Rutheni, Karpaty, Huculovia, Bojkovia (2)

O protorumunskom / valašskom osídlení Karpát

15 r. Čeremoš, hrádza/strunga Mária. Bukovina

Po I. svetovej vojne bola podkarpatská časť východnej Galície, od Užhorodu po Marmarošskú Sihoť, stručne Podkarpatská Rus, priznaná prvej Československej republike, po II. svetovej vojne bola časť Galície priznaná Poľsku, časť Sovietskemu zväzu a žiaľ, Československo stratilo Podkarpatskú Rus. Nové režimy na získaných územiach uskutočnili tvrdú polonizáciu akciou Wisla 1947, resp. ukrajinizáciu Podkarpatskej Rusi. Činil sa aj nový československý režim a zakázal Gréckokatolícku cirkev po februári 1948, úplne zanikli "ruské", t. j. rusínske školy, prejavy rusínstva strácali silu. Tento stav vydržal do roku 1968, kedy znovu začal obrodný proces Ruthenov-Rusínov.

Jazyk je dorozumievacím prostriedkom, moderný štát dbá o zrozumiteľnosť komunikácie, rešpektuje každý materinský jazyk, nezasahuje do jeho používania. Národnostné zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky, stručne SR, je pestré, kodifikované sú jazyky slovenský, rómsky a rusínsky. Kodifikáciou rusínskeho jazyka na území Slovenskej republiky sú vymedzené jazykové hranice aj medzi dnešnými slovenskými Ruthenmi-Rusínmi. Vnímané sú politické, historické a hodnotové pohľady.

Národnosť má inú štruktúru ako národ, jediným štátotvorným národom na základe etnicity na území SR sú Slováci, ako politický národ sme Slovákmi všetci, ktorí máme štátne občianstvo SR, politicky sme Slovenský národ, národnostná menšina Ruthenov-Rusínov nie je štátotvorným národom v SR. Dnes vnímame Ruthenov-Rusínov len ako národnosť s vlastným kodifikovaným jazykom, hoci pôvodne je to národ definovaný na území Podkarpatskej Rusi. Prvá Československá republika bola tvorená národmi Čechov, Slovákov a Rusínov, práve od slovného spojenia "podkarpatská rus" bol odvodený názov pre Rusínsky národ.

f) Do horného Uhorska prišli Rutheni z východnej Galície osídlenej Bojkami, Huculmi, Lemkami, Sjanmi, málo pravdepodobne z Ladomérie (Volyne). Pôvodne išlo o roľnícku/šoltyskú kolonizáciu od XIII. storočia, ktorá po vyčerpaní poľnohospodárskej pôdy výrazne prerástla od XV. storočia do pastierskej/valaskej kolonizácie a zasiahla širšie územie Horného Uhorska.

Valašská kolonizácia prebehla celým oblúkom Karpát, od Valachie po Sliezsko, od sídla Bistrica/Pstružica v Sedmohradsku do Banskej Bystrice. Zasiahla Spiš (Lendak, Ždiar, Osturňa,…) a Levočské vrchy (Ľubica, Tichý Potok,…), Oravu (Zakamenné, Zázrivá,…), Kysuce (Stará Bystrica, Oščadnica,…), severnú Moravu (Valašské Meziříčí, Bystřice pod Hostýnem,…). Narazila na Sliezsko a skrútila na Vsetín, zasiahla kopce nad riekou Váh (Rajec, Fačkov, Čičmany,…), Liptov (Vlkolínec, Východná, Važec, Liptovská Teplička,…), pramene Hornádu (Vernár,…). A z južného smeru povodie Hronu (Telgárt, Šumiac, Klenovec,…) a iné horské oblasti. Stačí pátrať po slovách "Magura, Kyčera, Minčol, v(F)atra, poruba, priehyba, príslop, pastucha, merinda, fujara, strunga, geleta, povara, k(K)ľag(k), urda, syr, bryndza".

