Cez národné parky do Mombasy

Arusha, hlavné mesto rovnomennej správnej oblasti na severe Tanzánie, je ako predurčené pre rôzne turistické aktivity náročných výletníkov. Má autobusové spojenie s neďalekou Keňou a na medzinárodnom letisku pristávajú lietadlá z rôznych kútov sveta. Najviac samozrejme láka výstup na Kilimandžáro, ale aj záujemci o pozorovanie divej zvere si tu prídu na svoje.

Priamo nad mestom sa týči do morskej výšky 4 556 m n. m. činná sopka Mt. Meru, ktorá je centrom Národného parku Arusha. Mimochodom sme sa tu dozvedeli, že ani Kilimandžáro nie je úplne vyhasnutou sopkou, ako sme si mysleli. Na jeho svahoch sú časté výrony horúcich plynov a výnimkou nie sú ani otrasy pôdy. Dokonca v r. 1948 sa vnútri tohto obra začalo ozývať dunenie a unikajúce plyny boli tak horúce, že vrcholové ľadovce sa začali rozpúšťať.

Great Rift Valley

Na západ od Arushe leží tzv. "Great Rift Valley" - Údolie Veľkého zlomu. Tento gigantický zlom sa ako obrovská jazva v zemskej kôre tiahne územím východnej Afriky od Etiópie až na juh Tanzánie. Je široký desiatky kilometrov a jeho hĺbka je stovky metrov. Toto geologicky mladé a nestále územie je posiate sopečnými kuželmi. Od Veľkého zlomu až po Viktóriino jazero sa v súvislom páse tiahne oblasť troch národných parkov. Jedná sa o Národný park Lake Manyara, Národný park Ngorongoro a Národný park Serengeti. Tieto tri parky sme sa rozhodli navštíviť.

Národný park Lake Manyara

Skoro ráno prichádza pre nás pred hotel terénny automobil. Má odsúvaciu strechu, aby sa z neho dala dobre sledovať divá zver. Nakladáme stany, proviant na varenie a vyrážame do Národného parku Lake Manyara. Ako tak slušná cesta sa po pár kilometroch mení na niečo medzi oranicou a vlnitým plechom a toto všetko je poprekladané miestami kde si pozeráme pod nohy, či nám na dlážke auta netečie ešte voda. Musím však povedať, že nasledujúce dni predčili všetky naše očakávania a okrem už spomínaných prekážok pribudlo k tomu všetkému ešte hlboké bahno, do ktorého sme párkrát zapadli až po podvozok.

Navečer sa ocitáme v krajine osídlenej najzaujímavejším východo - africkým kmeňom - Masajmi. Žijú v rozsiahlych oblastiach pozdĺž tanzánsko - keňskej hranice, kde pasú stáda dobytka. Ich počet sa odhaduje asi na pol milióna. V stepi žijú v manjatách - masajských osadách, ktoré sú obohnané nepriestupnou ohradou z tŕnitých kríkov. Ohrada v noci chráni okrem ľudí aj dobytok pred divou zverou.

Chatrče si Masaji stavajú tak, že kostru vypletú z prútov a túto potom vymažú blatom zmiešaným s kravským trusom. Masaji sa časom sťahujú na nové pastviny. Osada sa jednoducho zapáli a putuje sa ďalej. Oblečenie tvorí typická červená plachta prehodená cez plecia na spôsob ponča a v páse previazaná. Každý muž je vyzbrojený oštepom, palicou v podobe kyjaka a nožom. Ušné laloky si Masajovia prepichujú a umelo predĺžujú a rozťahujú rôznymi náušnicami. Jeden márnotratník si dokonca zväčšoval dieru v uchu veľkým monočlánkom do baterky. Masajovia sa živia prevažne mäsom, krvou a mliekom svojho dobytka. Dobytku odoberajú krv niekoľkokrát do mesiaca, zmiešajú ju s mliekom a až potom ju pijú.

Našu exkurziu po NP Lake Manyara sme začali návštevou malého múzea s vykopávkami predhistorických zvierat, ktoré tu žili v dávnych dobách. Hneď za vstupnou bránou NP nám cestu skrížilo stádo orangutanov. Sedeli na ceste a tak musíme čakať, kým neodídu. Necelý kilometer ďalej sme narazili na skupinu slonov. Pasú sa v skupinách i osamote a jeden zvedavec si vykračoval dokonca po ceste priamo k nám. Tesne pred nami našťastie zahol do húštiny. U jazera sme našli niekoľko kúpajúcich sa hrochov a v okolí vidíme pasúce sa žirafy, zebry, byvoly kaferské a gazely rôznych druhov. Cestu nám skrížili aj svine bradavičnaté s mladými prasiatkami.

