Burda neboli Kováčovské kopce - turistika, přírodní poměry

V najjužnejšom, najteplejšom a najsuchšom pohorí Slovenska

Vo vymenovávaní superlatívov by sa dalo pokračovať, avšak ponechávam na to priestor v texte. Severovýchodne od Štúrova medzi ústím Hrona a Ipľa do Dunaja je nevysoké pohorie Burda (max. výška 395,4 m n .m.). V jeho južnej časti sa nachádzajú skalnaté Kováčovské kopce. Tiahnu sa od obce Kamenica nad Hronom po osadu Kováčov, podľa ktorej dostali meno. Tvoria severnú časť Vyšehradskej brány, ktorou preteká pohraničná rieka Dunaj a oddeľuje ich od Pilišských vrchov v Maďarsku.

Pohorie Burda tvoria z geologického hľadiska treťohorné vyvreliny - andezity, tufy a tufity. Je teda najzápadnejšou časťou oblúka sopečných pohorí tiahnúcich sa naším územím cez Cerovú vrchovinu až po Slanské vrchy. Štvrtohorným zvetrávaním sa pozdĺž južného hrebeňa vytvorili strmé skalnaté steny a svahy.

Na ich charakter mala vplyv aj činnosť Dunaja a Ipľa. Andezitové svahy Kováčovských kopcov sú porastené teplomilnou stepnou vegetáciou s výskytom ojedinelých a vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Predstavujú najbohatšiu lokalitu teplomilných druhov rastlín u nás. Mnohé z nich sa vyskytujú výlučne iba v tejto malej časti Slovenska, čím nadobudla lokalita európsky význam.

• Burda - Kováčovské kopce na mapě

K tomu nepochybne prispelo aj podnebie s priemernou ročnou teplotou 10,3 °C a priemerným ročným úhrnom zrážok 580 mm, čo radí túto oblasť medzi naše najteplejšie a najsuchšie pohoria. Za účelom ochrany geomorfologických prvkov, rastlinných a živočíšnych spoločenstiev boli Kováčovské kopce už v roku 1966 vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu (dnes NPR Burdov).

Východiskovým bodom do Kováčovských kopcov je obec Kamenica nad Hronom. Aj keď cez ňu vedie železničná trať do Maďarska, vlaky tu nestoja, zo Štúrova treba použiť autobusový spoj. Pri pohostinstve Hronská perla začína od smerovníka červená turistická značka. Takto vyznačený turistický chodník je totožný s trasou Náučného chodníka Kováčovské kopce - juh, ktorého vstupný panel je oproti.

Začíname stúpať pomedzi domy, miestami úvozom a aj strmšie. Ešte pred dosiahnutím hrebeňa prechádzame pásmom hlohu, šípok a začínajúcou sa dubinou a dostávame sa k zastávke č. 1 NCH. Odbočíme k neďalekému výhľadovému miestu, odkiaľ je pekný pohľad na ústie Hrona, meander Dunaja, Štúrovo, most Márie Valérie, maďarský Ostrihom s bazilikou a kopcom Vaskapu nad ním (takéto pohľady sa naskytnú ešte niekoľkokrát, pri každom výhľadovom mieste je informačná tabuľa NCH). Vchádzame do agátovo - dubového lesa (agát je tu nepôvodnou drevinou), neskôr agát vystrieda jaseň.

V mieste zastávky č. 4 sa náučný chodník priamo dotýka skalného svahu, začína úsek nazvaný Skaly. Od poslednej vyhliadky (zastávka č. 5) sa k červenej značke pripojí modrá a spoločne odkláňajú chodník od hlavného hrebeňa. Pri kóte 344 pokračuje modro značený chodník ďalej dovnútra pohoria (chata Ipeľ) až do obce Chľaba, zatiaľ čo červená značka sa pridržiava náučného chodníka (aj keď už bez zastávok - informačných tabúľ), kopírujúceho hrebeň Kováčovských kopcov.

Zvláštnosťou v týchto hrebeňových častiach je výskyt mokrade, malého jazierka. Chodník sa mení na pohodlnú a príjemnú, neustále klesajúcu lesnú cestu, ktorá končí nad lúkou. Chodník sa oblúkom skrúti doprava a mierne stúpne. Obchádza nemenovaný kopec nad osadou Kováčov, na jeho vrchole je kamenná pyramída. Prudký výstup naň po neznačkovanom chodníku sa odmení nádherným pohľadom na Dunaj s ostrovom Helemba - sziget a severnú časť Pilišských vrchov.

V jarných mesiacoch, kedy je najzaujímavejšia kvetena, je stráň doslova posiata chránenými druhmi, akým je hlaváčik jarný (Adonis vernalis). Z vrcholu sa vrátime pôvodnou výstupovou trasou a okolo plota Ústavu sociálnej opatery schádzame k železničnej trati. Je tu dosť prudký a nebezpečný zostup svahom. Ďalej prechádzame po bývalom nástupišti železničnej zastávky Kamenica nad Hronom zastávka a prechodom cez priecestie prídeme k autobusovej zastávke. Tu červená značka i naša trasa po Kováčovských kopcoch končí. Pri dostatku času možno pokračovať po žltej k horárni Modrá ryba a chatovej osade s penziónom a hotelom, kde je tiež zastávka autobusov.

Mapa: Turistický atlas Slovenska 1:50 000, VKÚ, a. s. Harmanec, list č. 360