Průvodce | Karpattreky | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Lyžování | Příroda | Soutěže | Aktuality | Zajímavosti | Kalendář | Napsat článek | Reklama | Více… |
Treking.cz
Poslední aktualizace: 7.10.2017 , svátek má
Treking > Tipy na výlet > Kráter Chujava a Rysie skaly, Slanské vrchy

Kráter Chujava a Rysie skaly, Slanské vrchy

Tajomstvá Slanských vrchov, Chujava a Rysie skaly

20.6.2011 | Alena Bodnárová, foto Tibor Czebe

Kráter Chujava - v starších mapách označené ako Kujavy - predstavuje v centrálnej časti Slanských vrchov jedinečný geomorfologický fenomén, ktorý nemá v širokom okolí konkurenciu. Podľa niekoho je názov Chujava nesprávny, sami obyvatelia Zlatej Bane v tejto veci používajú viaceré varianty, ale je to lokalita, ktorá sa nachádza neďaleko Zlatej Bane, a to južne od kóty 869,5 m.

Šarišské Moai

V rámci "série" akcií - Poznaj svoj kraj Klub prešovských turistov zorganizoval v jednu krásnu májovú nedeľu potulky po Slanských vrchoch, kam tentoraz ideme "objavovať" ďalšie menej známe zákutia a tajomstvá tohto pohoria. Tentoraz sme sa rozhodli ísť do okolia Zlatej Bane a Sigordu, prístup na východiskové body turistických potuliek je možný verejnou dopravou, a tak sa v nedeľu ráno odvezieme z Prešova autobusom na Zlatú Baňu, vystúpime na prvej zástavke tejto obce a pri budove lesného závodu odbočíme na cestičku vľavo, táto vedie priamo do lesa.

Držíme sa pospolu, lebo ideme po neznačenej trase a len zopár z nás sa tu vyzná, aby sme poľahky našli kráter - prepadlisko Chujava (v starších mapách nazývaný Kujava), ktorý je prvým naším dnešným cieľom. V tomto prípade skutočne platí, dokiaľ neuvidíš na vlastné oči, neuveríš. To, čo vidíme, prevyšuje všetky naše očakávania. Kráter Chujava je vlastne obrovským skalným prepadliskom, zvyškom vyhasnutého sopúcha.

Kráter vznikol zosuvom obrovského skalného bloku z masívu Čiernej hory. Kotlovitá prepadlina - pozostatok po svahovom zosuve, je hlboká 80 metrov, pričom šírka zosuvu bola 120 metrov a dĺžka 350 metrov. Zosuv zapríčinil mrazové zvetrávanie vrstevných hmôt zlatobanského sopečného telesa a hĺbková erózia Delne a jej prítokov. Často sa spomína skalné zrútenie, ba dokonca okraj sopky. Keď vchádzame strmo dolu, ocitáme sa akoby v inom nadprirodzenom svete.

Nad kráterom sa teploty už dopoludnia šplhajú vysoko nad 20 stupňov, dolu si však obliekame svetre a vetrovky, lebo je tu chladnejšie najmenej o desať stupňov. Cítime to, ale aj vidíme, lebo v otvoroch do nespočetných malých a väčších jaskyniek vidno kusiská ľadu, ktoré tu podľa všetkého pretrvajú do najbližšej zimy. Najväčšia jaskynka poskytuje úkryt pre niekoľko ľudí. V týchto dierach sa do leta drží sneh a ľad, obyvatelia Zlatej Bane ich využívali ako prírodné chladničky na odkladanie hlavne mäsa.

V kráteri Chujava

Prechádzame spleťou nakopených machom obrastených balvanov, miniatúrnych jaskynných systémov, ktoré sú popretkávané nevšednou vegetáciou machov, lišajníkov a papradín, cítime sa akoby sme boli vošli do pralesa. Bývala tu dlhotrvajúca sibírska zima s častými chujavicami (od nich asi vznikol jeden z názvov - Chujava). Kráter Chujava je známy aj tým, že je to jedno z najnižšie položených miest s výskytom brusníc. Tieto rastú obyčajne vo vyšších nadmorských výškach. Chujava - Kujavy sú divoko krásne, až má človek zvieravý pocit nebezpečenstva.

Pri troške fantázie sa cítime ako v rozprávkovej krajine, postupujeme pomaly za sebou husím pochodom, aby sme nepoškodili okolitú vegetáciu viac, ako je nutné, aby sme nerušili túto tajomnú atmosféru a živočíchy, ktoré tu žijú. Návšteva tohto miesta je skutočnou lahôdkou pre fajnšmekrov, ktorí čo-to vedia aj o geológii, geomorfológii, ale aj o živej prírode. Aj bežného návštevníka však zrejme uchváti odľahlosť a izolovanosť miesta s drsnou, no minimálne poškodenou prírodou, čo je dnes v Slanských vrchoch pomaly raritou. Osobne som na vlastne koži zažila, že kráter Chujava má zvlášte genius loci, rovnako to cítili aj tí, čo boli v ten deň na tomto mieste so mnou...

Moai

Prejdeme kráter asi za hodinu a už sa šplháme strmo hore - pripadá mi to, akoby sme išli kolmo do neba. Ale aj tento výstup má koniec, vyjdeme na žltú značku na kóte 869,5 m, oddýchneme si a pokračujeme na Čiernu horu. Odtiaľ po červenej značke cez vrch Lysá prídeme k lokalite, ktorá má názov Rysie skaly. Ide o stuhnuté čelo lávového prúdu, ktorý sa v tejto časti zastavil. Čelo má šírku asi sto metrov a výšku aj desať metrov. Pred niekoľkými rokmi pod Rysími skalami bola ťažba dreva, skaly sú lepšie viditeľné, ako boli predtým.

Pokračujeme ďalej a už upierame svoju pozornosť napravo od turistického chodníka, aby sme neprehliadli obrovské kamenné útvary. Turistovi a milovníkovi prírody Jankovi Ducárovi, keď tadiaľto chodil, prišlo na um, že mu pripomínajú sochy na Veľkonočných ostrovoch v Tichom oceáne nazývané "moai". Účel tamtých umelo vytesaných z kameňa sa však doteraz len čiastočne vysvetlil. A nie každý má možnosť navštíviť Veľkonočné ostrovy, zato ale stačí prísť sem do Slanských vrchov a uvidíte "šarišské MOAI" na vlastné oči. Sú to skalné útvary, z ktorých jedna prirodzeným spôsobom vzniknutá skalná ihla pripomína tie na Veľkonočných ostrovoch. Keď sa na ňu pozeráme z profilu, pri štipke fantázie vidíme nápadne rozšírené čelo, vyčnievajúci nos a bradu a zúžené hrdlo na mohutných pleciach.

Prebúdza sa v nás pocit exotiky a v takejto atmosfére obdivujeme aj ostatné pozoruhodné skalné útvary, poväčšine obrovské skalné ihly, sú tu aj dva ku sebe naklonené balvany vytvárajúce nepravé skalné okno a skala s dierami vo vodorovných vrstvách. Keď sme sa dostatočne pokochali týmito úžasnými výtvormi prírody, pokračujeme do Hanušovského sedla.

Rysie skaly Moai

Začínajúci dážď sa postupne mení v lejak a tak pôvodný plán ísť na chatu Fricka a cez Zbojnícky hrad do Ruskej Novej Vsi meníme a zídeme po ceste a po lese na Sigord. Tak ako začalo, zrazu prestane pršať, podľa miestnych tu dnes ani nechyrovali o daždi. V miestnej reštaurácii dáme dobre chladené pivko, počkáme na autobus a už vysušení po daždi, príjemne unavení a plní krásnych turistických zážitkov sa vrátime do Prešova. Dnes bol opäť jeden z krásnych výletov, prenikli sme zasa trochu do "tajomstiev" Slanských vrchov, lebo sme navštívili a uvideli málo známe, ale zaujímavé miesta tohto pohoria.

