Ostré (1 067 m n. m.), skalný vrch na Šípskej Fatre

Ostré, hrdý vrchol v Šípskej Fatre

V severnej časti Veľkej Fatry v nadloží krížňanského príkrovu ostrovite vystupujú veľmi odolné vápence a dolomity, ktoré sa v reliéfe prejavujú ako výrazné vyvýšeniny s bralnatými časťami. Tento krajinný podcelok je prielomovou dolinou Váhu rozdelený na severnú a južnú časť.

Ani tie netvoria súvislý chrbát, ale sú priečnymi dolinami rozdelené na vrcholové skupiny. V severnej časti sú to Šíp (podľa neho pomenovanie podcelku), Havran, Kečka a Čebrať, v južnej časti Kopa, Kútnikov kopec, Tlstá hora a Malinné. Všetky svojou výškou prevyšujú 1 000 m, najvyššie z nich sú skupiny Tlstej hory a Malinného (Malinô Brdo), najnižšia je skupina Čebrate a Havrana.

V severnej časti najnavštevovanejšou skupinou sú vrcholy Šípa, ostatné vrcholy akoby boli v ústraní. A že neprávom, presvedčí nás aj výstup na vrchol Ostré (1 066,6 m) v skupine Havrana. Výstup môžeme začať za svojráznou budovou železničnej stanice Ľubochňa, odkiaľ začína turistický chodník so žltou značkou.

Na konci koľajiska cez priecestie privedie nás ku svahu na okraji lesa. Serpentíny chodníka občas prerušené lúčkou a lesnou cestou nás privedú cez stráň s malinčím k miestu, kde treba náhle odbočiť vľavo (pomerne široký ďalej neznačený chodník pokračuje priamo, teda pozor na značku).

Začína skalnatý hrebeň Havrana, čomu odpovedá aj prudší výstup. Objavujú sa prvé skalné útvary. Pred dosiahnutím výhľadového bodu hrebeňa, ktorým je vrchol s telekomunikačnou vežou (861,8 m), pripojíme sa na lesnú cestičku. Z vrcholu sú nerušené pohľady na začiatok Ľubochnianskej doliny, veľkofatranský Kľak a Kopu, vpravo v pozadí prvé vrcholy Krivánskej Malej Fatry.

Hrebeňovým chodníkom ešte chvíľu stúpame na najvyšší bod Havrana (815 m, podobné výhľady), neskôr klesneme do Sedla pod Ostrým, odkiaľ je na vrchol Ostrého asi štvrťhodinový výstup. Pomenovanie je priliehavé, pri pohľade z doliny Váhu sa skutočne javí ako ostrý, špicatý vrchol. No domáci (obyvatelia Švošova) ho i naďalej volajú Hrdošom - vrchol, ktorý sa hrdo vypína k oblohe.

Na najvyššom bode nie je veľa miesta, pohľady z neho sú obohatené o blízky hrebeň Havrana, Šípu a zvyšné malofatranské vrcholy vrátane Rozsutca. Lepším výhľadom už bránia vrcholky okolitých drevín. Oblasť skutočného Hrdoša sa nachádza severne od Ostrého. Pokračovaním neznačkovaným chodníkom týmto smerom prídeme na Hrdošnú skalu, odkiaľ sa cez Žaškovskú jaskyňu možno dostať do obce Komjatná. Značkovaným chodníkom s návratom cez Sedlo pod Ostrým možno zísť do obce Švošov.

Trasa so začiatkom pri železničnej stanici Ľubochňa a s ukončením v Komjatnej (SAD) alebo vo Švošove (SAD, ŽSR) zaberie asi štyri hodiny.

Mapa: Turistický atlas Slovenska, 1:50 000, VKÚ Harmanec 2005, list 54, 88.