Ešte jedna dôležitá poznámka, všeobecne je slovo "vatra" u pastierov/Huculov významné, je to rumunské slovo a znamená ohnisko, oheň. Na Slovensku robíme "Jánske ohne" v horách, máme pohoria Malá F(V)atra a Veľká F(V)atra, máme pohoria Spišská, Kurčinská a ďalšie Magury, máme špicaté hory Kyčery, zaguľatený Minčol, to všetko sú rumunské názvy horských pasienkov, nepochybne slová "geleta" (dojný hrniec), "strunga" (ohrádka na dojenie oviec), "bystrina, Bystrá, Bystré, Bystrica" (pstruhy, pstruh/păstrăv) sú rumunského pôvodu. Ale pastier je "pastucha" po rusínsky, a bačov pomocník je "povara". Máme tiež horu Kľak neďaleko mesta Rajec, to označuje tekutinu z teľacieho žalúdka, potrebnú pri výroby syra. Ďalším spoločným názvom je pomenovanie Šumjač na Ukrajine.

10 Ľvov/Galícia, Černivci/Bukovina, Alba Iulia/Transylvánia. Rakúsko-Uhorsko, 1867

Identifikačným znakom pastierov/Huculov v Karpatoch je kosoštvorec, je vyšívaný na prednú časť sviatočnej košele, na poľskej strane kovaný a nosený na hrudi. Pastieri/Huculovia z Bukoviny a východnej Galície prišli od Bieleho/Čierneho Čeremoša, Bielej/Čiernej Tisy k Bielemu/Čiernemu Dunajcu, Bielej/Čiernej Orave, Bielemu/Čiernemu Váhu, (Bielemu)/Čiernemu Hronu. Na Muránskej planine dnes nájdeme chovnú stanicu horských koní Huculov. Časť východnej Galície patrila starej (kyjevskej) Rusi, po latinsky Ruthenia. To je prameň pomenovania Ruthen-Rusín vo význame pôvodnej politickej príslušnosti. Ľahko nachádzame mnohé spoločné prvky v obliekaní, skrášľovaní a tancoch, dostatočne známe sú "Huculské kolesá" a dominujúci dupot nohami v Poľsku žartom nazývaný "Na kopytá".

g) Horskí pastieri/Huculovia sú národom bez územia, prešli takmer celým karpatským oblúkom, od Bistrice v Transylvánii, cez mnohé iné B(i,y)strice do Bystrice Považskej, Banskej. Podľa aktuálneho zatriedenia sa nachádzajú v "ilýrskej" haploskupine I2a, presnejšie I2a1b, ktorá je najčastejšou otcovskou líniou na Balkáne v štátoch bývalej Juhoslávie, v Rumunsku, Moldavsku a Bulharsku.

Do doplnkovej haploskupiny I2a1a patria Sardínia, neindoeurópski Baskovia a Britské ostrovy. Huculovia nie sú v "slovanskej" haploskupine R1a, ktorá je dobre známym šíriteľom indoeurópskych jazykov, nie sú v "keltskej" haploskupine R1b, nie sú v "škandinávskej" haploskupine I1, presnejšie I1a. Huculovia pozdĺž karpatského oblúka hovoria najmä rumunsky, maďarsky, ukrajinsky, rusínsky, poľsky, slovensky, česky.

Antropologicky sú Huculovia dinárskym typom, charakteristickými znakmi u mužov sú vysoký, alebo stredný vzrast, prevažne čierne vlasy a tmavé/hnedé oči, vykazujú najviac podskupín mitochondriálnej haploskupiny H a preto sú po materskej línii považovaní za najstarších obyvateľov v Európe. Huculovia čiastočne vykazujú semitské gény J1, J2 čo možno vysvetliť tým, že osídľovanie Karpát prichádzalo z Blízkeho a Predného východu. Zjednodušene povieme, že Európa bola osídlená dvomi hlavnými severskými migračnými prúdmi zo stepí a lesostepí Sibíri, ale tiež viacerými prúdmi zo Strednej Ázie, z Južnej Ázie so zastúpením neindoeurópskych génov hlavne v materskej línii.

h) Často hovoríme o spišských (goralských), liptovských a pohronských klobúkoch, v pesničkách Ruthenov-Huculov ich ľahko nájdeme. Tiež kožúšky "serdaky", krátke vyšívané kožuchy a vesty "kamizolky", ozdobné náhrdelníky a opasky, výzbroj valašky a pištole, hudobné nástroje píšťalky, fujary a gajdy, statok ovce, dobytok a koníky, tak typické pre všetkých Goranov-Gorjanov-Górzanov-Gorczov-Goralov-Horalov-Vrchárov. Národnosť nie je len "kultúrna odlišnosť regiónov", dúfajme, že sa zachová etnicita karpatských Ruthenov-Huculov, Bojkov, Lemkov. Názov rieky Váh a obce Važec je rusínsko-maďarský, odkazujeme na rieku Uh/Už, keď hlásku "h" vyslovujeme ako "až", možno to tiež súvisí so splavovaním narezaného/vágás dreva. Na základe uvedeného rozlišujeme pojmy "Ruthenizovaní, Polonizovaní a Slovakizovaní Huculovia". Huculskí pltníci nie vždy nosili mušličkami/zubovinou vyzdobené klobúky, používali rôzne iné švihácke letné klobúky, v zime často "rohaté" čiapky.

i) Dávame do pozornosti zaujímavý text z knihy Jozefa Kresánka, na str. 71 sa uvádza: "Podobnosť našich (slovenských) nástrojov s rumunskými nástrojmi je veľmi neobvyklá; Špeciálna práca v rumunskej muzikológii bola venovaná Emilovi Rieglerovi, v tejto štúdii zistili, že Rumuni majú gajdy podobné našim (slovenským), napodiv je v Rumunsku píšťalka bez dier, s ktorou sme sa stretli na severozápade a u Goralov; Pre Rumunov sa tento nástroj nazýva "tilinca", na tomto nástroji, hovorí Riegler, vychádza z fúkania podhaľanská stupnica (c d e f # g a #); Dôležitú úlohu v rumunskej hudbe hrá fujara "fluer", ale na rozdiel od našej (slovenskej) so šiestimi otvormi …".

11 12 13 Huculovia. Ivano-Frankovsk, Ukrajina

Fascinuje aj názov piesni Čečere, čečere; Černo kura kváče; Ide, ide čorna kura do domu. Všetky sa považujú za huculské, totiž čierna kura je tetrov/hlucháň. Okrem toho hrad v Pieninách na poľskej strane rieky Dunajec, Czorsztyn-Czorna skala-Schwarzestein, obsahuje huculské prídavné meno "czorna" a nie poľské "czarna". Huculskú stopu nájdeme aj v obci Bukovina Tatranská za riekou Biela voda v podobe výstižných názvov Rusínov vrch, Rusínová poľana, Cabanov/Pastiersky potok, názvu Grapa/Brána a priezviska Budz/Buc/Sýr. Na Orave je veľa rusínskych názvov, šokuje cimbal na Kysuciach, tak charakteristický hudobný huculský nástroj, aj lokalita Živčákova brána nad Žilinou. Huculovia sú Ruthenmi podľa svojej dobovej politickej príslušnosti, stáročiami prešli do Tatier po oblúku Karpát od Fagarašských hôr.

j) Niektoré spoločné slová, Bukovina (UA)-Spiš (SK, PL)-Podhaľe (PL), tzv. karpatizmy:

