenu Gerlachu. Trasa naberá na strmosti. Môeme vidie čierne káry vyplnené snehom, zdá sa, e vrch je iba popráený, akoby obliaty mliekom. Ihneď vak zistíme, ako sa s nami hory pohrávajú. Sneh má pätnás miestami dvadsa centimetrov, občas sa prepadáme do podradných dier medzi skalami. Po prekonaní krátkeho svahu nad plesom vodcovia zastanú a naväzujú si nás po dvoch na lano. Počas letných podmienok vodca berie maximálne tyri osoby na jedno lano. Cena na jedného je vtedy niia. Počasie je no slnko zrovna nesvieti, prihodí sa nám niečo? "Dnes má premiéru v mačkách?", pýta sa ma Tibor a nenápadne tak zisuje, čo za klientov to má dnes na lane. "Hej, hej", vravím "ažká starostlivos", podotknem, keď mi pozorne nasadí elezá ako svojej milovanej. Vyrazíme. Odtiažto vedie žab skoro priamo a na vrchol a je celý vysneený. Tibor a Ervín stúpajú vpredu a určujú primerané tempo. Na chôdzu v mačkách treba privyknú. žab predstavuje pomerne rovnomerné stúpanie s niekožkými skalnými vývihmi, zabezpečenými kramžami a ocežovými okami, cez ktoré sa istíme. Pomaly vkĺzneme do vrcholovej hmly a strácame spojenie s údolným svetom. Prekvapuje ma ako pevne mačky dria na mokrej skale, a tie ako vytrvalo stúpajú dievčatá. Kadá skupina na lane má svoje tempo, čo môe niekomu z pochopitežných dôvodov prekáa. Skupinky rovnomerne vystupujú, mačky na skalách pekne mňaukajú. Nai vodcovia sú trpezliví, no neustále nás pobádajú k nepretritej chôdzi. Musím zastavi, napi sa, zjes kúsok čokolády. Prekvapí ma, keď Tibor hlási, e vrchol je u len asi dvadsa minút vzdialený. Obdivujem stúpanie v zasneenej stene, ani nevnímam, kožko sme u v zovretí žabu. Cesta je plná nových záitkov. Sneh je pomerne mokrý, predstavujem si aký by bol žab nebezpečný, keby mrzlo a bola zlá viditežnos. V hmle sa tu dá isto jednoducho zablúdi a zrúti sa. Pozitívne je, e zastavíte a na Sliezskom dome, kde podávajú Horec, len neviem, či to postačí aj na rozchodenie zlámaných väzov. Naozaj nečakane sa ocitneme na nie vežmi rozžahlom vrchole tvorenom skalnými výstupkami. Nasleduje rýchle foto a u nás z vrcholu vytláčajú ďalí, dnes hore vystúpiví a tie silný vietor. Zostup v mačkách je pre nás taktie neprebádaná pôda, vodcovia nás vak usmerňujú a tak postupne ukrajujeme z výkových metrov. Hory, okolité steny, sneenie, víchor, to vetko ma nadchýna a preto mi zostup ubehne vežmi rýchlo. Pod stenou zruíme nau pupočnú núru a smerujeme da bodku za vydareným výstupom. Veža rozprávam s Tiborom. Je to človek, ktorý patrí do hôr, veža sa pýtam, on priatežsky odpovedá. Je to akoby som viedol dialóg s dobrým vínom. Mono stojí za zmienku, e na celý výstup a zo Sliezskeho domu a spä treba počíta s ôsmimi hodinami, teda pokiaž vás práve nenaháňajú divé zvery tatranské, je to čas zodpovedajúci pohodovému tempu, záleí na kondícii. Záverečnú reč má Ervín. "Bol to pekný deň, drali ste sa dobre." Pomaly sa lúčime, nie na dlho. Čo doda na záver? Určite sa netreba bá odboči zo značkovaných tatranských trás smerom k skvelým záitkom. Ten, kto v Tatrách nie je doma, nech neváha oslovi vodcu. Minimálne pri výstupe na Gerlach to má význam. Z dôvodu bezpečnosti. A navye, vodcovia sú predsa skvelí chlapíci. Líbil se vám tento článek? Diskuse k tomuto článkupřidat názor zobrazit celou diskusi
Navázat se všichni na jedno lano do žlabu je programovaná sebevražda -jeden spadne a letí všichni. To nejsou horští vůdcové ale diletanti.
