Skalka v tieni Trenčianskeho hradu

Dominantou Trenčína a jeho blízkeho okolia je nepochybne jeho hrad, niekdajšie sídlo pána Váhu a Tatier, Matúša Čáka. Pozornému návštevníkovi však neunikne ani belejúci sa dvojvežový kostol na protiľahlom brehu Váhu. Stojí na mieste nazývanom Malá Skalka. Jeho vznik a história súvisí s ďalším objektom nachádzajúcom sa na Veľkej Skalke, kláštorným komplexom s jaskyňou - pustovňou.

Malá a Veľká Skalka patria do horského masívu Skalka, ktorý leží v juhozápadnej časti Ilavskej kotliny, je súčasťou Bielych Karpát. Jeho výhodná strategická poloha bola ideálnym miestom na zakladanie sídiel už od neskoršej doby kamennej. Po starých Slovanoch sa našli stopy v podobe hradiska a pohrebiska z 9. storočia.

Najnovším dôkazom prežívania veľkomoravskej tradície v období počiatkov uhorského štátu je odkrytie zvyškov kostolíka pri výstavbe diaľnice v roku 1995. Do dnešných dní sa zachovali, aj keď po rôznych prestavbách, rekonštrukciách a úpravách, spomínaný kostol a kláštor. Kostol bol založený v roku 1208, kláštor v roku 1224 založil nitriansky biskup Jakub I. na pamiatku pustovníkov sv. Svorada a Benedikta.

Ak chceme spoznať život týchto svätcov, musíme sa vrátiť na koniec 10., resp. začiatok 11. storočia. V tomto období patrili obidvaja k rádu benediktínov, najstaršej reholi v strednej Európe. Členovia tohto pracovného rádu sa riadili heslom "Ora et labora - Modli sa a pracuj". Základné povinnosti rehole - modlitbu a fyzickú prácu, vykonávali spoločne v kláštoroch (cenobiti) alebo samostatne ako pustovníci (eremiti).

Svorad pochádzal z Opatovca na Visle, v mladých rokoch žil ako mních v dedine Tropie nad Dunajcom (Poľsko). V časoch potláčania staroslovienskej liturgie kráľom Boleslavom Chrabrým odišiel z krajiny. Vstúpil do benediktínskeho kláštora sv. Hypolita na Zobore (Nitra) a prijal rehoľné meno Andrej. Neskôr sa utiahol do pustovníckej samoty do jaskyne na Skalke. Vo svojom duchovnom živote zachovával pôst, zvláštne mučeníctvo a trýznenie tela, neobyčajné sebazapieranie. Posledné zvyšky života strávil opäť v zoborskom kláštore, kde v roku 1030 zomrel. Pri jeho vyzliekaní z rúcha našli mnísi na jeho tele reťaz, hlboko zarezanú a vrastenú do mäsa.

Benedikt (tiež Beňadik) pochádzal z Ponitria, aj on vstúpil do kláštora na Zobore. Na Skalku ho pridelili ako žiaka a zároveň pomocníka v starobe Svoradovi. Tri roky po smrti svojho učiteľa ho prepadli zbojníci. Keďže u neho nenašli žiadne peniaze, vytiahli ho z jaskyne, zabili a z Malej Skalky zhodili do Váhu. V roku 1083 ich telá za prítomnosti nitrianskeho biskupa vyzdvihli z hrobu a následne ich kanonizáciu uznal aj pápež Gregor VII.

Najväčšiu slávu a rozkvet zažila Skalka príchodom jezuitov, ktorí v roku 1667 začali s obnovou objektov Malej i Veľkej Skalky, vystavali kalváriu. Keď pápež Klement XIV. rehoľu jezuitov 21. júla 1773 zrušil, kláštor stratil na význame a začal chátrať.

V súčasnosti v objektoch opátstva prebiehajú rekonštrukčné práce, sprístupnené je nádvorie, kaplnka i jaskyňa, obnovuje sa zvonica. Jaskyňa vedie hlboko do skaly, na jej konci je socha modliaceho sa Svorada. Do trojpodlažnej kaplnky možno vojsť aj z jaskyne. Verejnosť ich môže navštíviť v mesiacoch júl a august v čase 8.00-12.00 a 13.00 - 17.00, každý deň okrem pondelka. V nedeľu po 17. júli (deň kanonizácie obidvoch svätcov) sa koná hlavná púť na Skalke, na ktorú prichádzajú pútnici aj zo zahraničia.

Objekty na Skalke sú prístupné aj autom, prechádza popri nich cesta č. 507., ktorá je súčasne časťou červene značenej vážskej cyklomagistrály. S vyobrazením svätcov, prípadne výjavov z ich života sa možno stretnúť nielen v týchto objektoch, ale aj vo farskom kostole sv. Imricha v neďalekej obci Skalka nad Váhom.

Starobylá Skalka je jedným z najstarších pútnických miest na Slovensku, je symbolom náboženského života našich predkov, národného povedomia a významnou kultúrno-historickou pamiatkou.

• Info: Farský úrad v Skalke nad Váhom, tel. +421 32 658 42 40

» Nejnovější články, archiv