Průvodce | Karpattreky | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Lyžování | Příroda | Soutěže | Aktuality | Kalendář akcí | Napsat článek | Seznamka | Více…
Kontakty  Cookies  Ceník inzerce  RSS 
Treking.cz Hledat
Poslední aktualizace: 6.1.2014 , svátek má
Reklama
Treking > Cykloturistika > Zeleným morom Čiernej hory (2)

Zeleným morom Čiernej hory (2)

Cykloturistika na Slovensku, Čierna hora

6.2.2013 | Karol Mizla

Onedlho prichádzam k rázcestiu ciest v tvare T so smerovníkom, ktorý ukazuje pokračovanie modrej značky doprava do Ružína. Ja však odbočujem vľavo, po asi polkilometri sa na cestu zľava pripája chodník so žltou značkou. Klesaním sa dostávam k drevenej búdke, ktorá by v prípade núdze mohla slúžiť ako útočisko. Mierne zvlneným terénom prichádzam na kraj veľkej lúky s ojedinelými stromami.

Čierna hora z Folkmarskeho sedla

Tieto lúky majú viacero názvov: Lodinské, Maloolodinské, Sedlické, ja sa držím najpoužívanejšieho názvu Hornádske lúky. Okolité prostredie je mimoriadne malebné, lúka dlhá 900 metrov je obkolesená lesom a na jej nepokosených okrajoch rastie veľa kvetov. Stretávam tu koscov, s ktorými prehodím pár slov a spúšťam sa lúčnou cestou pod okrajom lesa mierne dole.

Čtěte také: Zeleným morom Čiernej hory (1)

Cestou viackrát zastavujem a fotím pekné scenérie, pripomínajúce parkovú záhradu. Prichádzam na dolný koniec lúky, kde stojí ojedinelá súkromná chatka. Neďaleko stála aj známa turistická chata Nezabúdka, z ktorej však po požiari pred pár rokmi ostali len ruiny. Škoda jej!

Somár (701 m)

Opúšťam toto krásne prostredie a vnáram sa do lesa. Tu stretávam horského cyklistu, vyzerá rovnako prekvapený ako ja. Cyklistu v týchto končínách totiž stretávam prvýkrát. Po chvíli sa naľavo objavujú výhľady na východnú stranu, kde vidno milé Čergovské pohorie, typické kopce Stráže nad Prešovom ako aj tiahle Slanské vrchy (pardon: správne sú to Slansko-Zemplínske vrchy - dôkaz som podal v článku Tokaj Tour, ktorý vyšiel v Trekingu č. 3/2009).

Parkový kraj Hornádskych lúk

Cesta ide úbočím kopca Somár (701 m), ktorý je najvyšším vrchom Sopotnických vrchov. Nepoznám pôvod tohto názvu, možno má v tom prsty neďaleká druhá najvyššia Tlstá (685 m). A asi pre istotu ich oddeľuje dravá Sopotnica, ale o tom potom. Po chvíli prichádzam na malý hrebienok, pod ktorým sa objavujú ďalšie lúky a ďaleké výhľady na Slansko-Zemplínske vrchy. Klesám strmšou cestou ku jednému z ďalších poľovníckych posedov. Lesnou cestou v stálom klesaní prichádzam na asfaltku v údolí Sopotnice v časti Imrichová poniže bývalého Pustého mlynu.

Údolie Sopotnice

Údolie Sopotnice je dlhé vyše 12 km a vedie nim dobrá, zväčša asfaltová cesta. Je to tichá a malebná dolina, ideálna pre rekreačnú cykloturistiku. Ťažko verne opísať túto peknú lokalitu. Nestor košických turistov Čeněk Čermák v článku Päť sopotnických mlynov (v zaujímavom a hodnotnom turistickom sprievodcovi "Okolím Košic", ktorý vydal Český spolek na Slovensku) ju opísal takto: "Údolie Sopotnice nás okúzli svojou krásou.

Romantické, trávnaté so žblnkotajúcim potôčikom, nad ktorým sa zdvíhajú skalnaté stráne so sviežou zeleňou borovíc a esteticky pôsobivými rozorvanými postrannými údolíčkami." Sopotnica je ľavostranný prítok Hornádu s dĺžkou len 15.5 km. Krátka, ale veľmi zaujímavá riečka. Na jej toku bolo ozaj až päť mlynov, ako vyplýva aj z názvu vyššieuvedenej Čeněkovej túry. Teraz sa nachádzam medzi druhým a tretím mlynom zdola. Ale poďme k tým zaujímavým mlynom pekne po poriadku.

Lúky nad údolím Sopotnice, na obzore Slanské vrchy

Prvý najspodnejší mlyn tzv. dolný bol pod Červenou skalou blízko ústia do zúženého údolia Sopotnice. Druhý sopotnický mlyn je tiež dolný, ale Safkov (Savkov, na starších mapách Prokopov). Stredný mlyn sa volal Pustý, odtiaľ vedie žltá značka na Hornádske lúky. Pustý mlyn fungoval až do roku 1948.

O 2 km vyššie bol Prokopov mlyn (tzv. horný). Najvyšší piaty tzv. miklušovský mlyn bol poniže obce Miklušovce. Veľmi intenzívne mleli sopotnické mlyny aj počas 2. svetovej vojny, keď väčšie mlyny boli mimo prevádzku. Teraz už nemelú a len z niektorých zostali biedne pozostatky. Nezobrala ich však obyčajná voda, ale veľká vlna komančov, ktorej ničivosť cítime dodnes. Ale radšej sa mysľou vraciam späť do čiernohorskej zelene, kde pobýva moje telo aj bike.

Vydávam sa údolím Sopotnice vpravo mierne dole. V oblasti Safkovho mlyna asfalt končí a začína dobrá štrková cesta. Je to miesto, kde som prišiel z Ľubovca v poslednej etape prvého ročníka Karpatiatour a kde ma vtedy naháňala búrka, ktorej som úspešne unikol. Zároveň tu končia aj sopotnické lúčky a pokračuje už len čiernohorský les.

Budovy bývalého Pustého mlyna Zelené a modré more Čiernej hory

Údolie Sopotnice je tu úzke a má charakter prielomu. Cesta vedie útesom dosť vysoko nad riekou, ktorá tu vytvára aj malé pereje. Po 4 km vychádzam z lesa von do otvoreného terénu, nachádzam sa v lokalite Brezie (260 m).

Objavujú sa výhľady na protiľahlé kopce Hornádskeho predhoria (časť Čiernej hory) so známou Jánošíkovou baštou (523 m), vyhliadkovou a horolezeckou skalou. Sú to už desiatky rokov, keď sa ma tu starý kámo Karči snažil snažil horolezecky cvičiť. Známy slovenský horolezec Jožo Psotka (zahynul na Evereste) označil Jánošíkovú baštu ako materskú školu horolezectva, kde sa nájdu všetky horolezecké terény.

Obraciam zrak na protiľahlú stranu, kde sa vyníma kopec Humenec (618 m). Ten je národnou prírodnou rezerváciou najmä pre dubovo-hrabové porasty a najsevernejší výskyt vzácnych teplomilných rastlín ako dub cerový a plsnatý. Napájam na štátnu cestu, na ktorej odbočujem vpravo.

Čochvíľa som v obci Veľká Lodina, kde uskutočňujem štandardnú operáciu. Stáčam riadítka bicykla smerom na most cez rieku Hornád. Tu zastavujem a fotím pekné okolie a rieku, po ktorej sa niekedy plavili lode, z čoho je aj odvodený názov obce Lodina. Potom sa presúvam k hlavnénu cieľu tejto odbočky, ktorým je osvedčené pohostinstvo "U starej mamky".

Vchádzam dnu do útulného prostredia, na stenách visia rybárske pomôcky a trofeje v podobe preparovaných rýb. Objednávam si obľúbený plzenský mok. Ako sa mok pení, krčmár sa ma zrazu pýta, či bude dnes pršať. Prekvapuje ma jeho otázka, možno v ňom vzbudzujem dojem zálesáka, ktorý sa v počasí vyzná. Odpovedám múdro ako starý Číňan: "Keď prší teš sa, lebo i tak bude!"

"Ale my máme dnes pivný maratón a príde kapela, ktorá bude hrať vonku, takže by nemalo pršať", krčmár vysvetľuje svoj záujem. "Tak potom nebude!", reagujem ako skúsený politik a dávam si prvé hlty od doktora Plzňa (nakoniec: večer sa prehnala letná búrka, takže pršalo aj nepršalo - ako aj bude a nebude!). Na návšteve "U starej mamky" sa cítim veľmi dobre. Strávim tu ako vždy príjemné chvíle a občerstvený sa vydávam ďalej cestou popri Hornáde.

Ružínsky kras

Po 3 km som v ďalšej Lodine, tentoraz Malej. Fotím domček s nápisom Malá Lodina, ktorý patril k bývalej železnici. Po ďalších necelých 3 km prichádzam k dolnej hrádzi priehrady Ružín. Idem pod mohutným železničným mostom a po prejdení úzkeho prierazu sa ocitám v širšej lokalite. Vľavo je most do veľmi zaujímavej oblasti Ružínskeho krasu, kde objavili už množstvo jaskýň, z ktorých sú najznámejšie Veľká ružínska a Medvedia jaskyňa.

Cesta do Ružínskeho krasu sa po 2 km rozvetvuje do doliny Malý Ružinok (vľavo) a Veľký Ružinok. Pod Galovou sa cyklisticky dobre zjazdné cesty spájajú, odtiaľ je možné pokračovať na Vysoký vrch alebo do Košickej Belej. Mysľou sa vraciam späť k Ružínu, aj tu je cesta zaujímavá a je čo obdivovať.

Hornád vo Veľkej Lodine

Medzi stromami vidno sem-tam druhý breh priehrady, nad ktorým sa vyníma typická silueta Šivca, strážcu modrej krásavice (jeden z prívlastkov ružinskej priehrady) a Ružínskeho krasu. Kľukatou cestou v modrozelenom objatí ľavostranného Ružína a pravostranného čiernohorského lesa prichádzam na rázcestie neďaleko druhej hrádze (290 m).

Tu odbočujem doprava hore a po kilometri sa dostávam na úroveň druhej hrádze vo výške 330 m. Niekedy tu býval veľký detský (tzv.pioniersky) tábor, teraz je zväčša schátraný, niektoré objekty sú súkromné a upravené. Škoda toho tábora, mohol slúžiť ďalej ako skautský či trampský.

Tesne pred hrádzou odbočujem znovu vpravo hore. Strmšou asfaltovou cestou sa dostávam dvoma veľkými serpentínami na najvyšší bod tejto ružínskej cesty (475 m). Tu končí asfalt, ďalej pokračuje dobrá štrková cesta. Idem povyše chatovej osady Bujnisko a stále mierne zvlnenou lesnou cestou, kopírujucou brehy Ružína, prichádzam ku chate Marica. Tu som už v domácom teritóriu, v lone lesov na verande chaty vychutnávam mok i záver peknej túry v peknom počasí.

Cestou z Marice zastavujem na skalnatom brehu Ružína pri veľmi zaujímavej breze v tvare písmena V, kde robím obligátne foto. Toto písmeno charakterizuje zväčša victory čiže víťazstvo. V tomto prípade však možno symbolizuje veľkoleposť Čiernej hory v podobe pozoruhodnej symbiózy lesa a vody.

Sopotnické vrchy

Keď prichádzam ku chate, natešený pes Bleky ma víta ako víťaza. Poškrabkaním za ušami ocením jeho vernosť i úprimnosť a rýchlo sa prezliekam do plaviek. Vnáram sa do ružínskych vôd. Keď sa vynorím spod hladiny, vidím vodu a lesy. Absorbujem túto krásnu atmosféru s prianím, aby som takéto zelenomodré cyklotúry robil dlho a často. Pretože: Čierna hora je zelená a modrá - pre pútnika viac ako dobrá!

Poznámka: Menej horský variant trasy Okolo Bujanova vedie miesto hrebeňa a Hornádskych lúk podhorím Čiernej hory cez obce Klenov a Miklušovce. Je vhodný pre cyklistických pôžitkárov, pretože možno na ňom vychutnať vyše 15 kilometrový mierny zjazd z rázcestia nad Klenovom údolím Sopotnice až ku Hornádu. Tento variant má dlžku 44 km pri prevýšení 600 m.

Základné údaje trasy "Okolo Bujanova" (km spolu, prevýšenie spolu)

Margecany - Bystrá (12 km, 470 m) - Hornádske lúky (18 km, 510 m) - údolie Sopotnice (22 km, 540 m) - Veľká Lodina (30 km, 550 m) - Margecany (48 km, 810 m)

Další související články:

+ Čierna hora - neznámé pohoří na východě Slovenska, turistika, přírodní zajímavosti
+ Bicyklom na Folkmarsku skalu - na počesť Blekyho
+ Bokšov - skalný chrám v Čiernej hore
+ Sivec a jeho tajomstvo… alebo čo sa skrýva v jeho útrobách
+ Čierna hora, turistická mapa on-line
+ Jak jsme z map ČR vymazali nejenom Sudety
Treking.cz - diskuze