Kdo jistí má být sám zajištěn. S takovým bych nešel ani na Kováčovské kopce...
To je tak na kriminál, jenom tahat peníze z hloupých oveček.
Jinak hlavní hřeben V. Tater je malý cca 25 km, regulace turistů je potřebná. Ale kdo má peníze může stavět hotely, budovat sjezdovky a těžit dřevo i rašelinu a nic se neděje...
Vidím,že na Slovensku je každý odborník na všetko.Keď sa do veci nerozumieš tak sa k tomu nevyjadruj.Keď sa vezieš v autobuse tiež riešiš či sa zahlušíš spolu zo šoferom a nazývaš ho diletantom?Netvrdím,že vodenie na krátkom lane (to je tá technika ktorú vodcovia používaju a o ktorej vôbec nič nevieš) je dokonalá.Ale ak má mať vodca aspoň nejakú kontrolu nad situáciou je to najlepšie riešenie.Samozrejme nie je to technika pre horolezcov.Tí by mali byť schopní sa v ľahkom hýbať bez lana a keď pridu ťažšie useky tak začať istiť.
Pevne verim že Gerlach nebude stale biznisom pre horskych vodcov ! Len u nas su zakony ktore su vhodne pre par ludi. Nikde v Europe nie su take zakazy na kopce ako na Gerlach - kto na to ma nech ide hore. Mam vyše 30 vystupov nad 4000 m. a viem ohodnotim obtiažnost na Gerlach, na Gerlachu som bol viac krat v zime a v lete - netreba s toho robit strašiaka ! Je to induvidualne ako všetko, zažil som horskych vodcov /bolo to v Alpach/ čo ma skoro zhodili a raz dokonca mačkou rozsekli hlavu vo vystupe vo Švajčiarsku. Proste pre peniaze len oni a nikto iny ! Vystup na Gerlach Batizovskou probou zakazuju vodcovia, no oni tam vystupy robia cez zimu. No je to ich kopček. Škoda sa rozčulovat. Hore sa dostaneme kto na to mame...!
My sme si to Batizovskou próbou dali pred rokom v máji, keď tam bolo ešte kopa snehu. Batizovskou próbou preto, lebo sme si chceli pozrieť zostupovku, aby sme v budúcnosti nemali problém. Ono hľadať próbu zhora v nejakej hmle, nie je žiadna výhra. Netuším čo sme porušili. Sme členmi AV, ale šli sme najľahšou cestou hore, čo ma však vôbec nezaujíma vzhľadom na hore uvedený dôvod. Vtedy sme s lezením začínali a nepoznali sme nikoho, kto by s nami šiel inú cestu a poznal pritom nástup do próby zhora. No a žiadneho horského vodcu nemienime finančne podporovať. V pomerne zimných podmienkach si myslím, že šlo o plnohodnotný výstup. Delenie, že až od III stupňa obtiažnosti UIAA sa jedná o horolezecký výstup je podľa môjho skromného názoru iba nezmyselný výmysel slovenských ochranárov.
Na druhej strane je fakt, že Tatry sú malé, a že som aj ja často svedkom toho, ako sa tam ľudia trepú s totálne nevhodným vybavením.
Tu je report z oného výstupu: http://www.vhtrek.com/index.php?option=com_content&task=view&id=133&Itemid=85
Horskí vodcovia nič nezakazujú!To robí Štátna ochrana prírody(treba si naštudovať Návštevný poriadok a pozrieť sa kdo ho vydal).Horskí vodcovia vodia klientov ktorí sa necítia nato aby podnikli výstup sami.To ,že sa niektorí nechovajú tak ako by mali,bude asi tým ,že sú ľudia tak ak všetci ostatní -s dobrými aj zlými vlastnosťami (tým nechcem takéto chovanie obhajovať).Z Gerlachu ani z inych kopcov nikdo strašiaka nerobí.Výstup to nie je supernáročný,ale netreba podceňovať-štatistiky hovoria jasne.Ináč súhlasím-kto na to má nech ide kde sa mu zachce.
riešiť problematiku výstupu na Gerlach vo Vysokých Tatrách je paradox. Kým sa naša turistická verejnosť nenaučí tolerancii v horách, bude tento bod ešte dlho diskutabilný. Platí to pre celú SR vo všetkých pohoriach - viď cykloturisti a peší turisti, zájdite si na web stránku HZS a spočítajte, koľko za tento rok pribudlo úrazov bicyklistov. V oblasti NP Muránska planina za posledné 2 roky došo k precendesu, keď miznú INFO panely NCH, pribúdajú poškodené a rozbité panely a v neposlednej miere sa stalo, keď vandali rozbili studničku pri chate pod hradom - týto ľudia nepatria do skupiny návštevníkov. Chodím pravidelne do susedných krajín ale tento počin som tam nevidel, tak sa spytujem prečo? Kým bude musieť ochrana prírody riešiť represiu, stále bude ťahať za kratší koniec voči verejnosti, sme jediný štát EU z okolitých krajín, ktorý to má v zákone. Vytratil sa rešpekt a úcta k horám a vôbec, chceme na Gerlachu druhý Václavák ?
Moc nechapu vas prispevek. Chodite do okolnich krajin tedy predpokladam neco jako Rakousko, Slovinsko, Norsko atd... , ALE Gerlach a dalsi byste nechal pro verejnost zavreny? Vsude min. v Evrope mate nej. vrchol statu dostupny verejnosti.
Krom SK. Prave naopak problemem je to, ze cesty konkretne v Tatrach jsou preplnene (v sezone) turisty i radobyturisty! Preplnene jsou proto ze jine nejsou. Naprosta obsence moznosti prechodu a presunu dela z Tater Tatry jak je zname. Porad a dokola opakuji Tatry se mohou krasne inspirovat Julkama. Proc vymyslet neco nove kdyz uz je to vymyslene a funguje to. Rovnovaha v ochrane prirody a sportovnich aktivit. Neustale zakazovani z dob totality vede k neustalemu porusovani. A prave ze lide vidi ze mohou jit, jet letet atd.. jinde. Tak to i pres zakaz delaji na Slovensku. Otevrit prostory a moznosti to je cesta. Kolik ubude turistu z lehkeho terenu tim ze se otevrou nejake feraty a tezsi cesty, tolik ubude i urazu ktere vznikaji preplnenosti tech malo stezek na kterych se potkava turista, bezec i cyklista.
Dalsi zakazy budou pouze prohlubovat problem nesnasenlivosti vuci ochrancum ale i skupinam.
cestách dostávám k možnosti pročíst diskuse za dobu mé nepřítomnosti. Ničení informačních tabulí a vůbec přírody asi nikdo z nás schvalovat nebude, ale to trochu odbočuje od problematiky Gerlachu, jenž by se měl otevřít veřejnosti. Gerlach je mnohem snadnější než například Matterhorn a na něj mně také nikdo nezakazuje lézt. Argumenty typu, že přibudou úrazy apod. jsou trochu mimo, lidé musí používat vlastní hlavu. No a když si ji z nezkušenosti rozbijí, je to jejich chyba. Prostě uzavření Gerlachu je značně absurdní.
no, co k tomu dodat? zrejme sa stale bude diskutovat, ci je opravneny system, ktory v sucasnosti plati na gerlachu. Moj nazor je, ze zrejme najspravodlivejsie by bolo, keby mal kazdy moznost volneho pristupu do prirody nech je to už kdeko?vek a bolo by velmi potesujuce, keby kazdy vedel zhodnotit spravne svoje sily. Na druhej strane, co sa tyka casto vytykanej biznis orientacie vodcov, pravda mozno nie je az taka jednoznacna. Napriklad nas vystup bol v zimnych podmienkach a vodca nam v cene poskytol aj vystroj (macky, cepin, prilbu, uvazok, lano, karabiny). Toto treba zohladnit tiez. Potom cena nie je nejako extra vysoka. Kazdopadne stale existuje alternativa mnozstva lezeckych tras na tento pekny pahrb.
B???, istá skupinka so robí z Tatier a Gerlachu biznis! čes všetkým horským vodcom, ale prečo nie je možné vyjs na Gerlach bez vodcu?! A prečo trebárs kanál La Manche je možné prepláva bez ?vodcu??! Je to ozaj na osobnom slobodnom rozhodnutí a zvážení, čo človek podnikne. A že z Gerlachu sa demontujú reaze a skoby, aby niekto mal lepší biznis, na to niet slov, len to b??r? P.S. Inak pekný článok
Tento problém je neřešitelný, viz. minulé diskuse. Podle Andrášiho (zapůjčil jsem Otovi Brandosovi) se mohlo na asi 190 cest.. Všechny jsem je vyjmenoval v některé předešlé diskusi.
Já byl na Gerlachu za 60 Kč, šlo jen o orientaci, za mlhy by pobloudili všichni, horský vůdce ne. Nechme je žít. A v ostatních horách si také dávejme pozor- Lepší malý horolezec než velká mrtvola (mistr sportu česlav Wojcík). Hoře ZDAR!
Domnievam sa, že pohyb po horách by sa nemal legislatívne obmedzova. To či niekto chce vystúpi trebárs na Gerlach s horským vodcom,alebo bez neho by malo by ponechané na jeho slobodnom rozhodnutí a nie to určova zákonom.Každý osobne si vie zváži možné riziká a pozná svoje schopnosti.Robi z ?udí nesvojprávnych jedincov mi pripadá viac ako nepatričné. V 70 a 8Otych rokoch minulého storočia sa chodievalo na Gerlach aj s horským vodcom /napr.prezident Svoboda/ aj bez neho a nemyslím že úrazovos v Tatrách bola väčšia ako je dnes.Stačí si pozrie štatistiky.Nakoniec ani v jednej alpskej krajine podobný legislatívny nezmysel ako nutnos naja si horského vodcu neexistuje.Už za Rakúsko Uhorska viedol na desiatky tatranských vrcholov značkovaný chodník/ väčšinou mužíci/ a tieto boli aj hodne navštevované.Dnes zákon obmedzil turistické lezenie na 5 vrcholov,na ktoré vedie značka,tu je návštevnos predimenzovaná a v letnej sezóne turista idúci trebárs na Rysy a pochodujúci v kolóne môže vychutnáva čaro tatranskej prírody.Dôvodom je ochrana tatranskej prírody.Len nechápem aké škody napácha turista lezúci na vrchol cez kamennú su na prírode tatier. Na druhej strane sa divíme že návštevnos tatier neustále klesá.Návštevníci chcú aj športové vyžitie a nielen sa opíja v tatranských baroch.
