Montserrat, hory a turistika u Barcelony

Trek v pohorí Montserrat, mystická sila fyzickej a duševnej krásy

Severozápadne od španielskej Barcelony rozprestiera sa na ploche asi 45 kilometrov štvorcových magické pohorie Montserrat. Prívlastok dostalo nielen pre neobvykle vymodelované skalné útvary, ale aj kvôli množstvu pustovní, kaplniek, bazilike a kláštoru.

Montserratské opátstvo tu vzniklo v roku 1025 a dodnes priťahuje návštevníkov. Milovníci prírody, histórie a sakrálneho umenia tu nájdu vždy svoje miesto. O význame tejto lokality svedčí aj fakt, že v roku 1987 bolo územie vyhlásené za národný park (Parc Natural de la Muntaña de Montserrat).

Možnosti prístupu

Z hlavného mesta Katalánska je to do centra Montserratu asi 60 kilometrov. Z barcelonskej Placa España, kde sú zastávky červenej (L1) a zelenej (L3) linky metra, vychádzajú denne od 8.30 do 17.30 v hodinových intervaloch vlaky spoločnosti FGC (Ferrocarrils de la Generalitat de Cataluña) smer Mannesa. Na svojej ceste zastavujú aj na zastávke Monistrol de Montserrat. Odtiaľ možno pokračovať ozubnicovou železnicou (cremallera) alebo visutou kabínkovou lanovkou zo zastávky Montserat-Aeri priamo do sídla opátstva.

Cestovné lístky, najmä spiatočné, sú väčšinou kombinované s použitím iných druhov dopráv, vstupov do múzeí, stravných lístkov. Využiť možno i cestnú sieť, posledné parkovisko autobusov je niekoľko stoviek metrov od centra opátstva. Skutočným turistom sú k dispozícii turistické chodníky nielen z Monistrolu, ale aj z okolitých obcí (Collbató, El Bruc, Marganell).

Sant Jeroni - najvyšší vrchol Montserratu

Najvyššie položená pustovňa Sant Jeroni, nachádzajúca sa pod najvyšším vrcholom pohoria, prenechala názov aj tomuto vrcholu. Mnísi ju dosahovali asi po poldruha hodinovej chôdze od sídla opátstva. V súčasnosti je už opustená, chodník k nej upravený, na mnohých miestach sú vybudované schody. Preto chôdza až na samotný vrchol trvá o niečo menej.

Od budovy konečnej stanice visutej lanovky, resp. ozubnice (Cremallera de Montserrat) pokračujeme až pred bránu vedúcu na námestie. Bránou prirodzene zatiaľ nepôjdeme, ale vľavo od nej vystúpame po schodoch k orientačnej tabuli s mapou turistických trás. Vydáme sa vpravo po mostíku na protiľahlú stranu údolia a po schodoch neustále naberáme výšku.

Čoskoro je námestie s bazilikou, kláštorom a múzeom hlboko pod nami. Obdivujeme rôzne útvary skál nad nami i na protiľahlej strane. Chodník pod úpätím skál neustále poskytuje nádherné výhľady, nájde sa aj širšie miesto pre odpočinok. Neďaleko nás sa v doline objavia zrúcaniny niekdajšej pustovne. Prejdeme aj popod obrovskú skalu, na stenách ktorej sa v lúčoch slnka občas zaligocú horolezecké skoby.

Asi po hodine stúpania prechádzame chodníkom bez výhľadov, sme v zajatí stromov. Pred nami sa objaví kaplnka a pustovňa Sant Jeroni (1 175 m). Až sem museli benediktínski mnísi vynášať materiál na jej stavbu. Doslova tak napĺňali svoje heslo "Ora et labora", modli sa a pracuj. Neznačený chodník vpravo dovedie k vyhliadke a k obrovskej telekomunikačnej veži, vľavo nás šípka smerovníka posiela k nášmu cieľu, na najvyšší vrchol pohoria.

Onedlho sa chodník naposledy zalomí doprava a k prvému vyhliadkovému miestu musíme z neho krátko odbočiť. Vyhliadková plošina a schodíky k nej sú z bezpečnostných dôvodov vybavené zábradlím. Podobne je to aj na samotnom vrchole, ktorý je už len minútovou záležitosťou chôdze.

Vo výške 1 236 m je uprostred takmer kruhovej plošiny vyhliadková ružica. Výhľady na juh umožňujú iný pohľad na skupiny skalných veží, než ako sa nám javili pri výstupe, na západe vidno mohutnú hradbu skál bočného hrebeňa s najvyšším bodom Mont Gros (1 120 m).

Pri pohľade do diaľky severným smerom zachytia naše oči trojtisícové vrcholy Pyrenejí. Tam pramení a východným okrajom pohoria Montserrat preteká rieka Llobregat, ktorej tok a údolie možno sledovať zostávajúcim, teda východným smerom. Úžasné scenérie, pastva pre oči. Ak prídete medzi prvými, možno zastihnete prelievajúce sa hmly, ktoré vypĺňajú okolité údolia a vyčnievajúce skalné veže len umocnia váš zážitok.

Späť cez tri kaplnky

Pri návrate z najvyššieho vrcholu využívame hornú časť výstupovej trasy. Minieme kaplnku Sant Jeroni a pri najbližšom smerovníku sa vydáme pravou vetvou chodníka na Sant Joan. Schádzame opačnou stranou údolia, než ktorou sme robili výstup. Klesanie je mierne, striedajú sa výhľadové miesta so zakrytými stromovou vegetáciou.

Na chodníku narazíme aj na dva kamenné "míľniky", červené nápisy na nich nie sú čitateľné. Pri druhom z nich však doporučujem opustiť chodník krátkym výšvihom, čím sa dostaneme na upravenú výhľadovú plošinu so zábradlím (z pôvodného chodníka nevidno). Plošina je na hrebeni medzi skalami, výhľady sú preto na obidve strany. Z plošiny na pôvodný chodník vedú krátke schody. Neskôr chodník pravotočivým oblúkom traverzuje obrovskú skalnú stenu, na odvrátenej strane je zábradlie a odkryté výhľady do doliny a skalné útvary nad ňou.

Najbližším objektom vo výške 975 m je budova vrcholovej stanice pozemnej lanovky. Pár metrov pred ňou je smerovník s odbočkou ku kláštoru a bazilike Monestir de Montserrat (asi 1 hodina zostupu). Hodnotnejším je však dokončenie okruhu cez kaplnku Sant Miquel (asi 45 minút) poza budovu lanovky. Tu je aj odbočka ku kaplnke Sant Joan (asi 20 minút), od ktorej sa však treba vrátiť späť. Kaplnka leží na úpätí skalného masívu vo výške 1 045 m nad morom.

Pokiaľ nemienime využiť služby FGC a zviesť sa dolu lanovkou, môžeme sa aspoň pokochať pohľadmi z terasy, prípadne navštíviť sociálne zariadenie v budove. Pri pokračovaní v pešej túre po širšej kľukatej ceste vystúpame mierne hore, aby sme sa asi dvadsaťminútovým klesaním dostali ku kaplnke Sant Miguel.

Na konci skalného výbežku je kríž, odkiaľ možno zísť ku kaplnke La Santa Cova (Svätá jaskyňa). Premáva sem k tzv. ružencovej ceste z Monestiru pozemná lanovka. Prekonaním posledného údolia, čo zaberie asi ďalších dvadsať minút, dokončíme náš hodnotný peší okruh.

Za patrónkou Katalánska

Či už pred pešou túrou alebo po nej, doporučujem navštíviť miestnu baziliku, prípadne múzeum (kláštor s mníchmi je neprístupný). Tentoraz prejdeme v úvode spomínanou bránou a miernym stúpaním prídeme na námestie. Pred nami je priečelie baziliky, ku ktorej nás budú sprevádzať sochy svätých vrátane sv. Ignáca z Loyoly, zakladateľa jezuitského rádu.

Vstup do baziliky je voľný. Ústredným motívom je v zadnej časti takmer meter vysoká soška Panny Márie s Ježiškom, ktorých tváre a odhalené časti končatín sú v dôsledku oxidácie laku čierne. Preto dostala hlavná postava pomenovanie Moreneta, Čierna Madona. Od roku 1881 je táto Madona z Monserratu matkou všetkých miest a dedín Katalánska.

Vstup do montserratského múzea je spoplatnený (dospelí 6,50 eura, deti a dôchodcovia 5,50 eura). Exponáty tvoria zbierky ikonografie, malieb, sôch, pečatí a ďalších sakrálnych umeleckých predmetov, najstaršie z nich majú až sedemsto rokov. Súčasťou expozície je aj premietanie dokumentárnych filmov v interaktívnej miestnosti. Kým pri prechádzke prírodou si odnášate množstvo fotografických záberov, v bazilike a v múzeu je fotografovanie zakázané.

Info

• www.montserratvisita.com
• www.cremallerademontserrat.com
• www.aeridemontserrat.com