Napsat článek Průvodce Soutěže Kalendář Cestování Cykloturistika Horolezectví Snow Příroda Archiv Beskydy Jeseníky Krkonoše Tatry
Počasí Počasí Satelitní snímky počasí Satelit Webkamery Kamery Kontakty Kontakty Eshop Eshop
Treking.cz
Poslední aktualizace: 7.12.2015 , , svátek má
Treking > Treky, turistika > Sivec a jeho tajomstvo…

Sivec a jeho tajomstvo…

alebo čo sa skrýva v jeho útrobách

28.5.2008 | Jozef Cyprich

Čierna hora, pohorie na východnom Slovensku. Prekážka pre vodné toky, ale aj cesty a železnicu. Po mnohé roky si voda kliesnila cestu, vytvorila v pohorí úzke a kľukaté doliny, vyššie zase zanechala po sebe jaskynné systémy. Ľudia zase vytvorili umelé vodné diela, mosty a tunely. Neprekvapuje, ak práve tu nájdeme na Slovensku najdlhší železničný dvojkoľajový tunel. Bol vyrazený pod vrchom Bujanov, ktorý mu dal aj svoje meno.

Krajina Černé hory

Pohorie Čierna hora sa rozprestiera na severovýchodnom okraji Slovenského rudohoria. Predelené je tokom Hornádu, piatej najdlhšej slovenskej rieky (193 km), na severnú časť s podcelkami Roháčka, Bujanovské vrchy a Sopotnické vrchy s najvyšším vrchom Roháčka (1 028 m) a na južnú časť s Pokryvami a Hornádskym predhorím, kde najvyššiu výšku dosahuje vrch Pokryvy (889 m). Ako zaujímavé z uvedených podcelkov sa javia vápencovo-dolomitické Pokryvy s obľúbeným výhľadovým vrchom Sivec a krasovým územím so sústavou jaskýň.

Voľba trasy

Překonávání ohrady na trase

Miesto nástupu, resp. ukončenia trasy bolo ovplyvnené voľbou dopravného prostriedku na prekonanie vzdialenosti zo Stredného Považia až takmer do Košíc. Znamenalo to presun medzi polnocou a ránom tak, aby po príchode na miesto sme boli čo najmenej unavení. Voľba padla jednoznačne na vlak, kde sa za priaznivých okolností dalo aj "natiahnuť" a aj dospať zvyšok noci. Našou konečnou bola teda rýchliková stanica Kysak.

Pri pohľade do turistickej mapy trasu postupne pospájame z turistických chodníkov so značkou červenou (0901), zelenou (5715), žltou (8778) a kvôli jaskyniam pri návrate nevynecháme ani modrú farbu (2821). Takto zvolenú trasu sme ešte z časového hľadiska overili ponúkanou službou na www.hiking.sk. Na niektoré úskalia a nezrovnalosti upozorním neskôr.

Priebeh túry

Je 5.45 ráno. Pri železničnej stanici Kysak turistický smerovník nenachádzame, predpokladáme ho teda v obci, ktorá leží na opačnom konci koľajiska. Poberáme sa stúpajúcou cestou k nadjazdu ponad trať. Na jeho začiatku nás milo prekvapí turistická mapa a panel s vyznačenými turistickými trasami, časovými údajmi, značkami a smerové šípky. Chytáme sa teda červenej značky a vchádzame do obce.

Za obecným úradom ideme vpravo, zakrátko sme na začiatku listnatého lesa. Ochutnáme vodu z upraveného prameňa, minieme zopár chát s hájovňou a lesnú cestu opustíme vpravo odbočujúcim chodníkom, vedúcim do malého bezmenného sedla. Niekde vpravo tušíme kopec so zvyškami Kysackého hradu, cestičku však nenachádzame.

Po vystúpaní na okraj lesa pri spätnom pohľade vidíme homoľovitý kopec s bývalým hradom, konštatujeme, že od nášho chodníka je nečakane dosť vzdialený. Príchod k nemu musí byť z inej strany obce, než ako sme my išli. Zopár záberov a najbližšiu zastávku robíme na skalnom výbežku Jánošíková bašta.

Výhľad z výšky 522 m do údolia Hornádu splnil naše očakávania, hnevalo nás len raňajšie nízko ležiace slnko pri fotografovaní. Pri hľadaní vhodnej pozície obišli sme celé vápencové bralo. Či až sem viedli zbojnícke chodníčky slovenského ľudového hrdinu, nevieme.

Na nenápadnom vrchole Prielohy (788 m) sa k červenej pridá modrá značka a spoločne nás dovedú o pár metrov vyššie na rázcestie a križovatku turistických chodníkov v sedle Repy. Vybehneme na neďaleký Vysoký Vrch (850 m), ktorý je súčasne prírodnou rezerváciou (36,50 ha, 1993), poobzerať sa po okolí a pofotiť tu sa vyskytujúce rastlinky. Po návrate pod prístreškom raňajkujeme. Je načase, od vystúpenia z vlaku uplynuli viac ako tri hodiny.

Ružiná

Lúčime sa so spoľahlivou červenou značkou, čo však nemožno tvrdiť, ako neskôr zistíme, o značke zelenej, vedúcej cez najvyšší bod našej trasy, Pokryvy (889 m). Chodník sa zúžil na jednu osobu, pásová značka má už roky, ledva ju vidno. Oči treba mať "na stopkách", čo však nie vždy pomôže. Kde nič nie je, ani dobré oči nevidia. Pri vetvení chodníka nezostáva nič iné, len sa vydať jedným smerom a prejsť aj 200 m a ak značky niet, vrátiť sa a dúfať, že bude smerom druhým. Nám sa to stalo asi trikrát.

K orientácii nám pomohli aj fábory z bielej pásky, pravdepodobný pozostatok diaľkového pochodu spred niekoľkých rokov. Výhľady takmer žiadne. Ak sa objavia, pohľady sa nám zachytia na majestátnej Kojšovskej holi (1 246 m). Spestrením chôdze je množstvo ohradených škôlok, medzi ktorými sa neustále preplietate. V jednom prípade musíte po špeciálnom rebríku aj vojsť dovnútra oplotenia, aby ste po chvíli po rovnakom zariadení z neho vyšli. Ak sa dostanete k rázcestníku Gaľová, máte vyhrané.

Místní flóra

A vyhrali sme aj my. Po zelenej pokračujeme ďalej, zdolať za tridsať minút trasu k Priehybe pod Sivcom by nemal byť problém (snáď len ľahko prehliadnuteľné značky na kôre briez). Pokúšame sa zapamätať si niektoré dôležité miesta, najmä odbočenia. Dôvod je zrejmý. Po návrate zo Sivca túto trasu budeme absolvovať aj opačným smerom až po Gaľovú, aby sme sa po modrej vydali odkrývať tajomstvá jaskýň pod Sivcom.

Sivec a či Šivec

Východoslovenské nárečie má na svedomí, že domáci tento najsevernejší vrchol Pokrýv volali od nepamäti šivou skalou, Šivcom. Do turistických sprievodcov a máp sa však dostal do spisovnej podoby ako Sivec. Tvorí výraznú dolomitovú dominantu nad vodnou nádržou Ružín s výhľadmi po blízkom i ďalekom okolí.

Keďže svojimi kolmými skalnými stenami je odvrátený do údolia vodnej nádrže, jediný turisticky schodný prístup na jeho vrchol je z opačnej strany z lúčnej Priehyby pod Sivcom, vyznačený žltou značkou. Za dvadsať minút by sme mali byť na skalnom hrebienku pri vrcholovej schránke, kde dosahuje najvyšší bod 781 m n. m. Pre lepšie výhľady pokračujeme v chôdzi exponovaným terénom ešte asi tridsať metrov.

Priamo pod nami je priehradný múr vodnej nádrže Ružín a hladina vodného diela obkolesená vrcholmi Ostrého hŕbku (797 m), Folkmarskej skaly (915 m), Šľuchty (781 m), Bujanova (756 m), Suchého vrchu (798 m) a Holice (806 m). Širší okruh tvoria Volovské vrchy, Branisko, Čergov, Slanské vrchy a Čierna hora. V smere skalného lomu nad Margecanmi sa v diaľke črtajú ešte snehom pokryté vrcholy Vysokých Tatier. Výhľady z kategórie super.

Nachádza sa tu národná prírodná rezervácia o rozlohe 169,79 hektárov (vyhl. 1954, 1988), ktorá je charakteristická teplomilnou vegetáciou a hniezdiskami vzácnych a chránených druhov vtákov. Kvetena rastie v štrbinách vrcholových skál a priľahlých svahoch, možno ňou doplniť doterajšie zábery z vrcholu.

Jaskyne Malého Ružínka

Další z jeskyní…

Ružínsky kras sa tiahne od Sivca cez Spálený vrch, Pokryvy, Vysoký vrch, Bielu skalu až po Čečatovú. Je tu sústredená väčšina asi z pätnástich jaskýň vyskytujúcich sa v Čiernej hore. Jedna skupina je sústredená okolo Bielej skaly, druhá pozdĺž východného svahu Sivca v doline potoka Malý Ružinok. A práve k tejto budú smerovať naše najbližšie kroky.