NP Ngorongoro

Ráno si fotíme pelikány a čierne marabu, ktoré nám v noci robili spoločnosť na strome nad táborom, balíme a nakladáme veci do nášho auta a začíname stúpať od Veľkého zlomu k svahom ďalšieho NP Ngorongoro. Horko ťažko obchádzame zapadnuté autá, ktoré sa nedokázali vyškrabať hore po rozmoknutom teréne, až sa nakoniec ocitáme v nadmorskej výške 2 300 m, na hrane krátera Ngorongoro. Pred nami sa otvára fantastická panoráma najväčšieho krátera na svete, ktorého priemer je 20 km a jeho steny padajú kolmo do 600 metrovej hĺbky. Je to vlastne obrovská zoologická záhrada, ktorej múry tvoria steny krátera.

Po úzkej cestičke schádzame na jeho dno, ktoré je po dlhotrvajúcich dažďoch veľmi rozmoknuté. Je tu zapadnutých už6 džípov a tak musíme dávať veľký pozor, aby sme nedopadli podobne. Levy sú rozumnejšie a pred vlhkom sú schované v korunách stromov. V strede krátera je jazero a jeho brehy sú ružové od tisícov tiel plameniakov. Z úctivej vzdialenosti nás sleduje stádo pštrosov a neďaleko loví svorka šakalov. Deň sa končí a my začíname výstup na hranu krátera, kde máme tábor.

NP Serengeti

Posledným národným parkom, ktorý nás čaká je NP Serengeti. Zrána schádzame zo svahov sopky Ngorongoro do šírych rovín Serengeti, ktoré sa tiahnu až za hranice s Keňou a na západe končia u Viktóriinho jazera. Prechádzame medzi tisícové stáda pakoní a zebier. Medzi nimi sú vtrúsené antilopy a gazely. Žirafy, byvoly a pštrosy sa popásajú v samostatných skupinkách.

My máme namierené k Olduvajskej rokline. V nej sa rieka hlboko zarezala do zeme a z jednotlivých vrstiev nánosov vyniesla na svetlo kostry pravekých zvierat staré milióny rokov. Spolu s nimi sa tu našli aj kamenné nástroje vyrobené ľuďmi a zbytky 600 tis. Rokov starého Zinjanthropa, ktorý tvorí spojovací článok medzi opočlovekom a dnešným človekom. Neďaleko odtiaľto sa našli odtlačky stôp predchodcu človeka staré 3.600000 rokov. Tieto stopy vznikli v bahne, ktoré hneď zasypal horúci popol zo sopečného výbuchu a tak sa zachovali až do dneška. Všetky tieto nálezy sme prezreli v miestnom múzeu.

Nairobi

Po návrate do Arusche nasadáme na autobus, ktorý s nami smeruje do hlavného mesta Kene - Nairobi. Po prechode hranice dostávame defekt a tak si môžeme v kľude prezrieť niekoľko metrov vysoké stavby termitov. Zvonku vyzerajú bez života, ale vnútri je čulý ruch. Z podzemných poschodí vedú schody ďaleko za potravou do okolia. Termiti sa živia odumretými stromami a kríkmi, skrátka celulózou. Ako základný kameň termitiska slúžia stojace odumreté kmene stromov, ktoré termiti obaľujú pieskom z okolia zmiešanom s ich slinami. Vzniká úžasné pevná malta.

Centrum Nairobi je vystavané v európskom štýle. Len čo však zájdete trocha ďalej od stredu mesta, ocitnete sa v nepredstaviteľnej špine. Tu v chatrčiach žijú miestni bedári. V Nairobi je aj vysoká kriminalita, o čom sa presvedčil náš kolega. Išiel si vybaviť niečo na veľvyslanectvo a vestou v parku ho prepadlo šesť černochov. Zobrali mu peniaze a všetky doklady. Celý nasledujúci deň nám zabralo vybavovanie náhradných dokladov a letenky. U policajtov nás utešovali, že takéto prepadnutia sú bežné a musíme byť radi, že neprišlo k vražde. Nakoniec všetko dobre dopadlo a kamarát odlieta domov.

Mt. Kenya (5 199 m)

Zostávame už len dvaja a rozmýšľame, čo ďalej. Nakoniec sme sa rozhodli, že ešte skúsime vystúpiť na najvyšší vrchol Kene - Mt. Kenya 5 199 m n. m. Po 190 km dlhej ceste na sever sa ocitáme v mestečku Nanyuki, ktoré sa nachádza priamo na rovníku. V diaľke sa vypína zubatý hrebeň hory Mt. Kenya. Po nezbytnom fotení na nultej rovnobežke sa vydávame pešo k jej úpätiu. Nachádzame tu veľmi pekný čistý hotel pripomínajúci skôr nejaké sídlo na anglickom vidieku. Cena je tiež prijateľná a tak tu zostávame.

Naše ďalšie plány však hatí počasie. Úsporný niekoľkodňový tropický lejak zaháňa z hory všetky horolezecké výpravy. V správach počúvame. Že rozvodnené rieky začínajú podomieľať cesty a keď sa chceme dostať späť do Nairobi, nesmieme váhať. Ako taxík si vyberáme terénny džíp a že sme volili dobre, nám potvrdilo niekoľko brodení cez rozvodnené potoky, ktoré sa začali vylievať z korýt.

Indický oceán

Záver nášho pobytu vo východnej Afrike chceme stráviť na plážach Indického oceána v Mombase. V Nairobi sa však z novín dozvedáme, že v celej krajine je dopravný chaos a jediná cesta do Mombasy je prerušená, lebo rozvodnená rieka strhla most pri meste Kibwezi. Cesta lietadlom je v momentálnej situácii tiež neistá a tak naša voľba padla na železnicu. Dráhy sa tu správajú trhovo a o pár hodín cena cestovného stúpa o polovicu.

Na peróne je nával ľudí a tak pre istotu naskakujeme do ešte idúceho vlaku a obsadzujeme si miesta na sedenie. Menej šťastní cestujúci si sadajú do uličky na zem a začína sa naša 500 km dlhá cesta z Nairobi do Mombasy, ktorá nám trvala 14 hodín. Najväčší problém počas cesty nám robil záchod, ktorý tvorila len veľká diera v dlážke vagóna. Stredom diery boli navarené 2 kovové tyčky, aby človek nevypadol na koľajnice, lebo rukoväte na držanie tu žiadne neboli.

Fort Jesus, Mombasa

Prvými objaviteľmi východoafrického pobrežia boli arabská, indickí a čínski moreplavci už niekoľko storočí pr. n. l., čo dokumentujú archeologické nálezy. Portugalský moreplavec Vasco de Gama pristál na tomto pobreží v r. 1502 pri svojej ceste do Indie. Portugalci si potom privlastnili toto pobrežie na úkor arabských kolonizátorov a v r. 1593 postavili v Mombase pevnosť Fort Jesus. Po krvavých válkach a vzburách dobyli Arabi v r. 1696 Mombasu späť.

Mombasa, ako jediný významný kenský prístav, je križovatkou kultúr a náboženstiev z celého sveta. Vedľa seba tu stoja budhistické a hinduistické chrámy, islamské mešity, kresťanské kostoly a katedrály anglikánskej cirkvi. Mesto má aj medzinárodné letisko. Najviac sem prilietajú nemecky hovoriaci turisti, takže sa tu dá celkom dobre dohovoriť po nemecky.

Na sever a juh od Mombasy sa tiahnu fantastické pláže s čisto bielym jemným pieskom. Korálové podmorské útesy zasa ponúkajú možnosti potápačom. Keďže nie sú hlboko pod vodou, stačí na ponáranie len dýchacia trubica, okuliare a plutvy. Keď sa človek nasýti mora, môže vyraziť do vnútrozemia, do Národných parkov Tsavo a Shimba Hilla. Možností ubytovania je nepreberné množstvo od lacných až po tie najdrahšie. Každý si môže vybrať podľa hrúbky svojej peňaženky.

Náš pobyt v Keni sa chýli ku koncu. Nasadáme opäť na vlak do Nairobi. Ako posledný africký pozdrav vidíme tesne pred hlavným mestom dlhé krky žiráf, ktoré sa kolíšu v rannom svitaní nad akáciami okolo trati. Lúčime sa s Afrikou. Čaká nás už len let cez Londýn do Viedne.