Diskuse k tomuto článku

přidat názor


Reklama
Reklama
Výběr článků
Hory Ledovcová jezera v Jižních Karpatech, Rumunsko
Hory Kovářova rokle a U zeleného párku, loudací turistika v Broumovských stěnách
Hory Návštěva Pulčínských skal a ledopádů aneb úskalí turistiky na Valašsku
Reklama
Témata našich článků…
Sněžka Slovenský ráj Šumava, ubytování Zverovka Pravčická brána Kvarky Barborka Říp Propast Macocha Praděd Králický Sněžník Maroko Lysá hora Měsíc Slunce Hrad Čachtice Tribeč Pieniny Železné hory Hukvaldy Jarní souhvězdí Štrbské pleso Lomnický štít
Reklama
Doporučujeme ke čtení

Karimatky pro zimní použití, jakou vybrat karimatku

Ne nadarmo se říká: "Jak si usteleš, tak si lehneš". A o odpočinku po celodenní namáhavé túře v zimě to platí dvojnásob. Ke kvalitnímu odpočinku na zimním přechodu nebo táboření přispěje nejen kvalitní spacák a dobrý stan, ale proto, že se největší části …

Vliv větru na efektivní (pocitovou) teplotu, tabulka

Hory

Vítr patří k základním meteorologickým jevům. Vánek či slabý vítr je v letních parnech vítaným společníkem. Silnější vítr může být vítaným…

Reklama
Populární treky
1. Trek na sněžnicích Velká Fatra na sněžnicích, přes Lysec a Javorinu na Borišov aneb trek kolem Belianské doliny
2. Slovenské hory Přechod hřebene Malé Fatry na sněžnicích
3. Slovenské hory Přechod hlavního hřebene Západních Tater - Roháčů, nejnáročnější hřebenovka Slovenska
4. České hory Dvoudenní přechod hřebene Krkonoš, hřebenovka nejvyšších českých hor
5. Divoký Balkán Což takhle hřebenovka přes Korab a Deshat?
Reklama
Regiony
Oblasti: Beskydy | Bílé Karpaty | Brdy | Broumovská vrchovina | Česká Kanada | České středohoří | České Švýcarsko | Český les | Český ráj | Doupovské hory | Drahanská vrchovina | Hanušovická vrchovina | Hornosvratecká vrchovina | Hostýnské vrchy | Chřiby | Javorníky | Jeseníky | Jevišovická pahorkatina | Jizerské hory | Králický Sněžník | Krkonoše | Krušné hory | Křivoklátská vrchovina | Litenčická pahorkatina | Lužické hory | Nízký Jeseník | Novohradské hory | Orlické hory | Pálava | Podyjí | Rakovnická pahorkatina | Ralsko | Rychlebské hory | Slavkovský les | Svitavská pahorkatina | Šluknovská pahorkatina | Šumava | Švihovská vrchovina | Vizovická vrchovina | Vlašimská pahorkatina | Vsetínské vrchy | Východolabská tabule | Zábřežská vrchovina | Zlatohorská vrchovina | Ždánický les | Železné hory | Žulovská pahorkatina | Branisko | Bukovské vrchy | Burda | Cerová vrchovina | Čergov | Čierna hora | Chočské vrchy | Kremnické vrchy | Krupinská planina | Kysucké Beskydy | Laborecká vrchovina | Levočské vrchy | Ľubovnianska vrchovina | Malá Fatra | Malé Karpaty | Muránska planina | Nízké Tatry | Ondavská vrchovina | Oravská Magura | Oravské Beskydy | Pieniny | Podunajská pahorkatina | Pohronský Inovec | Polana | Považský Inovec | Revúcka vrchovina | Roháče | Slanské vrchy | Slovenský kras | Slovenský ráj | Spišská Magura | Stolické vrchy | Strážovské vrchy | Súlovské skály | Šarišská vrchovina | Štiavnické vrchy | Tribeč | Velká Fatra | Veporské vrchy | Vihorlat | Volovské vrchy | Vtáčnik | Vysoké Tatry | Záhorie | Zemplínské vrchy
Túry a lokality podle pohoří
Beskydy Bílé Karpaty Javorníky
Jeseníky Jizerské hory Krkonoše
Kysuce Krušné hory Malá Fatra
Malé Karpaty Nízké Tatry Roháče
Šumava Velká Fatra Vysoké Tatry
Hledej podle pohoří
Home Page | Časopis | Průvodce | Ceník inzerce | Soutěže | Seznamka | Kalendář akcí | Outdoor testy | Horské chaty | Fotogalerie | Archiv
Treky, turistika | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Vesmír, astronomie | Turistická mapa online | Spolupracujeme
TOPlist