Súľovské vrchy a významná chránené územia na Považí na Slovensku

Súľovské vrchy - maloplošné chránené územia v CHKO Strážovské vrchy (3)

Podskalský Roháč (rozloha 105,57 ha, za NPR vyhlásený 1993) - Národnú prírodnú rezerváciu tvoria karbonátové zlepencové skalné útvary veľmi podobné súľovským.

Najvyššiu výšku dosahuje vo svojej severnej časti vrcholom Roháč (720 m). Smerom na juhozápad zalesnený hrebeň mierne klesá a výrazným, ale krátkym sedlom prechádza do časti zvanej Osobitá, ktorá svojou členitosťou vytvára skalné mesto v podobe bášt, vežičiek a ihiel s najvyšším bodom Veľké skaly vo výške 628,4 m.

Z hľadiska geomorfologického a krajinotvorného predstavuje lokalita veľmi významné územie. Flóra je pestrá, zastúpené sú tu okrem teplomilných rastlín aj zástupcovia dealpínskych a prealpínskych druhov. Z drevín sa tu udomácnil tis obyčajný (Taxus baccata), dub plstnatý (Quercus pubescens), drieň obyčajný (Cornus mas), skalník čiernoplodý (Cotoneaster melanocarpus), ruža poľná (Rosa agrestis) a hrdzavá (R. rubiginosa).

Čtěte také: Súľovské vrchy - sever, maloplošné chránené územia v CHKO…

Na príkrych svahoch obrátených na juh sa darí teplomilným rastlinám, z ktorých ako prvý v jarných mesiacoch púta pozornosť západokarpatský endemit poniklec slovenský (Pulsatilla slavica). Za ním nasledujú prvosienka holá (Primula auricula), klinček včasný pravý (Dianthus praecox subsp. praecox), devätorka rozprestretá (Fumana procumbens), veternica lesná (Anemone sylvestris), kavyľ pôvabný (Stipa pulcherrima), ľan žltý (Linum flavum), hmyzovník muchovitý (Ophrys insectifera), vstavač vojenský (Orchis militaris), koralica lesná (Corallorhiza trifida), astra spišská (Aster amelloides).

Názov Roháč oprávnene prislúcha najvyšším skalným vrcholom, pre ktoré sú charakteristické vyčnievajúce útvary v podobe rohov. Ani pre Podskalský Roháč to nie je inak. Keďže vrchov s týmto názvom je na okolí niekoľko, tento dostal prívlastok po obci, nad ktorou drží ochrannú stráž a ktorá sa ani inak ako Podskalie volať nemohla. Ako skalná dominanta čnie z druhej strany nad chatkami rekreačného strediska Vivalandia. Takmer uprostred poľnej cesty spájajúcu obec s rekreačným strediskom stojí v zajatí mohutných líp malolistých (Tilia cordata) kaplnka z roku 1740.

Cez NPR nevedie žiadny turistický chodník ani náučná trasa, modro značený chodník z obce do Považskej Bystrice lemuje protiľahlý súbežný svah západne od rezervácie.

Prečínska skalka (3,78 ha, 1994) - prírodná pamiatka predstavuje súbor skalných útvarov v zlepencoch a brekciách nachádzajúci sa juhovýchodne od Prečína pod vrchom Roháč (571,1 m). Hodnotné sú najmä skalné útvary zvetrávajúce do tvaru skalných homolí, veží, bášt, stĺpov, výklenkov, okien a pod.

Predmetom ochrany je zachovanie morfologicky zaujímavého súboru týchto útvarov spolu s výskytom chránených druhov rastlín (poniklec slovenský) a živočíchov. Početné skoby s okami v skalách prezrádzajú, že mohutné kolmé steny s miernymi prevismi využívajú skalolezci. Zrejme najťažšiu stenu nazvali Bláznivý krokko IX. Na skalný stĺp v dolnej južnej časti vyniesli a upevnili dvojramenný kríž.

K miestu sa viaže povesť, podľa ktorej skalka je pozostatkom strážnych veží, ktoré chránili sídlo lúpežného rytiera na neveľkej terase na temene kopca Roháč. Pôvodne toto pomenovanie patrilo samotnému rytierovi, cudziemu dobyvateľovi. Nazvali ho tak ľudia podľa zlatých rohov na jeho vojenskej prilbe.

Lokalita je bez turistických chodníkov, v blízkosti vedie štátna cesta Považská Bystrica - Rajec. Popod skalky tečie rieka Domanižanka, ktorá až po Prečín vytvára nádherné meandre. V jarných dňoch jej brehy skrášľuje prvosienka jarná (Primula veris), nad ňou v lúčnom svahu pod skalkou množstvo fialiek (Viola).

Briestenské skaly (6,83 ha, 1992) - týčia sa v Domanižskej kotline východne od Pružiny. Prírodná pamiatka predstavuje morfologicky hodnotný súbor skalných útvarov v zlepencoch. Dominujúce skalné bralo má tvar pravekého jaštera Tyranosaura.

Skupina skál je dolinkou rozdelená na dve časti. V ľavej sú ukážky mohutných brál, v druhej skalné pukliny a okná. Dôvodom ochrany sú reliktné a endemické druhy rastlín a živočíchov. Rastie tu chránený druh európskeho významu, západokarpatský endemit poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica) a vstavačovité hmyzovník muchovitý (Ophrys insectifera), päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea). Prívlastok dostali skaly od neďalekej, v tejto časti kotliny najvyššie ležiacej obce Briestenné (450 m). V nej zrubová zvonica.

Popod južnú časť PP vedie štátna cesta, ktorej súčasťou je modro značený turistický chodník.

Národná prírodná rezervácia Podskalský Roháč a prírodná pamiatka Prečínska skalka majú najvyšší piaty stupeň ochrany, sú súčasťou CHKO Strážovské vrchy. Prírodná pamiatka Briestenské skaly je mimo CHKO s 5. stupňom ochrany. Vykonávať športové skalolezectvo, ktoré je v maloplošných chránených územiach zakázané už od tretieho stupňa ochrany vyššie, je možné len po udelení rozhodnutia o výnimke príslušným krajským úradom (KÚ ŽP Trenčín).

Mapa: Turistický atlas Slovenska, 1:50 000, VKÚ Harmanec 2005, list 83.

Další související články: