Treking > Tipy na výlet > Chata Lajoška na Prednej holici, Volovské vrchy
Chata Lajoška na Prednej holici, Volovské vrchyChata Lajoška - všetky cesty vedú na Lajošku, Volovské vrchy3.11.2009 | Karol Mizla
Motto:Z okolia Košíc i z mesta, Turistická chata Lajoška, perla rudohorských chát, má slovenské prvenstvo z hľadiska najkratšej vzdialenosti medzi väčším mestom a pravou horskou chatou. A možno aj v európskom či svetovom merítku je tento parameter unikátny. Veď z okraja mesta Košice (250 tis. obyvateľov) je na chatu Lajoška len 13 km. Pritom prevýšenie medzi mestom (200 m) a chatou (908 m) pod Prednou holicou je nemalé - vyše 700 metrov. Dôsledky tohto výškového rozdielu sú najviac badateľné v zimnom období. Je bežné, že dole v meste snehu nieto a je relatívne teplo, ale hore na chate je pravá zima s dobrými snehovými podmienkami - asi sedemstupňový teplotný rozdiel a horské prostredie robí svoje. Pre obyvateľov Košíc a okolia je Lajoška častým cieľom či zastávkou na túre. A preto možno smelo povedať, že tu platí: Všetky cesty vedú na Lajošku! Cesty a cestičky na Lajošku sú výlučne lesné, neasfaltové. Niektoré sú označené ako turistické značkované trasy, pričom všetky sú zjazdné horským bicyklom. A to je veľmi zaujímavé, pretože akčný rádius turistu sa tak môže výrazne zväčšiť. V ďalšom opíšem všetky hlavné prístupové trasy postupne od západu v smere hodinových ručičiek, pričom opis trás vždy začnem v mieste, kde končí bežne prístupná asfaltová cesta a kde zväčša začína terénna cesta. Jednotlivé cesty som pre prehľadnosť označil číslami a názvami, ktoré sa mi javia ako priliehavé.Cesta jednotka - Západná červenáTrochu paradoxný názov (veď valcujúca červeň prišla z východu) - ale pravdivý. Cesta začína pri chate Erika (1 135 m) pod Kojšovskou hoľou (1 246 m). K Erike vedú horské asfaltky z dvoch strán: z juhu zo Zlatej Idky (7 km) a zo severu z Gelnice - Mária huty 15 km dlhou malebnou Perlovou dolinou. Cesta z Eriky na Lajošku ide po červenej turistickej značke hrebeňom Volovských vrchov (zároveň Cesta hrdinov SNP). Po asi polkilometri opustíme asfaltku vedúcu na vrchol Kojšovskej hole a popri čajovni Katka prídeme do sedla Golgota (tu má konečnú sedačková lanovka zo Zlatej Idky). Odtiaľto lesnou cestičkou a neskôr cestou mierne zvlneným (zväčša klesajúcim terénom) sa dostaneme na Zlatoidské lúky (950 m), kde sa schádza viacero ciest. Strmším stúpaním v dĺžke 850 m sa vyšvihneme do sedla pod Holým vrchom (1 035 m), nazývaným aj ako Tisícka. Tu možno odbočiť doľava k vysielaču na Holom vrchu (1 065 m), z ktorého je dobrý výhľad najmä na západ s dominujúcou Kojšovskou hoľou, vidno aj kúsok Vysokých Tatier. Zo sedla pod Holým vrchom pohodlne po červenej značke prídeme k chate Lajoška.
Poznámka: Sedlo pod Holým vrchom možno obísť severnou paralelnou trasou popri skale Loreley - žltá značka v dĺžke 2 km, ktorá sa opäť spája s červenou. Zo skaly sú veľmi pekné severné výhľady. Cesta dvojka - KojšovskáAko už z názvu vyplýva, cesta začína v dedinke Kojšov (445 m) a pokračuje horskou asfaltkou peknou dolinou Kojšovského potoka. Asfalt končí po 6 km, tu treba odbočiť protismerne doľava hore na lesnú cestu, ktorou prídeme po kilometri do Sedla pod Suchým vrchom (830 m). Do sedla vedie z druhej strany horská asfaltka z Opátky. Odtiaľto žltou značkou po 3,5 km sa napojíme na cestu jednotku tesne nad Zlatoidskými lúkami. Ďalej pokračujeme ako po jednotke.
Cesta trojka - Opátska modrá
Chata Lajoška
Vyhľadávaná chata
Lajoška (908 m) leží vo východnej časti Volovských vrchov, ktoré sú časťou Slovenského
rudohoria. Nachádza sa pri známej diaľkovej turistickej trase Cesta hrdinov SNP, ktorá
je označená červenou značkou a vedie z Devína na Duklu. Od okraja mesta Košice je vzdušnou čiarou vzdialená len 11 km. Na horskom bicykli najkratšou trasou z Košíc trvá cesta na chatu asi hodinu a štvrť. Chata Lajoška spolu s Chatou Čergov … « Začíname v horskej dedinke Opátka (440 m) pri kostole, kde na rázcestí ideme vpravo. Po 1,5 km na širšom mieste (skládka dreva) odbočujeme z asfaltky doľava hore na lesnú cestu, ktorou vedie aj modrá turistická značka (asfaltka sa točí doprava a vedie v dĺžke 5 km do Sedla pod Suchým vrchom). Po 500 m odbočujeme prudko doprava a dobrou lesnou cestou (modrá značka) so stúpajúcom sklonom sa dostaneme na Zlatoidské lúky. Odtiaľ na chatu ako po ceste jednotke.
Cesta štvorka - Opátska diretissimaZačíname v Opátke na rázcestí pri kostole ako pri trojke, ale nejdeme pravou, ale ľavou asfaltovou cestou. Po 3 km odbočujeme doľava hore na tvrdú lesnú cestu, ktorá dosť strmo stúpa. Po 1,2 km prídeme na rázcestie lesných ciest, kde sa napojíme na žltú turistickú značku, vedúcu z Košickej Belej cez Železný vrch na Lajošku. Po žltej značke - dobrej lesnej ceste prídeme k závore, kde sa napojíme na cestu zvanú Židovka (ktorá v dlžke 2,5 km vedie paralelne s cestou šestkou a v zime slúži ako lyžiarska cesta). Od závory je to k chate popri kaplnke už len 600 m.
Zobrazit místo Slovensko na větší mapě Cesta päťka - PotockáCesta začína na rázcestí údolia Potoky (medzi Jahodnou a Košickou Belou) pri občerstvení, kde čapujú dobré (vzduchom tlačené) pivo a zvyknú mať domáce škvarkové pagáče, Už tieto úvodné parametre robia túto cestu veľmi zaujímavou. Miernym stúpaním stúpame po asfaltke, ktorá po 3,5 km končí. Na tomto mieste odbočujeme protismerne doľava hore na tvrdú lesnú cestu. Po asi 600 m na prvom rázcestí odbočujeme vpravo hore na traverzovú cestu, ktorou prídeme na ďalšie široké rázcestie. Tu pokračujeme rovno (vľavo ide cesta, ktorá vedie na rázcestie Pišivenky - viď cesta šestka). Stále ideme po dobrej lesnej ceste s miernym stúpaním, počas ktorej sa otvárajú výhľady do doliny a okolité zelené more volovských lesov. Na jeseň okolie tejto cesty hýri mimoriadne pestrými farbami. Po 2 km prídeme na ďalšie rázcestie, kde sa cesta spojí s cestou štvorkou a po žltej značke prídeme na Lajošku. Táto cesta na Lajošku má najplynulšíe stúpanie a je málo používaná, preto ju považujem za najpríjemnejšiu.
Cesta šestka - Východná červená
Volovské vrchy
Volovské vrchy
náleží do oblasti Slovenské rudohoří a subprovincie Západní Karpaty. Volovské vrchy
jsou rozlohou největším pohořím oblasti Slovenské rudohoří s celkovou rozlohou asi
1 320 km2. Délka hřebene dosahuje asi 70 km a šířka pohoří nepřekračuje
30 km. Stavba této části Karpat je značně složitá. To dokazuje i to, že Volovské
vrchy dělíme do řady podcelků. Těmi jsou Havranie vrchy, Knola, Zlatý stôl, Hnilecké
vrchy … «
Veľmi pekná cesta po červenej turistickej značke (Cesta hrdinov SNP) zo známeho rekreačného strediska Jahodná (575 m). Vedie po hrebeni Volovských vrchov a jej názov je príznačný, veď červeň prišla ku nám z východu. Na ceste sú dve strmšie klesania (spolu 60 m), inak plynule stúpame s niekoľkými rovinkami cez rázcestie Pišivenky (775 m) na Lajošku. Táto cesta je najčastejšia výstupová cesta turistov na Lajošku.
Cesta sedmička - VyšnoklátovskáKlasická najkratšia cyklistická cesta z Košíc. Cesta začína vo Vyšnom Klátove (500 m) poniže krčmy, kde je aj zastávka autobusu. Pokračujeme rozbitou asfaltkou, vedúcou na Jahodnú, vľavo sa objavujú výhľady na pekné údolie, tzv. Klátovský kotol. Po 1,5 km túto cestu opúšťame (vo výške 610 m) a odbočujeme vľavo na tvrdú lesnú cestu popri kríži na rázcestie v lokalite zvanej Diviaky (670 m). Z Diviakov odbočuje doprava hore žlto značkovaný chodník na Pišivenky, ktorý je cyklisticky zjazdný. Hlavná trasa však pokračuje rovno v dĺžke 1,5 km na rázcestie zvané Ypsilon (podľa jeho tvaru) vo výške 735 m. Tu odbočujeme doprava a po ceste (zároveň zásobovacia cesta chaty) prídeme na hrebeň, kde sa napojíme na cestu šestku.
Cesta osmička - NižnoklátovskáZačína v najnižšom mieste zo všetkých opísaných trás - v Nižnom Klátove vo výške 340 m. Popri rodinných domoch v údolí Myslavského potoka mierne stúpame až k malej vodnej nádrži. Asfaltka končí asi po 2 km, tu treba odbočiť vľavo na lesnú cestu. Sprvu miermym, potom strmším stúpaním (miestami rozbitejšia cesta) prídeme na zvážnicu a po nej až k rázcestiu Ypsilon. Tu sa napojíme na cestu sedmičku, odtiaľto na Lajošku je to 1,5 km.
Cesta deviatka - HýľovskáOd autobusovej zastávke v obci Hýľov (480 m) ideme hore dedinou, na konci ktorej začína tvrdá cesta, zároveň dobre značená modrá turistická značka. Dôsledne sa držiac dobrej modrej pretímame zvážnice až nakoniec krátkym výšvihom sa dostaneme od juhu tesne pod chatu Lajoška.
Cesta desiatka - ElkoNázov cesty je odvodený od jej lomeného tvaru, pripomínajúceho písmeno "L". Zo Zlatej Idky - časti Rieka (530 m) ideme hore smerom k súkromnému rekreačnému stredisku (pôvodne patriacemu VSŽ, kde svojho času na straníckom mítingu valcoval inostraníkov bývalý slovenský premiér Mečiar a "preslávil" tak túto lokalitu pojmom "Valec zo Zlatej Idky"). Tesne pred závorou opúšťame asfaltku vedúcu k stredisku a odbočujeme vpravo na tvrdú lesnú cestu - tzv. Elko. Sprvu strmším, potom miernejším stúpaním po dobrej ceste prídeme na Zlatoidské lúky (950 m). Odtiaľto na Lajošku ideme zhodne s jednotkou.
Cesta jedenástka - ZlatoidskáVedie po modrej turistickej značke od konečnej zastávky autobusu v Zlatej Idke (665 m). Po 500 m asfalt končí a tvrdou lesnou cestou (miestami vymletou od dažďov) prídeme po 3 km do Zlatoidského sedla. Ďalej na chatu zhodne ako po jednotke.
Rekapitulujúc týchto jedenásť trás na Lajošku mám pocit, že nielen vzdialenosťou od veľkomesta, ale aj počtom výstupových trás môže byť chata Lajoška šampionóm. A to som ešte nespomenul cestičky, ktoré sú vhodnejšie skôr pre peších dobrodruhov či hubárov. Pochopiteľne, všetky opísané trasy sú v zime veľmi vhodné pre lyžiarsku turistiku. Ktoroukoľvek trasou vyjdete na milú chatu Lajoška, nebudete sklamaní. Pretože všetky prístupové cesty, okolie a prostredie chaty sú zábezpekou pohody a radosti. Diskuse k tomuto článkupřidat názor zobrazit celou diskusi
tzv. lacova cesta na lajosku - dvanastka
http://forum.mtbiker.sk/post784030.html#p784030
Prosím Vás ako sa viem najjednoduchąie dosta» na Lajoąku horským bicyklom spolu s 1,5 ročným dietatom. ©tart Podhradova Koąice.
(kde som roky býval) a začínam uvaľova», ako ís» na Lajoąku s malým die»a»om na sedačke. Určite chcem ís» stale v sedle, mimo strmých stúpaní a automobilovej premávky. Po chvíli prichádzam k dvom alternatívam. Nie je to síce najjednoduchąie, avąak pre tento prípad podµa mňa najlepąie : )). Tu je výsledok môjho uvaľovania:
1. Podhradová ? Črmeµské údolie ? Dolný Bankov - Alpinka ? rázcestie Diana ? Jahodná - odbočka nad Vyąným Klátovom (rázcestie vo výąke 610 mnm) a ďalej cesta SEDMIČKA -Vyąnoklátovská cez Diviaky v zmysle článku.
2. aľ po rázcestie Diana ako v alt.1,,odtiaµ cez sedlo Nemcova Dolka do Koąickej Belej, chvíµu po ąt.ceste na rázcestie Potoky a potom po ceste pä»ke ? Potocká s tým, ľe zo ąirokého rázcestia ís» na Lajoąku radąej cez Piąivenky. Dlhąia, avąak relatívne pohodlná a kµudná trasa.
