Průvodce | Karpattreky | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Lyžování | Příroda | Soutěže | Aktuality | Zajímavosti | Kalendář | Napsat článek | Reklama | Více… |
Treking.cz
Poslední aktualizace: 2.11.2018
Treking > Treky, turistika > Naprieč Slovenskom, cez Pukanec a Levice - Levický hrad a Matúš Čák Trenčiansky

Naprieč Slovenskom, prechod cez Pukanec a Levice - Levický hrad a Matúš Čák Trenčiansky

Sever/juh (9), Pukanec - Levice

8.6.2012 | Anton Opial

25 km všetko bez značenia - po štátnych cestách, stúpanie 50 m, klesanie 254 m, celkový čas 5:27 hod., z toho chôdza 4:21 a prestávky 1:06.

Z cesty do Levíc

Vzhľadom na rozsiahlosť územia Podunajskej pahorkatiny - najväčšieho krajinného celku na Slovensku, ktorá svojimi severnými výbežkami zasahuje proti toku rieky Váh až k Novému Mestu nad Váhom, popri rieke Nitre po Bánovce nad Babravou, a v svojej severovýchodnej časti pod južné svahy Tribeča a Štiavnických vrchov.

Podunajská pahorkatina je rozdelená na 11 podcelkov. Ďalšiemu, ešte podrobnejšiemu členeniu týchto jedenástich podcelkov sa vyhnem - bez toho sa turisti bez výčitiek svedomia zaobídu.

Čtěte také: Podunajská pahorkatina a rovina - geomorfologie a přírodní poměry

Na našej ďalšej trase sa budeme pohybovať cez tri z nich: Ipeľskú pahorkatinu - po Levice, Hronskú Nivu - po Tekovské Lužany, Hronskú pahorkatinu - po Marcelovú a posledný deň pre úplnosť "výškového členenia" našej trasy ešte aj v krajinnom celku Podunajská rovina.

Budím sa o 5.30, po koľký krát už túto noc, na zvuk ventilátora plynového kúrenia. Čas do šiestej využívam na sprchovanie. Hneď po vstávaní začína byť vďaka Jankovi - abstinentovi zase rušno. Aj keď máme naplánovaný vlakový spoj z Levíc na 14.08, už nás zase naháňa, že on chce cestovať vlakom o 12. a pritom ani nevie či taký spoj jestvuje - ja to vidím tak, že mu tá abstinencia nerobí dobre.

V Tekovskej Novej Vsi

6.46 zamykám bráničku a kľúč nechávam na dohovorenom mieste. Vonku je skoro zamračené, 7 °C a hmla. Cestou, ktorú sme už absolvovali včera večer na pivo, prichádzame o 10 minút na pukanecké námestie s dvoma kostolmi, morovým stĺpom a radnicou a časťou zachovalých hradieb zo spodnej strany námestia.

Rímsko katolícky kostol sv. Mikuláša zo 14. storočia je už postavený na mieste pôvodného románskeho kostola z 13. storočia. Prekonal, ako jediná stavba v meste, všetky pohromy, ktoré mesto postihli. Pred týmto "pukanským, zámkom", stojí uprostred námestia súsošie Najsvätejšej Trojice z roku 1740 postavené na pamiatku ukončenia cholery v predchádzajúcom roku. Druhý kostol - evanjelický - bol postavený až v roku 1935.

Oproti zdravotnému stredisku sa snažím úzkou uličkou dostať na priestranstvo z vonkajšej strany hradieb odkiaľ je možné odfotiť ich zachovalú časť. Pukanec bol hradbou z drevenou palisádovou a zrubovou hradbou chránený už časoch husitských vojen. Význam opevnenia mesta stúpol hlavne v časoch tureckého nebezpečenstva. Právo ohradiť sa patrilo k udeľovaným výsadám stredovekých kráľovských miest.

Nielen dnešná trasa, ale už všetky nasledujúce až k Dunaju povedú takmer výlučne po štátnych cestách, málo členitým pahorkatinným terénom.

Hneď za posledný i domami Pukanca odbočujeme na križovatke vpravo smerom na Devičany. V klesaní štátnej cesty, asi 300 m pred dolinkou 5,4 km dlhého potoka so zaujímavým názvom Myšpotok, prechádzame 300 metrovú vrstevnicu a vchádzame do Podunajskej nížiny.

V mojich predstavách sa výskyt ruže šípovej vždy spájal s podhorskými a horskými oblasťami. No pohľad na nepreniknuteľné porasty týchto krov, s výškou akú si u nás nevieme predstaviť, nachádzajúcich sa na poľnohospodársky nevyužívaných plochách povedľa cesty ma nútia na korektúru týchto predstáv. O 7.45 prechádzame centrom obe Devičany v nadmorskej výške 258 m.

Obec vznikla v roku 1951 zlúčením obcí Dolné a Horné Devičany, ktoré sa pre rokom 1948, asi od roku 1550, volali Dolný a Horný Parndorf. Vzhľadom na ich polohu pod juhovýchodnými svahmi Štiavnických vrchov na území týchto obcí, kde dnes už nájdeme len spustnuté štôlne a šachty, sa ešte v roku 1775 dolovalo zlato a striebro.

Na križovatke ciest Bátovce Nová Dedina odbočujeme vpravo na Novú dedinu. Cesta vedúca úpätím najzápadnejších výbežkov Štiavnických vrchov by mohla byť za pekného počasia krajinárskou lahôdkou. No v takmer zamračenom počasí a hmle umožňujúcou viditeľnosť tak do jedného kilometra, nemáme k našej škode dôvod zdržiavať sa a tak bez akýchkoľvek prestávok v chôdzi rýchlo skracujeme vzdialenosť medzi nami a Levicami.

V Novej Dedine

Na polceste do Novej Dediny prechádzame popri objekte strelnice Berianka s panelmi pred vstupnou bránou pamätajúcimi ešte slávu vojsk Varšavskej zmluvy.

Od prechodu okolo dopravnej značky označujúcej obec Nová Dedina k značke toho istého významu v smere z Podlužian strávime na území tejto obce, ktorá vznikla v roku 1960 po zlúčení obcí Tekovská Nová Ves a Opatová, viac ako hodinu aj preto, že po príchode do jej centra o 9.17 už nachádzame otvorené malé pohostinstvo a narýchlo sa tam občerstvíme jedným čapovaným pivom.

Počas nášho prechodu dedinou sa schádzajú veriaci na nedeľnú bohoslužbu do kostola Obrátenia sv. Pavla z roku 1752 v miestnej časti Tekovská Nová Ves a čo je pre nás prekvapujúce, staršie ženy sú vyobliekané v prekrásnych bohato zdobených ľudových krojoch.

Podlužany - sú ďalšou obcou na našej trase. V najstarších archívoch sa síce obec spomína v roku 1275, ale história zas na druhej strane hovorí, že na miestach dnešného kostola bola kaplnka už v roku 1255. V roku 1275 sa obec spomína pod menom PODLUSAN a patrila hradnému panstvu Levice, ktorému patrila už v roku 1506. Obyvateľstvo sa vždy zaoberalo poľnohospodárstvom.

Z hľadiska zástavby bola vždy typickou obcou tekovskej župy, keď domy boli murované z hliny alebo kameňa so sedlovou strechou alebo z tvrdej krytiny. Vstup do pitvora bol zdôraznený výpustkom. Dvory boli uzavreté bránou alebo bráničkou s kamenným ostením. Zo strany dvora boli stĺpové podstrešia. Jeden z posledných takýchto domov v tekovskej oblasti bol v obci zbúraný v roku 1999.

Na križovatke z Novej Dediny a Hronských Kosíh stojí socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1767, ktorý mal obec chrániť pre záplavami z potoka Lužianka.

Po ďalších 35 minútach zastavujeme v pohostinstve v centre obce. Keď pýtame od krčmára pečiatku, ktorú nemá, a vysvetľujeme cieľ našej cesty, podujme sa jeden ochotný štamgast, že nám vypýta pečiatku od starostky, ktorá išla práve hlásiť správy v miestnom rozhlase. Stálo nás to síce pivo aj poldeci, ale ináč by sme pečiatku nezískali. Aj keď to je do Levíc už len "na dohodenie kameňom" uspokojujeme sa len s jedným čapovaným a o 11.00 za nemeniaceho sa, zamračeného a hmlistého, počasia pokračujeme do Levíc.

Popod hrad, najstaršiu historickú architektonickú pamiatku Levíc, kamenný hrad z konca 13. storočia, ktorá je ozdobou mesta vchádzame do Levíc. Prvá písomná správa o jeho existencii pochádza z roku 1318. Na jeho výstavbu bolo vybrané strategicky dobre chránené miesto na konci výbežku Štiavnického pohoria, odkiaľ bol výborný výhľad na široké okolie a močaristý terén sťažoval prístup k nemu.


Zobrazit místo Levice na větší mapě

Prvým známym majiteľom Levického hradu bol Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti sa hrad stal kráľovským majetkom. Kráľ Karol Róbert daroval hrad a panstvo svojej manželke Alžbete. Pod silnejúci hrad sa začali sťahovať obyvatelia z okolitých dedín a tak v 14. storočí vznikla obec Nové alebo Veľké Levice, ktoré patrili k Levickému hradu. Jeho rastúci význam dokazuje aj to, že kráľ Ľudovít I. Veľký sem zvolával tzv. palatínske schôdze na riešenie rôznych problémov.

V roku 1388 kráľ Žigmund Luxemburský daroval hrad s hradným panstvom Ladislavovi zo Šaroviec, ktorého syn Peter už používal meno Lévai Levický. Z roku 1434 pochádza správa o požiari, pri ktorom boli zničené archívne materiály a výsadné listiny zemanov.

V 16. storočí bol Levický hrad dejiskom častých bojov proti Turkom. V roku 1543 sa hrad stal jednou z 15 protitureckých pevností. V roku 1560 sa majiteľom hradu stal Štefan Dobó, ktorý rozšíril hradný areál o opevnený renesančný kaštieľ. Z dôvodu silnejúceho tureckého nebezpečenstva bol hrad v roku 1635 obnovený podľa talianskeho fortifikačného systému, priekopy boli naplnené vodou, vybudovali sa delové bašty a padací most. V 2. polovici 17. storočia turecké boje zosilneli a útoky Turkov neobišli ani Levický hrad a okolité obce. V roku 1663 vicekapitán Gašpar Bartakovits vydal Turkom hrad bez boja. Kapitánom hradu sa stal Čatra Patra Ali paša.

Predstavu o vzhľade hradu v tomto období nám priblíži popis tureckého cestovateľa Evliya Čelebiho: "Levický hrad je stavba, ktorú treba vidieť. Vnútro hradu je malé. Kamenná stavba štvorcového tvaru má po obvode šesť malých vežičiek. Vo vnútri je kapitánov dom, zbrojnica a sýpky. Má malú bránku obrátenú na východ. Priekopa vnútorného hradu je po okraje naplnená vodou z Hrona a bahnistá".

Turci pobudli na hrade len necelý rok. Mesto dobyli cisárske vojská, Turci kapitulovali a opustili mesto aj hrad. Túto stratu však prijali ťažko a preto vypravili armádu na dobitie pevnosti. V ťažkých bojoch, kedy padol aj kapitán uhorských oddielov Štefan Koháry, boli Turci porazení.

Poslednou významnou kapitolou v histórii pevnosti boli roky stavovského povstania Františka II. Rákócziho proti Habsburgovcom. V roku 1703 pod vedením veliteľa Ladislava Ocskayho kurucké oddiely obsadili Levický hrad, ktorý považoval Rákóczi za dôležité strategické miesto. V roku 1708 obsadil hrad Ján Bottyán, ktorý ho dal v roku 1709 zbúrať. Pevnosť bola podpálená, pracháreň vyhodili do povetria, priekopy a hradnú studňu zasypali a tým hrad stratil význam vojenskej pevnosti. Nikdy viac ho potom neobnovili.

Zachovalá časť hradného areálu, Dobóovský kaštieľ a kapitánska budova slúžili naďalej neskorším majiteľom. V rokoch 1688 - 1867 ich vlastnili Eszterházyovci, od nich kúpili majetok viedenskí bankári, bratia Schoellerovci. Ich rodine patril Levický hrad a hradné panstvo až do konca II. svetovej vojny.

Prejdeme stredom mesta a ideme na železničnú stanicu. Je nedeľa popoludnie a problém nájsť miesto, kde by sme sa naobedovali. Ak chceme zahnať hlad, tak sme nútení ísť znova až na pešiu zónu do pizzerie.

Vlakom z Levíc do Banskej Bystrice, potom unikátnou železničnou traťou Banská Bystrica - Diviaky a ďalej cez Vrútky a Žilinu, spokojní, že máme ďalší úsek trasy zo severu na juh za sebou, absolvujeme cestu domov.

