Poslední aktualizace: 31.10.2024 |
Treking > Treky, turistika > Moravské Toskánsko, geomorfologický celok Kyjovská pahorkatina turisticky
Moravské Toskánsko, geomorfologický celok Kyjovská pahorkatina turistickyKyjovská pahorkatina a jarná turistika25.1.2020 | Anton Opial
Kyjovskú pahorkatinu - geomorfologický celok o rozlohe 482 km2 ohraničuje z jednej strany Dolnomoravský úval a z druhej pohoria Ždánický les a Chřiby. Reliéf Kyjovskej pahorkatiny je mierne zvlnený s plochými chrbtami rozvodníc a širokými údoliami. Takýto typ zvlnenej krajiny sa už nikde na území Českej republiky nenachádza a pre podobnosť reliéfu jej tiež hovoria Moravské Toskánsko. Ako jedno z najfotogenickejších miest, nielen v Českej republike, ho renomovaný časopis Condé Nast Traveller zaradil medzi 50-tku najkrajších miest sveta. |
||||||||||||||||||||||
"Overiť si to" sa v sobotu a nedeľu 23. - 24. marca 2019 vybrali aj kysuckí turisti v rámci autobusového výletu, ktorý zorganizoval Klub turistiky Vysoká nad Kysucou. Po viac ako 250-tich kilometroch strávených v autobuse začali turistický deň, na pre viacerých už známom mieste, v blízkosti zachovalých sadov mandlí pri meste Hustopeče, ktoré sme navštívili aj na jar v roku 2017. ![]() Mesto Hustopeče práve počas tohto víkendu organizuje každoročné Slávnosti mandloní a vína a tak sa hneď na úvod miešame so skupinkami návštevníkov smerujúcich po náučnom chodníku Mandloňová stezka na Hustopečský starý vrch (308 m), na ktorom sa nachádza väčšina z pôvodných mandľových sadov. Tých tu bolo v 60. rokoch minulého storočia vysadených viac ako 50 000 kusov na ploche 180 hektárov. Návrat po dvoch rokoch stál za to. Aj keď stromy v nižších polohách ešte len začínali
roztvárať kvetné púčiky, časť sadu na samom temene Starého vrchu bola v plnom rozkvete.
Cestou k autobusu, ktorý nás čaká na konci dediny Kurdějova, upútali stovky rozkvitnutých jasnožltých kvetov hlaváčika jarného na stepných svahoch Kamenného vrchu - vyhláseného v roku 1956 za prírodnú pamiatku. ![]() ![]() ![]() Z Kurdějova sa presúvame asi 35 kilometrov autobusom do obce Lovčice na rozhraní Ždánického lesa a Kyjovskej pahorkatiny, kde začína druhá časť na dnes plánovanej turistickej trasy. My mierime najskôr na plochý chrbát z ktorého schádzame cestou oddeľujúcou vinohrady a ovocné sady k Soudnemu potoku, aby sme za ním opäť prekonali na miestne pomery značné stúpanie (110 m) k dedine Ostrovánky z ktorej sa nám na najbližšom horizonte ukazuje silueta Bukovanského veterného mlyna, kam máme namierené. ![]() Na rázcestí pri kaplnke Panny Márie si všímame novovysadenú obojstrannú lipovú alej so zatiaľ prázdnymi bielymi betónovými podstavcami. Až keď sa zvedaví priblížime môžeme si na každom prečítať meno panovníka a roky jeho vládnutia, ktoré na seba nadväzujú. Postupne prechádzajúc touto 650 m dlhou alejou si vytvárame vlastný zámer tohto diela. Ten nám napokon potvrdzuje sprievodkyňa v Mlyne. Jedná sa o Alej českých panovníkov - atraktivitu, ktorá nemá obdoby nielen v Českej republike, ale hádam ani nikde inde v Európe. Na podstavcoch postupne pribudne k štyrom zatiaľ umiestneným sochám Praotca Čecha, Kroka, Libuše a Přemysla Oráče ďalších 75 sôch českých panovníkov. Autorom tejto nesporne unikátnej myšlienky je majiteľ hotelového areálu Bukovanský mlýn pozostávajúceho z asi desiatky objektov postavených v tradičnom štýle Moravského Slovácka a dominujúcou 15 m vysokou stavbou veterného mlyna, ktorý z vyhliadky poskytne za dobrého počasia super výhľady. K nášmu sklamaniu však musíme počas pobytu využiť len Záhradnú časť (našťastie panuje teplé jarné počasie), pretože objekt reštaurácie je v sobotné popoludnie vyhradený mladomanželom a svadobčanom. Väčšina z účastníkov výletu sa napokon presúva autobusom, čakajúcim na priľahlom parkovisku, do Kyjova, no silné turistické jadro prekonáva ďalších 7 kilometrov peši. Po individuálnom spoznávaní tohto vinárskeho mestečka využívame čas a j na oneskorený obed a podvečer máme čo robiť, aby sme na dohovorenú 18. hodinu prišli na ubytovanie, ktoré máme zabezpečené v "susednom" mestečku Bzenec. Druhý deň začíname hneď po raňajkách presunom do dvoj obce Svatobořice-Mistřín, odkiaľ nás už čaká plánovaná trasa centrom Moravského Toskánska. Začíname "bez okolkov" stúpaním, ktoré začína už v obci, na plochý chrbát na ktorom sa po skončení stúpania ocitáme v nadmorskej výške 277 m - najvyššom bode celej dnešnej trasy. ![]() ![]() Cestou k nemu sme mali po celý čas priamo pred sebou dominantný kopec Babí lom (417 m) - najvyšší bod Kyjovskej pahorkatiny (u ktorého sa môžete stretnúť tiež s názvom Strážovský kopec, v skrátenej domácej podobe "Stražovják"), ktorý ľahko identifikujete podľa 60 m vysokého kovového vysielača. Celou trasou sa pohybujeme v kultúrnej krajine pretvorenej na lány úrodných polí, viníc a sadov popretkávaných početnými remízkami medzi obcami Svatobořice-Mistřín - Strážovice - Stavěšice - Šardice a Nenčice, kde na nás, po prejdených 15-tich kilometroch nádhernou krajinou s neopakovateľným reliéfom, nad ktorou už prevzala plnú moc nastupujúca jar, čaká autobus. Pretože po celej dnešnej trase bola možnosť občerstvenia limitovaná len zásobami nesenými v ruksakoch, vrhli sme sa po príchode k autobusu, ako včely počas rabovky, na zásoby plechovkového piva v autobuse. ![]() ![]() Po zvládnutí "najhoršieho" sa presúvame do reštaurácie Hovoranský hostinec v Hovoranoch, známych "potůčkem, co tiše plyne dolu" , v ktorom zabezpečujeme odstránenie ďalšieho zla - hladu. Po naplnení týchto základných životných potrieb usadáme do autobusu spokojní a pripravení na dlhú spiatočnú cestu, ktorou završujeme vydarenú turistickú dvojdňovku. Líbil se vám tento článek? |
|