O Dračej studni a Kozích rohoch, pohorie Biele Karpaty

Zrodenie legendy

V Bielych Karpatoch na moravsko-slovenskom pomedzí, na samom južnom konci Kobylináča, rozprestieralo sa v dávnych dobách neobyčajné horské kráľovstvo. Kráľovo, lebo tak ho ľudia od svojho vzniku nazvali, založil pôvodne pastier kôz z terajšej Sidónie.

Svoje sídlo mal na jednom z vrcholov horského hrebeňa, síce nie najvyššom, ale zato ľahko prístupnom z údolia rieky Vláry. Chov kôz mu umožnil obchodovať s mliečnymi výrobkami, najmä zdraviu osožný kozí syr sa stal vzácnym a žiadaným tovarom.

Čtěte také: Hrad Lednica využíval strmých vápencových bradel

Nebolo zvláštnosťou, keď sa furmanské vozy prechádzajúce Vlárskym priesmykom objavili aj pred bránami jeho kráľovstva. Je len prirodzené, že po čase zbohatol. Ale nespyšnel, pravidelne obetoval kozľa aj svojim bohom.

"Kozie kráľovstvo" postupne rozšíril, salaše neboli už len pod Kráľovým vrchom, ale aj ďalej na severovýchod. Siahali až po Krivoklátske lúky. Horské pastviny lemované kríkmi šípok, malín a ostružín poskytovali dostatok potravy pre rozširujúce sa stádo kôz. Okrem žičlivej prírody boli mu naklonení a jeho usilovnosť si cenili i slovanskí bohovia.

Keď prišla v niektorý rok zavčasu zima a skorý sneh pokryl všetko vôkol, zelený zostal len najvyšší vrchol hrebeňa. Tak mohol pastier-kráľ sústrediť všetky svoje stáda na toto miesto. Odvtedy sa vrcholu nehovorilo inak než Zelená.

Po paši bolo treba s kozami zísť nižšie k prameňu, aby uhasili smäd. Opäť zaúradovali prírodné živly a na sútoku dvoch potokov vytvorili miesto, kde pastieri radi vodievali svoje stáda. Aby ho poľahky našli a bolo viditeľné z každého miesta, dal kráľ neďaleko žriedla vysadiť tri duby.

Prameň Bolešovského potoka pred sútokom s horským potôčikom Kalište sa rozvetvuje a padá prudkým svahom vo viacerých stružkách. V niektorých chvíľach, najmä za mesačnej noci, keď sa tečúca voda na travertínovom podklade trblieta, dostáva podobu vycerených dračích zubov. Pri zimných mrazoch je obraz ešte presvedčivejší. Nazvali ho dračou studňou. Poverčiví ľudia z dolín sa tohto miesta báli.

Prišiel čas, keď aj do týchto končín zavialo kresťanstvo. Čoraz viac prestával si kráľ uctievať svojich bohov. A to veru nahnevalo Perúna, ich vládcu a zavolal si Velesa, boha hojnosti a ochrancu stád. Čakali na príležitosť, aby kráľovi ukázali aj druhú tvár. Veles bol totiž aj bohom podsvetia.

Raz, keď sa pastieri vracali od Krivoklátskych lúk, v snahe vyhnúť sa očiam lúpežných bratov od Zbojníčky, hnali stáda k napájadlu poza skaly. V tom okamihu sa obloha zatiahla, nebolo vidno na krok. Spustil sa lejak, bili blesky a duneli hromy. Skaly všetko znásobovali.

Pastieri prestali splašené stádo ovládať. Nastal zmätok, výsledkom ktorého bolo veľa kôz udupaných a tie, ktoré unikli, našli svoj koniec v strmých zrázoch skál. Nebol to veru pekný pohľad, keď zrazu všetko stíchlo. Akiste aj bohovia si uvedomovali, že to prehnali, keď tak náhle odišli. Stihli ešte dať skalám podobu kozích rohov.

Kráľa trápil smútok, umáral sa žiaľom a zo dňa na deň chradol. Po jeho smrti začalo kráľovstvo pustnúť. Keďže všetok svoj život venoval rohatým tvorom, zostal bez ženy a teda aj bez potomkov. Pastieri sa rozutekali do dolín za inou prácou a so sebou vzali aj zvyšky stáda.

Dnes by sme už stopy po osídlení márne hľadali, všetko pokryl svojimi stromami les. Len Dračia studňa a Kozie rohy zostali, spolu s nimi aj niektoré názvy vrchov, dolín a lúk. A nakoniec nesmieme zabudnúť ani na protagonistov tejto legendy, kozy. Tým sa dobre darí na hospodárskom dvore horárne Chrástková. Snáď preto, aby aj ony dali dôveryhodnosť tejto legende…

Prírodná pamiatka Dračia studňa

Svojou rozlohou 7,58 ha predstavuje najmohutnejší a najrozsiahlejší penovcový útvar Bielych Karpát. Prístup k jej dolnej časti (391 m n. m.), ktorú tvorí vejárovitý vodopád a kde penovec prechádza miestami do travertínu, je z cesty upraveným chodníkom s drevenou lávkou.

Pri odbočke je informačná tabuľa č. 4 lesného náučného chodníka (LNCH). Z nej sa možno ďalej dozvedieť, že po mnoho tisícročí uložil prameň na podkladový flyš mohutné vrstvy vápencového penovca, v ktorom možno nájsť fosílie fauny a flóry od poslednej doby ľadovej, napr. ulitníky (Vertigo alpestris). V hornej časti prameňa je penovec pokrytý až 0,5 m hrubou vrstvou lesnej pôdy.

Skalný výtvor Kozie rohy

Informuje o ňom informačná tabuľa č. 5 LNCH, nachádzajúca sa v prudkom ohybe asfaltovej lesnej cesty. Prístup ku skalnému výtvoru (536 m n. m.) je odtiaľto prudkým svahom nad cestou, bez chodníka.

Skupina skalných brál s výškou do 20 m je pokračovaním neďalekých Vršatských bradiel. Z geomorfologického hľadiska ide teda o súčasť kysuckého bradlového pásma, pozostávajúcu z vápencov, vytvorených v období druhohôr (jura, krieda).

Obidve lokality sú dostupné po modrej turistickej značke vedúcej z obce Bolešov na Vršatec, ako aj z cyklistického LNCH Bolešov - Krivoklát.

Dračia studňa, turistická mapa

Mapa: Turistický atlas Slovenska 2005, 1:50 000, VKÚ Harmanec, list 80

Další související články: