Podtatranská obec Važec je významnou národopisnou lokalitou, preto tu žili a tvorili aj maliari Jaroslav Augusta (1878 - 1970), František Havránek (1887 - 1964) a Jan Hála (1890 - 1959). Nielen ľudová architektúra, kroje a zvyky lákajú turistov. Je tu na úpätí začínajúcich sa Nizkych Tatier, resp. Kozích chrbtov, aj jedna významná prírodná pamiatka, sprístupnená jaskyňa.
Od spomínanej železničnej zastávky vedie k Važeckej jaskyni turisticky značený chodník. Pred zostupom do centra obce vás zelená značka privedie k domu, v ktorom je Galéria Jana Hálu s pamätnou izbou. Na fasáde čelnej steny sú v nadživotnej veľkosti zobrazení muž a žena v typickom ľudovom odeve - jednom z najrázovitejších krojov na Slovensku. Pri vchode do budovy je pamätná tabuľa tomuto umelcovi, ktorý tak rád na plátne zobrazoval tunajších ľudí pri ich všednej práci a živote.
Za centrom obce ešte chvíľu sledujete zelenú značku, ak odbočí vľavo, opustíte ju a vydáte sa po priamej ceste smerom na západ. Na jej konci vľavo vidno prvé budovy areálu. Administratívne budovy pri Važeckej jaskyni patria Správe slovenských jaskýň (SSJ) so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ktorá jaskyňu prevádzkuje a sprístupňuje verejnosti (otvorené od 1. februára do 30. novembra denne okrem pondelka).
Vchod do jaskyne leží 8 m nad riečiskom Bieleho Váhu v nadmorskej výške 784 m. Tunajším obyvateľom bola vstupná sieň dávno známa ako "diera pod Vrškami". Panel na priestranstve pred vchodom uvádza aj niektorých významných predstaviteľov jaskynnej fauny - jaskyňa patrí k biospeleologickým lokalitám európskeho významu.
Začiatkom roku 2006 otvorila SSJ novú paleontologickú expozíciu prezentujúcu medveďa jaskynného, najväčšiu európsku šelmu štvrtohôr. Jej súčasťou sú aj dva náučné panely vonku pred vchodom s údajmi o veľkosti a hmotnosti tela, pôvode a rozšírení, biotope, rozmnožovaní, veku, potrave a príčinách vyhynutia medveďa.
Socha dospelého samca medveďa jaskynného (Ursus spelaeus) v životnej veľkosti (dĺžka 2,5 m, výška 1,5 m) je vystavená priamo v jaskyni vo Vstupnej sieni. Je zhotovená z umelého kameňa (autorom je košický sochár Daniel Tatarka). Kostra je uložená na zemi v ležiacej polohe v jaskynnej časti nazvanej Kostnica. To sme však už vo vnútri jaskyne, ktorej priestory boli vytvorené ponornými vodami bočného ramena Bieleho Váhu a ich prienikom cez tektonické poruchy a medzivrstvové plochy vápencov. Jaskyňa má horizontálny charakter a dosahuje dĺžku 530 m (sprístupnených 235 m).
V úvodných častiach jaskyne vidno osamelé stalagmity. Usadzovaním rozpusteného vápenca sa na previsoch stien tvoria stalagmity. V Zbojníckej komore možno pozorovať sintrovú výzdobu stropu jaskyne a vznikajúce brčká (tenučké stalaktity). Spojením stalaktitu so stalagmitom (prírastok asi 1 cm/100 rokov) vznikajú stalagnáty.
O niečo ďalej rozpustené minerály v stekajúcej vode vytvorili na stene Tatranský vodopád. Menšie krasové útvary sú v Jazierkovej sieni, naopak príťažlivé pestrosťou ako aj množstvom sú útvary v Čarovnej záhradke. Možno tu nájsť všetky formy krasových foriem: stalagmity (visiace kvaple), stalaktity, stalagnáty a tiež tenučké a krehké brčká.
Za Čarovnou záhradkou je Húskova sieň. Pomenovanie dostala po Ondrejovi A. Húskovi, ktorý v roku 1922 za pomoci A. Somra objavil pokračovanie jaskynných priestory zo vstupnej diery. Mnohé krasové útvary vytvárajú bizarné zoskupenia, v niektorých z nich pri troške fantázie možno vidieť rôzne tvary, živočíchy, postavy (slon, trpaslík).
V niektorých miestach jaskyne sú aj bočné chodby, avšak pre ich malú výšku sú pre verejnosť nepriechodné a neprístupné (Objavná chodba, Kamenný dóm a iné). Pred koncom prehliadky jaskyne osamotené tri stalaktity dostali názov Tri sestry. Nad nimi je prekrásny závoj zo stalagmitov a po stene "tečúce prúdy". Podzemné vody Važeckej jaskyne vyúsťujú na povrch vyvieračkou Teplica neďaleko parkoviska pred jaskyňou a vlievajú sa do Bieleho Váhu.
Vstupné v roku 2008 pre dospelého bolo 120,- Sk (dnes 5 EUR), fotografovanie počas 30-minútovej prehliadky vás vyjde rovných 200,- Sk (dnes 7 EUR). V pokladni možno zakúpiť rôzne suveníry, brožúrky ako aj turistickú známku (No. 193). Vstup je každú celú hodinu, prípadný čas na čakanie možno stráviť pri káve v neďalekom stánku s občerstvením.
Važecká jaskyňa je jednou z najznámejších jaskýň na severnom Slovensku. Vďaka blízkej polohe od diaľnice i železnice je vhodnou zastávkou pre návštevníkov prechádzajúcich horným Liptovom. Zastavte sa aj vy.
- Další informace na www.ssj.sk
Pokud přemýšlíte, kde se na svých cestách ubytovat a chcete mít pro sebe,
pro rodinu nebo své přátele dostatek soukromí, pak pro vás máme možnost pronájmů chat
a chalup přímo od majitele. Na další stránce si vyberte
preferovanou oblast a nebo konkrétní objekt, který vás zajímá.