K. Sopko má čiastočne pravdu. "Zodpovední" v Bratislave a okolí neustále presadzujú svoje potreby ovládať 5 miliónov obyvateľov výhradne prostredníctvom zákonov. Tak je to aj v prípade Tatier. Samozrejme len vtedy, ak to kompetentným vyhovuje (viď akcia v zime na Štrbskom plese - konské pólo). Pokiaľ okolo nich šuštia peniaze všetko je OK. Takže aj chlapci, horskí vodcovia, si presadili potrebu zarábať vodcovskými službami. Obsadili tých pár tatranských vrcholov a správajú sa na nich ako keby boli ich majetkom. Zabudli asi, že TANAP, na ktorom území tieto kopce ležia, sú stále majetkom štátu a oni na tom zarábajú. Čiže je to bohapustá komercia, s akou sa stretávame všade na svete a nikto s tým nič neurobí. Bohužiaľ.
Tu nejde o výsledky možného devastovania prírody človekom (na to máme lykožrúta a im podobných živočíchov). V minulosti bolo napísaných veľa článkov a riadkov na túto tému. Veru nikto s tým nič neurobí. Pozrite sa čo sa robí v Tatrách v oblasti Tatranskej Lomnice. Kto si pred pár rokmi dovolil tak zdevastovať prírodu ako chlapci - finanční žraloci z J&T. Majú peniaze a s tými dokážete všetko. Čo je tam niekoho po ochrane prírody. Skúste si zájsť na Štrbské Pleso, nech už je to cez deň alebo vo večerných hodinách. Ľudoprázdne a opustené horské stredisko. Občas pár jednotlivcov, túžiacich po aktívnom oddychu na tatranských turistických chodníkoch. Je to výsmech a výsledok márneho snaženia milionárov z neho vytvoriť ďalšie alpské centrum. Hotel Kempinski a im podobné tatranské megastavby veru turistov neprilákajú.
Takže tí horskí vodcovia nie sú až takým tatranským problémom. Sú tam stovky a tisíce iných a nutnejších, ktoré v Bratislave nechcú ani riešiť (a koľko je tam majiteľov či developerov žijúcich v hlavnom meste. Veru mnohí ani nevedia, kde Tatry vlastne ležia).
Lidi, kteří jsou na laně poprvé a nemají zkušenosti v horách,(aspoň něco vylezeného...třeba Kriváň, Slavkovský štít a jiné přístupné vrcholy) tak tito lidé snad na Gerlach nepolezou, i když u lidí je možné vše. Když jsme šli kdysi Bielovodskou dolinou ,tak na Polského sedla jsem kdysi viděl ve sněhu chlapa v teniskách....a pak má horská služba , službu.....O bysnysu se může polemizovat, ale pouštět všechny lidi na vrcholy taky nejde, kdo je v HK či v jiných klubech, klidně mohou i bez průvodce, tož tak lidi....
Pekna tura a pekny zazitok. Zhodou okolnosti som vystup na tento kopcurik absolvoval s mojou manzelkou Majkou tiez pod dohladom Tibora Hromadku. Je to naozaj spravny chlap v horach.
Len tie ceny by mohli byt nizsie. Ale my ludia budeme na ceny frflat nech budu akekolvek :o)
Nepochybuju o tom, že Tibor a jiní vůdcové jsou správní chlapíci, ale docela by mě zajímalo, co by dělali se čtyřma nezkušenejma lidma na laně (pokud jsem to pochopil dobře, jednalo se o lanové družstvo), kdyby se přihodilo něco vážnýho.
článek je další důkaz toho, že vůdcovsvtví v tatrách je především dobrý a návštěvním řádem patřičně chráněný byznys
Nuz na to ti odpoviem celkom lahko. Skus s nimi hodit na tuto temu rec a oni ti sami odpovedia co by robili. A ze by toho dokazali vela.
Tiez nie sme hocijake ucha a mame uz nieco prejdene v Tatrach, Alpach a aj v Rumunskych Karpatoch. V lete aj v zime. Na Gerlach sme isli s vodcom a tiez mam nazor, ze na Gerlach sa da ist aj bez vodcu. Ale iba ked vyjde cas. Ked ta zastihne necas, budes chvalit vsetkych svatych a aj tych co este len budu vyhlaseni, ze pri tebe ten vodca stoji. My sme isli hore traja a podmienky neboli priam najidealnejsie. Mrzlo, bol lad a fukal prudky vietor. Niektori vodcovia to v ten den vzdali. Tibor si nas otestoval hned na zaciatku tury pri prekonani Batizovskej proby a zhodntil, ze s nami moze ist dalej. Keby videl co i len najmensie zavahanie tak to otoci dole a nikam sa nejde.
A vzhladom na to, ze uz hore vyviedol najmenej 300 skupin, uz vie odhadnut co si moze dovolit. A ked ti este porozprava ako na chrbte znasal ranenych dole, pochopis, ze ti chlapi naozaj nieco dokazu
Mas aj nemas pravdu.
Ked niekto chce ist na Gerlach dany den za kazdu cenu, bez ohladu na to, ake je pocasie, tak ano, je lepsie ked si zoberie vodcu. Ale ja, ako bezny turista sa nebudem niekam trepat za kazdu cenu. Pockam si, ked pocasie bude pekne. Byt hore a nic nevidiet, to nie je uplne ono...
A k orientacii - no ano - za sucasnych podmienok clovek moze lahko zabludit, lebo cesta nie je vyznacena. Ale podobne by mohol zabludit aj trebars na Jahnacom stite, keby cesta nebola vyznacena.
Osobne sa domnievam, ze neexistuje jediny rozumny dovod, preco na Gerlach nevedie znacena a zabezpecena cesta. Pises o Rumunskych Karpatoch, tak si mozno spomenies na usek Scarpa - Negoiu, pripadne aj dalej Strungu Dracului vo Fagarasi. Celkovo znacenie ciest vo Fagarasi nebolo nic moc, ale tieto useky boli znacene tak nahusto, ze na najnebezpecnejsich miestach boli znacky doslova na kazdom metri. Ani v najhustejsej hmle by si sa nestratil.
To iste by sa dalo pomerne lahko urobit na Gerlachu. Huste znackovanie, par retazi a je to. Narocnostou vonkoncom nejde o najtazsi vrchol, to potvrdi skoro kazdy (samozrejme, su rozne trasy, mam na mysli tu najlahsiu).
Jediny dovod, preco je to inak, je podla mna biznis vodcov. Lebo keby na Gerlach znacka isla, stratili by vacsinu zakaznikov, stacilo by, aby ich bolo menej, ovela menej by zarobili. Ja ich chapem, kazdy si strazi zdroj svojej obzivy.
Ale vobec sa mi nepaci a je to podla mna aj hanba, ze sme siroko daleko jedinou krajinou, kde je vystup na najvyssi vrch takto obmedzeny. Bez vodcu mozes ist na Triglav, na Musalu, na mnozstvo ferat v Dolomitoch a vselikde inde.
Stat garantuje uzkej skupinke ludi obzivu...
"Snivam" o tom, ze sa podari zorganizovat referendum o tom, ci ma ist na Gerlach znacka... ;o)
i ja snim
(zdenek,
04.09.2009, 11:45
)
Naprosto s tebou souhlasim, a dokoce si troufnu tvrdit ze stat by ziskal daleko vice z otevreni par vrcholu. Protoze ta trocha co se od vudcu vybere na danich by nebyla ani setina toho co by z dani plynulo vyssi navstevnosti nove otevrenych vrcholu. Zrovna zminovane julky jsou toho dukazem, jaky dokazou otevrene hory prinest regionu zisk. A vubec bych netvrdil ze v julkach nejak priroda trpi vyssi navstevnosti. Naopak je daleko vic penez na kvalitni ochranu krajiny a prirody. Se divim ze to vubec nikomu z politiku nedochazi. Kdyby se podobne chranili zajmy jinych profesi asi by jeste lidstvo jezdilo na koni a bydlelo v jeskyni.
|