Túra na Veliki Snežnik ve Slovinsku

Slovinsko a horská turistika mimo alpské oblasti

Snáď každý milovník horských túr a nádhernej prírody už aspoň raz v živote navštívil alebo sa chystá navštíviť malebnú krajinu s názvom Slovinsko. Väčšina turistov si to zamieri do Júlskych Álp, prípadne do Kamninských či Savinjských Álp. Slovinsko to však nie sú iba Alpy, veľkú časť krajiny zaberá Dinárska horská sústava.

Vyberieme sa teda do horského masívu Snežnik, ktorého najvyšší vrchol Veliki Snežnik sa týči do výšky 1 796 m. Mimo Álp je to najvyšší končiar Slovinska. Vrchol dostal meno podľa snehovej čiapky, ktorá sa na ňom drží dlho do jarných mesiacov. Zistili to už Rimania a od nich dostal meno Mons Albius – Biela hora. Neskôr mal množstvo iných mien, Taliani ho nazývali Monte Nevoso, Nemci Schneeberg, dnes mu teda zostalo slovinské meno Veliki Snežnik. Snežnik vidno zo všetkých významných slovinských vrcholov a pohorí.

Pohorie Snežnik leží neďaleko hranice s Chorvátskom a dostaneme sa tam odbočením z diaľnice vedúcej z hlavného mesta Ljubljany k moru pri mestečku Postojna, kde sa nachádza svetoznáma jaskyňa. Pokračujeme do mesta Ilirska Bistrica, z ktorého dovnútra horského masívu odbočuje 18 km dlhá makadamová cesta, zjazdná aj pre osobné autá. Našim cieľom je chatová osada Sviščaki, kde nájdeme turistickú chatu Planinski dom na Sviščakih. Môžeme teda vyraziť k vrcholu Veliki Snežnik. Smer nám ukazuje drevený smerovník pred chatou.

Chodník je značený červeným kruhom s bielou bodkou, kráčame lesnou cestou stúpajúc až k malej kaplnke sv. Gabriela, kde sa skrúcame mierne vpravo. Stúpanie je už strmšie, v okolitom teréne možno pozorovať prvé krasové javy – závrty alebo krasové jamy či slepé údolia. Prejdeme na pravú stranu hrebeňa a pohodlne prichádzame do výrazného sedla, kde sa križuje niekoľko lesných ciest. Pred sebou už vidíme skalnatý vrchol Mali Snežnik s obrovskými porastami kosodreviny. Zo sedla ešte krátko stúpame lesom a dostávame sa do pásma kosodreviny.

Výstup pokračuje šikmou cestou až k hraniciam prírodnej rezervácie, na ktorú upozorňuje drevená tabuľa. Botanická rezervácia bola vyhlásená v roku 1964 a chráni jedinečnú miestnu kvetenu, v ktorej sa prelínajú druhy alpské i balkánske. Prvýkrát sa pred nami objavuje Veliki Snežnik s chatou na vrchole. Odtiaľto sa chodník ponára do hustého porastu kosodreviny. Viacmenej traverzujeme Mali Snežnik a vystúpame do sedielka medzi oboma vrcholmi. Zostáva nám ešte pár výškových metrov, zopár serpentín chodníka a sme pred chatou na Snežniku, tesne pod vrcholom. Na samotný vrchol je to naozaj už veľmi blízko.

Nachádzame sa teda na najvyššom bode dinárskej horskej sústavy a celého Krasu v Slovinsku a zároveň na perfektnom výhľadovom bode. Dr. Miha Potočnik o Snežniku vyhlásil, že to "nie je iba hora, ale jej kráľovské veličenstvo". Na vrchole je umiestnená výhľadová ružica, ktorá nám popisuje čo všetko odtiaľto vidno za ideálneho počasia. Bežne vidno horskú skupinu Gorski Kotar v Chorvátsku s vrcholmi Snježnik (1 506 m) a Risnjak (1 528 m) a Riječki záliv Jadranského mora s ostrovmi Cres a Krk. Ďalej vidno skupinu Ćićarija na Istrii a susedné okolité pohoria (Javorniki).

Všade naokolo sú hlboké lesy pohoria Snežnik a rozpoznať sa dá i hrebeň vedúci k chorvátskemu Snježniku. Ak výhľad siaha za dobrého počasia až k Alpám, vtedy vidno od Marmolady v Dolomitoch až po slovinský Triglav v Júlskych Alpách. Chata pod vrcholom (koča Draga Karolina) je bývalý taliansky vojenský objekt, kde sa dá príjemne posedieť a možno si dať niečo na občerstvenie. Na mieste dnešnej chaty bola prvá chata postavená sekciou nemecko - rakúskeho alpského zväzu z Terstu už 19.7.1874 a bola to vlastne prvá chata v Slovinsku.

Výstup na vrchol zaberie asi 2 a pol hodiny, zostup o čosi menej. Aj napriek svojej odľahlosti hlavne počas voľných dní je Veliki Snežnik často navštevovaným vrcholom. Cez vrchol vedie európska diaľková pešia trasa E-6 Baltické - Jadranské more a práve na Snežniku dosahuje svoj najvyšší bod. Návšteva tejto oblasti určite uspokojí aj toho najnáročnejšieho milovníka pôvodnej, neporušenej prírody.