Treking.cz - diskuze
Reklama
Výběr článků
Hory Popálen od kopřiv, sežrán od hmyzu, ale Markušovský skalní hřib jsem nevyfotil
Hory Tribeč a Pohronský Inovec, trek
Hory Krásná túra hřebenem Veřovických vrchů z Mořkova do Veřovic
Reklama
Témata našich článků…
Jeseníky Chata Barborka Pohoří Naše vrcholy České hrady Nízké Tatry Slovenské rudohoří Krkonoše, hřebenovka Technické památky Jeskyně a propasti Rozhledny Králický Sněžník Mapa Slovenska Tatranská plesa Roháče Vodopády Chorvatsko Bivakování Mont Blanc
Reklama
Populární treky
1. Apeniny Monti Sibillini, nezapomenutelná apeninská hřebenovka - hory v Itálii
2. Vysoké Tatry Přechod přes Rysy aneb po stopách turistů císaře pána, Vysoké Tatry
3. Alpy Okolo Tre Cime a ferrata na Toblinger Knoten
4. Rumunské hory Přechod pohoří Rodna, rumunské Roháče
5. Kavkaz Kavkaz, reportáž psaná na Kavkaze (1) - Prielbrusí a Bezengi
Reklama
Regiony
Beskydy | Bílé Karpaty | Blatenská pahorkatina | Brdy | Broumovská vrchovina | Česká Kanada | České středohoří | České Švýcarsko | Český les | Český ráj | Děčínská vrchovina | Doupovské hory | Drahanská vrchovina | Džbán | Hanušovická vrchovina | Hornosvratecká vrchovina | Hostýnské vrchy | Chřiby | Javorníky | Jeseníky | Ještědsko-kozákovský hřbet | Jevišovická pahorkatina | Jizerské hory | Králický Sněžník | Krkonoše | Krušné hory | Křemešnická vrchovina | Křivoklátská vrchovina | Litenčická pahorkatina | Lužické hory | Nízký Jeseník | Novohradské hory | Orlické hory | Pálava | Podbeskydská pahorkatina | Podyjí | Rakovnická pahorkatina | Ralsko | Rychlebské hory | Slavkovský les | Slezské Beskydy | Smrčiny | Svitavská pahorkatina | Šluknovská pahorkatina | Šumava | Švihovská vrchovina | Vizovická vrchovina | Vlašimská pahorkatina | Vsetínské vrchy | Východolabská tabule | Zábřežská vrchovina | Zlatohorská vrchovina | Ždánický les | Železné hory | Žulovská pahorkatina | Belianské Tatry | Branisko | Bukovské vrchy | Burda | Cerová vrchovina | Čergov | Čierna hora | Chočské vrchy | Kremnické vrchy | Krupinská planina | Kysucké Beskydy | Laborecká vrchovina | Levočské vrchy | Ľubovnianska vrchovina | Malá Fatra | Malé Karpaty | Muránska planina | Myjavská pahorkatina | Nízké Tatry | Ondavská vrchovina | Oravská Magura | Oravské Beskydy | Ostrôžky | Pieniny | Podunajská pahorkatina | Pohronský Inovec | Polana | Považský Inovec | Revúcka vrchovina | Roháče | Slanské vrchy | Slovenský kras | Slovenský ráj | Spišská Magura | Beskydy | Stolické vrchy | Strážovské vrchy | Starohorské vrchy | Šarišská vrchovina | Štiavnické vrchy | Tribeč | Velká Fatra | Veporské vrchy | Vihorlat | Volovské vrchy | Vtáčnik | Vysoké Tatry | Východoslovenská rovina | Zemplínské vrchy | Žiar
Služby Horská seznamka Outdoor bazar Ztráty a nálezy Archiv článků Spolupracujeme Počasí Satelitní snímky Fotogalerie Turistická mapa Kalendář turistických akcí Treky České hory Slovenské hory Alpy Karpattreky Rumunské hory Ukrajinské Karpaty Asijské hory Severské země Turistika s dětmi Balkánské a evropské hory Ubytování Horské chaty, české hory Slovenské chaty Penziony, hotely Ubytování online Alpské chaty České kempy Slovenské kempy Chorvatské kempy Kempy, Slovinsko Ukrajina, Rumunské hory Výlety Skalní města a skály Naše vrcholy Rozhledny České hrady Slovenské hrady Jeskyně Vodopády Sedla a doliny Členění Slovenska Geomorfologické členění ČR Výlety Přehled našich pohoří Sopky v ČR Karpaty Alpy Ledovcová jezera Památky a zámky Větrné mlýny Čedičové varhany Viklany Bludné (eratické) balvany Ostatní Cestování, cestopisy Horolezectví Cykloturistika Snow Soutěže Příroda, fauna a flóra Vesmír, astronomie Produkty Testujeme Outdoor vybavení, poradna
TOPlist