• afine (RO) ; brusnice, čučoriedky
• afire, jafire, jafure, jafyry, jafiny, ciorneti (Spiš, Podhaľe, Bukovina), čornycy (UA) ; čučoriedky
• arkan (Spiš, Podhaľe, Bukovina) ; zbojnícky tanec
• bič, bat, bici (Spiš, Podhaľe, Bukovina) ; bič
• bryndza, brendza, bryndzja (Spiš, Podhaľe, Bukovina), brânză (RO) ; pomletý ovčí syr
• bundža, buc, budz, bundz (Spiš-Veľký Lipník, Podhaľe, Bukovina) ; hrudka ovčieho syra
• Čeremoš (Bukovina), Čremoš (Klenovec, Malá Fatra, Orava, Utekáč, Veporské vrchy) ; zem. názov
• čupaška, ciupazka, čupaga (Spiš, Podhaľe, Bukovina), bardka (PL) ; sekerka, valaška
• dolotko, dłuto, doloto (Spiš, Podhaľe, Bukovina), daltă (RO) ; dláto
• drumbľa, drimba (Spiš, Bukovina) ; ústna harmonika
• fajna (Spiš, Podhaľe, Bukovina) ; pekná, chutná
• ganek, ganok (Spiš, Podhaľe, Bukovina) ; priedomie, veranda
• geleta (Spiš, Podhaľe, Bukovina) ; dojný drevený hrniec
• gerok, geročok, giercok (Spiš, Podhaľe) ; kabátik pastiera, halena
• hnuj, gnój (Spiš, Podhaľe), gunoi (RO) ; hnoj
• chlopci, chlopcy (Spiš, Podhaľe, Bukovina) ; chlapci
• juhas (Spiš, Podhaľe), juhász (HU), pasterz (PL), pastucha (UA) ; pastier oviec
• kekadz, gigac (Spiš-Veľký Lipník), coacăze (RO) ; ríbezľa, egreš
• kľak, kľag, gľeg (Spiš, Podhaľe, Bukovina) ; syridlo
• kľauza (Spiš, Podhaľe, Bukovina) ; hať vybudovaná z dreva a kamenia na horskom potoku
• koliba, kolyba (Spiš, Podhaľe, Bukovina), colibă (RO) ; koliba, útulňa pre pastierov
• kormaň, kermaň (Spiš), kermaniči (Bukovina) ; volant, riadenie
• košar, kosor (Spiš, Podhaľe, Bukovina), coş (RO), vyvčarka (UA) ; košiar, ohrada pre ovce
• kuľbacha, kuľbaha, kuľbaga, kľabuka (Spiš, Podhaľe, Bukovina) ; pastierska palica
• kuľaša, kuleša (Spiš, Podhaľe, Bukovina) ; kukuričná kaša, mäsová polievka guláš/guľaš
• Kyčera, Kycora, Kečera (Spiš-Stráňany/Lendak, Podhaľe, Bukovina) ; zalesnená strmá hora
• Lopušná (dolina), Lopuszna, Lopušna (Spiš, Podhaľe, Bukovina) ; zem. názov
• Magura, Megura, Magurica (Spiš, Podhaľe, Bukovina) ; vrch, hoľa, pohorie
• Minčol, Mencul (Šariš, Podhaľe, Bukovina) ; vrch, zem. názov
• mašľanka, mašľonka (Spiš, Podhaľe) ; podmaslie
• Mati Puti (Spiš-Ruská dolina, Haligovce/Veľký Lipník), Putila (Bukovina) ; zem. názov
• oves, owies (Spiš, Podhaľe), ovăz (RO) ; ovos,
• ožina/malina (UA) ; ostružina černicová (černica)/ostružina malinová (malina)
• merindža, merinda, (Spiš-Veľký Lipník, Podhaľe) ; poživeň pre pastiera
• pindzeľ, pędzel, pinzeľ (Spiš, Podhaľe, Bukovina) ; štetec na maľovanie
• povara (Spiš, Podhaľe) ; bačov pomocník
• pstruh, pstrąg (Spiš, Podhaľe), păstrăv (RO), pstruh (UA) ; lososovitá ryba, pstruh
• ptašok, ptašek, ptaška (Spiš, Podhaľe, Bukovina) ; vtáčik
• Ráztoky (Liptov/Orava), Roztoky (Bukovina), wodospady (PL), huk (UA) ; vodopády, zem. názov
• Semeni, Semenčuk (Spiš, Bukovina), Semeni (RO) ; Levočské vrchy, zem. Názov
• serdak, kamizol, kamzola (Spiš, Podhaľe, Bukovina) ; krátky vyšívaný kožuch
• stană, stână (RO), pritulok (UA) ; stajňa
• strunga (Spiš, Podhaľe, Bukovina) ; ohrada pre dojenie oviec
• Tomnatic, Tomnaticul (Bukovina), Kulihora (Levočské vrchy-Šambron) ; Jesenná, Temná, Tmava, Čierna hora ; zem. názov
• topor, topór, topyrec (Spiš, Podhaľe, Bukovina), topor (RO) ; sekera
• urda, vurda (Spiš, Bukovina) ; jemný, kvasený syr
• vepor, veprík, wieprz (Spiš, Podhaľe) ; samec ošípanej, svinka
• vatra (Spiš, Podhaľe, Bukovina) ; oheň, ohnisko
• Vrkolačka (Spiš-Veľký Lipník/Kolačkov), vârcolaci (RO) ; vlkodavy, zem. názov
• žentyca, zentyca (Spiš, Podhaľe, Bukovina) ; žinčica

k) Uveďme aj podobnosť s názvami obcí v Bukovine, Černivecká oblasť, okres Putila, Ukrajina s názvami v Česku, Poľsku a Slovensku: Yablunytsya/ Jablunkov, Stebni/ Istebné, Selyatyn/ Salatín, Nizhnii (Verkhnii) Jalovets/ Jalovec, Ruska/ Ruské, Ploska/ Ploské, Lopushna/ Lopuszna/ Lopušná dolina.

14 Huculovia. Bukovina, Ukrajina

Niektoré pastierske názvy v Tatrách: Baranec, Volovec (Západné Tatry), Baranie rohy (Vysoké Tatry), Bujačí vrch (Belianske Tatry).

Niektoré pastierske priezviská: Buc, Budz, Budzak, Budziňák, Bundz (Spiš, Podhaľe).

16 r. Perkalab, hrádza Korunný princ Rudolf. Bukovina

17 Lopušná dolina. Bukovina 18 Observatórium Pop Ivan Čiernohorský. Bukovina

Rutheni-Rusíni sú obyvateľmi Levočských vrchov, Spiš, pôvodný názov pohoria je Semeni, rovnaký ako Semeni v Rumunsku a Semenčuk v Ukrajine. Na Slovensku ide o súvislé hornaté územie okresov Kežmarok, Stará Ľubovňa a Sabinov. Názov Semeni je v Karpátoch častý, doplňme, že Semeni je aj názvom prítoku do rieky Crisul Repede v obci Negreni v Rumunsku. V podhorí Levočských vrchov sa nachádza obec Spišský Hrhov, historické sídlo šľachtického rodu Görgeyovcov, a tak nemožno vylúčiť, že do Levočských vrchov prišli pastieri od Bielej/Čiernej Tisy a Bieleho/Čierneho Čeremoša na ich pozvanie.

19 r. Čierny Čeremoš. Bukovina 20 Huculovia, Bojkovia, Lemkovia, Gorali, Sliezski a Moravskí Valasi

Zvláštny je názov Kulihora v katasri obce Šambron, názov isto súvisí s názvom hory Томнатик/Tomnatic, súradnice 47°57'11”s.š. a 24°23'33”v.d., v Jalovičorskom masíve ukrajinských Karpát. Stojí na chrbte Томнатикул/Tomnaticul na hranici Putilského okresu Černiveckej oblasti, na sever od obce Sarata a severozápadne od priesmyku Семенчук/Semeni. Výška hory je 1 565,3 metrov n. m., vrchol má nezalesnený, svahy sú pomerne mierne, úpätie hory je porastené lesom. Hora ponúka nádherné výhľady, možno vidieť najvyššie vrcholy rumunských hôr, na sever od hory Tomnatic je najvyššia hora Jalovičorského masívu, Jarovica (1 586,9 m n. m.), na Slovensku máme veľa názvov Čierna hora vo význame temná/tmavá, ale aj jesenná, Huculovia.

21 Pieninskí Gorali, Chata Pieniny v Lesnici, Slovensko

• Předchozí (1.) část článku

Fotoarchív

Wikipedia 2,3,5,6,7,8,9,10,20,21,22abc
Justyna Klapyta 11,12,13. Zakopane, Podhaľe, Poľsko
Michal Grigorjak 1,4,14,15,16,17,18,19. Putila, Bukovina, Ukrajina

Odborná spolupráca

22abc Šľachtické erby Görgeyovcov/Gergelyiovcov zo Spišského Hrhova, Toporca a Veľkého Lipníka, Slovensko

Autor

Dušan Mamrilla Dr., Veľký Lipník, Spiš, Slovensko