Nech sa Vám dobre ąµape! : )).
P.S. Teoreticky najjednoduchąie je ís» z Črmeµského údolia povedµa Schustera na Horný Bankov a potom stale po červenej turistickej značke cez Jahodnú a Lajoąku. S die»a»om by som to vąak neodporúčal.
Aktuálne info k ceste jednotke. V okolí Kojąovskej hole prebieha bezohµadná »aľba dreva, vznikajú holoruby, príroda a cesty sú zdevastované. Pýtal som sa lesných robotníkov, prečo to robia. Argumenty boli podobné: lykoľrút alebo kalamita. Väčąina vyrúbaných stromov vąak vyzerala úplne zdravo, mnoho z nich bolo statných listnáčov. Keď som im týmto oponoval, v podstate pritakali s obranným: ?©éfovia nám to prikázali zarovna»?. Pohybujem sa v tejto oblasti uľ po desa»ročia, ale takú bezohµadnú »aľbu som eąte nevidel. ®iaµ, okolie Kojąovskej hole nie je výnimkou. Obdobne sa drancuje takmer na celom Slovensku. Novodobí komančovia nemajú zµutovania. Keď to tak ďalej pôjde, pod kepienkom lykoľrúta či kalamity zarovnajú či vlastne zrovnajú celé Slovensko. Zastavme ich bratia! Ale ako?! Nultý nevyhnutný krok poznám: Nevoµme ich!!
Fuj, to jsem se lekl. uľ jsem měl strach , ľe chata shořela plamenem....A pípa s ní! Jako mnohá z daląích v Československu. Kámen spadl z duąe ...
A víą, ľe jsem se lekl stejně, kdyľ jsem četl titulek diskusního příspěvku od kamaráda Karola? ? Dobře to ale dopadlo (nikoliv pro ony ubohé lesy), v zimě to na Lajoące zapijeme :-)).
Pípa funguje ako sa patrí. Je to pevný bod ąiroko-ďaleko. A keby aj nedala odpoveď na vąetky otázky, dá aspoň na nich zabudnú» : )).. A mlyny pritom melú?
Motto 2 : "Lajoąka je horská chata, co má v lesích cenu zlata, k chatičce pod hřebenem, za pivem se poľenem!"
Ahoj Karol!
Vďaka za perfektní článek, který mi připomenul letoąní brouzdání v okolí v hlubokém sněhu na sněľnicích, kdy jsne spolu vylezli na skálu, jejíľ název jsem jiľ zapomněl. Mohu potvrdit vąechny superlativy , které jsi vzpomnenul -výborná kuchyně a kvalitní pivko je jen třeąnička na "Lajoąském dortu". I Otík si pochvaloval...Tolik cest k horské chatě vede v okolí snad jen na chatu Čergov ve stejnojmenném pohoří nebo na Kláątorisko v Slovenském ráji. Byl jsem na "Tvé" chatě jen dvakráte (poprvé v roce 1982 -jmenovala se tehdy Chata na Prednej holici) ) , ale vľdy silně potěąila -kouzelné místo pro znalce i amatéry. Chatař Joľo je skvělý borec se vąím vąudy - pozdrav ho ode mne! Jen k té červené barvě z východu..Zdeněk Mlynář sice napsal - Mráz přichází z Kremlu, ale Karel Marx (1818 -1883) a Beďa Engels (1820 -1895) , učitelé Lenina , Stalina i Trockého -potaľmo Breľněva - byli Němci jak poleno a Německá říąe vľdy leľela na západě. Tak nevím..! Pozdrav Volovské vrchy, Lajoąku , chatara Joľa a kamoąe -díky!
Vąem ostatním , pokud by to četli, chatu vřele doporučuji!! Lajoące ZDAR!
Ahoj Ivan! Tá skala sa volá Loreley a jej meno má svoju históriu. Ale o tom potom?Vąetky pozdravy samozrejme odovzdám! A čo sa týka otázky, odkiaµ priąla červeň, je to ozaj polemické. V tejto súvislosti ma napadá jeden vtip, ktorý za komančov bol na kriminál: ?Ako spoznáme, ľe zem je guµatá? No predsa tak, ľe sa vyserieme na západ a hovno príde z východu!? Ono to vlastne ani nebol vtip : ((. Ale aj vďaka Lajoąke sme vtedająie negatívne účinky zemskej rotácie znáąali µahąie: )).
Další související články:+ Chata Lajoška, Volovské vrchy+ Volovské vrchy, oblíbená část Slovenského rudohoří, horské chaty + Volovské trojvŕšie, Tri slovenské vrchy za jeden deň na bicykli |
|