Zo Sivca sa vraciame späť k rázcestníku Gaľová. Smerová tabuľa s modrou značkou uvádza do Ružína čas 1 hodinu. Kľudne si ešte jednu pridajte, aj tak vám zostane nepatrná rezerva. Aj v závere článku odporúčaná mapa uvádza ešte trasu pôvodnú. V skutočnosti vedie celý čas po lesnej ceste a obchádza Spálený vrch a tým aj rezerváciu Vozárska. Vydávame sa po nej a po necelej hodine prichádzame na miesto, kde cesta ostrou zákrutou vpravo pretína potok.

Nad cestou zatiaľ nevymenená tabuľa so začiatkom štátnej (teraz národnej) prírodnej rezervácie Vozárska (76,63 ha, 1966) nás upozorní, že sme na správnom mieste. Tu opustíme cestu a pokračujeme dolinkou chodníčkom proti prúdu potoka. Zakrátko sa k nám vpravo zo svahu priblížia skaly, sme pri prameni (podľa mňa vyvieračke) potoka, obkoleseného malým kamenným morom. Za poslednou (hladkou) skalou treba ísť hore do prudkého svahu, možno vidieť náznak chodníka. Najskôr narazíme na menší jaskynný otvor, prehliadka vnútorných priestorov vyžaduje baterku, prípadne čelovku. Nádherný previs so vstupným portálom Veľkej Ružínskej jaskyne je nad touto jaskynkou.

Portál Velké Ružínské jeskyně

Vystúpame prudkým svahom ešte tento výškový rozdiel a môžeme vstúpiť do tejto prírodnej pamiatky (1979). Porušíme tým síce zákaz Správy slovenských jaskýň dúfajúc, že budú k nám tolerantní tak ako my pri ich prehrešku voči spisovnej slovenčine na tej istej tabuľke. Dno jaskyne je takmer vodorovné. Vnútorná výzdoba je chudobná, na stenách vyzrážané minerály sintrového charakteru. V zimnom období postupne zamŕzajúca stekajúca a kvapkajúca voda vraj vytvára nádherné ľadové stalaktity a stalagmity.

Literatúra uvádza, že jaskyňa má dĺžku 111 m a jej vstup je vo výške 614 m n. m. Bola osídlená už v paleolite a obývaná tvorcami bukovohorskej kultúry. Podobne boli osídlené aj neďaleká Antonova jaskyňa (dĺžka 70 m), Malá ružínska jaskyňa a severnejšie a o niečo vyššie ležiaca Medvedia jaskyňa (mezolitickí lovci jaskynného medveďa).

Epilóg

Vrátime sa na miesto, kde sme opustili cestu a pokračujeme po nej pomaly sa rozširujúcou dolinou. Sme takmer deväť hodín mimo civilizáciu, teším sa už na pivo v najbližšej dedine. Keď sa neskôr objavujú namiesto rodinných domov len chaty, uvedomím si, že Ružín je už len názov železničnej zastávky. Obec zanikla výstavbou vodného diela, okrem cintorína bola celá zaplavená. Ostáva len využiť na to čas pri prestupe na rýchlik v Margecanoch. Podarilo sa, lepšie sa mi vo vlaku zaspávalo. Večer o 21. hodine sme už boli doma pod sprchou.

  • Mapa: Turistický atlas Slovenska, 1:50 000, VKÚ Harmanec 2005, list 142, 143, 182.
Treking.cz - diskuze

Diskuse k tomuto článku

přidat názor
18.04.2009, 23:39 Tibor | Súhlasím
30.05.2008, 20:57 peter | je tam super
28.05.2008, 23:18 KarolM | Dolný prielom Hornádu


Další související články:

+ Čergov, přechod pohoří
+ Málo známá Cesta hrdinů SNP
+ Spišská Magura
+ Pěšky z Bukovských hor do Bieszczad a zpět
+ Nová Sedlica – Kremenec – Malé Trakany
Témata našich článků…
Sněžka Slovenský ráj Šumava, ubytování Zverovka Jeseníky, ubytování Kvarky Téryho chata Říp Propast Macocha Praděd Králický Sněžník Čičmany Lysá hora Měsíc Mars Černé jezero Tribeč Pieniny Železné hory Hukvaldy Zimní hvězdná obloha Štrbské pleso Lomnický štít
Reklama
Reklama
Populární treky
1. Apeniny Monti Sibillini, nezapomenutelná apeninská hřebenovka - hory v Itálii
2. Vysoké Tatry Přechod přes Rysy aneb po stopách turistů císaře pána, Vysoké Tatry
3. Alpy Okolo Tre Cime a ferrata na Toblinger Knoten
4. Rumunské hory Přechod pohoří Rodna, rumunské Roháče
5. Kavkaz Kavkaz, reportáž psaná na Kavkaze (1) - Prielbrusí a Bezengi
Reklama
Reklama
Reklama
Túry a lokality podle pohoří
Beskydy Bílé Karpaty Javorníky
Jeseníky Jizerské hory Krkonoše
Kysuce Krušné hory Malá Fatra
Malé Karpaty Nízké Tatry Roháče
Šumava Velká Fatra Vysoké Tatry
Hledej podle pohoří
Reklama

Poslední diskusní příspěvky

Kamenná chata Chopok
 18.10.2017 5 příspěvků
Koruna Himalájí, seznam horolezců
 17.10.2017 3 příspěvky
TKC - Transkarpatská cesta
 13.10.2017 3 příspěvky
Sopky v ČR, seznam
 13.10.2017 9 příspěvků
Muránska planina deštivá i slunečná
 06.10.2017 7 příspěvků
Chata pod Chlebom, Malá Fatra
 05.10.2017 29 příspěvků
Bralná Fatra, Velká Fatra na 3 dny
 05.10.2017 2 příspěvky
Slovensko, dálniční známky 2017 - cena a platnost
 05.10.2017 13 příspěvků
Túra na Tomanovské sedlo, Západní Tatry
 03.10.2017 9 příspěvků
Turistické vařiče na plyn
 01.10.2017 3 příspěvky
Výstup na Grosser Knallstein
 01.10.2017 3 příspěvky
Setkání s medvědem, jak se chovat při setkání
 29.09.2017 29 příspěvků
Tauon, supertěžký elektron
 29.09.2017 1 příspěvek
Broumovská vrchovina, Stolové hory
 28.09.2017 1 příspěvek
Opavsko a okolí : 36 letá svobodná maminka hledá t
 27.09.2017 1 příspěvek
Jak vybrat dalekohled, turistické dalekohledy
 27.09.2017 13 příspěvků
Žalý, rozhledna Krkonoše
 25.09.2017 1 příspěvek
Jak bezpečně bivakovat v medvědích oblastech
 25.09.2017 13 příspěvků
Letní putování z Bratislavy na Horňácko
 23.09.2017 2 příspěvky
Bystřicko - místo, kde můžete být sami
 19.09.2017 2 příspěvky
Oblasti: Beskydy | Bílé Karpaty | Brdy | Broumovská vrchovina | Česká Kanada | České středohoří | České Švýcarsko | Český les | Český ráj | Doupovské hory | Drahanská vrchovina | Hanušovická vrchovina | Hornosvratecká vrchovina | Hostýnské vrchy | Chřiby | Javorníky | Jeseníky | Jevišovická pahorkatina | Jizerské hory | Králický Sněžník | Krkonoše | Krušné hory | Křivoklátská vrchovina | Litenčická pahorkatina | Lužické hory | Nízký Jeseník | Novohradské hory | Orlické hory | Pálava | Podyjí | Rakovnická pahorkatina | Ralsko | Rychlebské hory | Slavkovský les | Svitavská pahorkatina | Šluknovská pahorkatina | Šumava | Švihovská vrchovina | Vizovická vrchovina | Vlašimská pahorkatina | Vsetínské vrchy | Východolabská tabule | Zábřežská vrchovina | Zlatohorská vrchovina | Ždánický les | Železné hory | Žulovská pahorkatina | Branisko | Bukovské vrchy | Burda | Cerová vrchovina | Čergov | Čierna hora | Chočské vrchy | Kremnické vrchy | Krupinská planina | Kysucké Beskydy | Laborecká vrchovina | Levočské vrchy | Ľubovnianska vrchovina | Malá Fatra | Malé Karpaty | Muránska planina | Nízké Tatry | Ondavská vrchovina | Oravská Magura | Oravské Beskydy | Pieniny | Podunajská pahorkatina | Pohronský Inovec | Polana | Považský Inovec | Revúcka vrchovina | Roháče | Slanské vrchy | Slovenský kras | Slovenský ráj | Spišská Magura | Stolické vrchy | Strážovské vrchy | Súlovské skály | Šarišská vrchovina | Štiavnické vrchy | Tribeč | Velká Fatra | Veporské vrchy | Vihorlat | Volovské vrchy | Vtáčnik | Vysoké Tatry | Záhorie | Zemplínské vrchy
Home Page | Časopis | Průvodce | Ceník inzerce | Soutěže | Seznamka | Kalendář akcí | Outdoor testy | Horské chaty | Fotogalerie | Archiv
Treky, turistika | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Vesmír, astronomie | Turistická mapa online | Spolupracujeme
TOPlist