Treking.cz - diskuze
Reklama
Výběr článků
Hory Výstup na Veliký vrch a Stoj, nejvyšší vrchol poloniny Boržava
Hory Dvoudenní trek aneb to nejkrásnější z východních Krkonoš
Hory Dvoudenní toulání po západních Krkonoších
Reklama
Populární treky
1. České hory Přechod Rychlebských hor a Králického Sněžníku po pěšinkách pohraničníků
2. Slovenské hory Přechod hlavního hřebene Nízkých Tater
3. Ukrajinské Karpaty Horhany (Gorgany) - výstup na dvojvrchol Syvulja
4. Via ferraty Naturfreundesteig a Traunsee Klettersteig na Traunstein, via ferraty v Rakousku
5. Rumunské hory Capatini, přechod dvou zapomenutých národních parků v Rumunsku
Reklama
Túry a lokality podle pohoří
Hledej podle pohoří
Reklama
Regiony
Beskydy | Bílé Karpaty | Blatenská pahorkatina | Brdy | Broumovská vrchovina | Česká Kanada | České středohoří | České Švýcarsko | Český les | Český ráj | Děčínská vrchovina | Doupovské hory | Drahanská vrchovina | Džbán | Hanušovická vrchovina | Hornosvratecká vrchovina | Hostýnské vrchy | Chřiby | Javorníky | Jeseníky | Ještědsko-kozákovský hřbet | Jevišovická pahorkatina | Jizerské hory | Králický Sněžník | Krkonoše | Krušné hory | Křemešnická vrchovina | Křivoklátská vrchovina | Litenčická pahorkatina | Lužické hory | Nízký Jeseník | Novohradské hory | Orlické hory | Pálava | Podbeskydská pahorkatina | Podyjí | Rakovnická pahorkatina | Ralsko | Rychlebské hory | Slavkovský les | Slezské Beskydy | Smrčiny | Svitavská pahorkatina | Šluknovská pahorkatina | Šumava | Švihovská vrchovina | Vizovická vrchovina | Vlašimská pahorkatina | Vsetínské vrchy | Východolabská tabule | Zábřežská vrchovina | Zlatohorská vrchovina | Ždánický les | Železné hory | Žulovská pahorkatina | Belianské Tatry | Branisko | Bukovské vrchy | Burda | Cerová vrchovina | Čergov | Čierna hora | Chočské vrchy | Kremnické vrchy | Krupinská planina | Kysucké Beskydy | Laborecká vrchovina | Levočské vrchy | Ľubovnianska vrchovina | Malá Fatra | Malé Karpaty | Muránska planina | Myjavská pahorkatina | Nízké Tatry | Ondavská vrchovina | Oravská Magura | Oravské Beskydy | Ostrôžky | Pieniny | Podunajská pahorkatina | Pohronský Inovec | Polana | Považský Inovec | Revúcka vrchovina | Roháče | Slanské vrchy | Slovenský kras | Slovenský ráj | Spišská Magura | Beskydy | Stolické vrchy | Strážovské vrchy | Starohorské vrchy | Šarišská vrchovina | Štiavnické vrchy | Tribeč | Velká Fatra | Veporské vrchy | Vihorlat | Volovské vrchy | Vtáčnik | Vysoké Tatry | Východoslovenská rovina | Zemplínské vrchy | Žiar
Služby Horská seznamka Outdoor bazar Ztráty a nálezy Archiv článků Spolupracujeme Počasí Satelitní snímky Fotogalerie Turistická mapa Kalendář turistických akcí Treky České hory Slovenské hory Alpy Karpattreky Rumunské hory Ukrajinské Karpaty Asijské hory Severské země Turistika s dětmi Balkánské a evropské hory Ubytování Horské chaty, české hory Slovenské chaty Penziony, hotely Ubytování online Alpské chaty České kempy Slovenské kempy Chorvatské kempy Kempy, Slovinsko Ukrajina, Rumunské hory Výlety Skalní města a skály Naše vrcholy Rozhledny České hrady Slovenské hrady Jeskyně Vodopády Sedla a doliny Členění Slovenska Geomorfologické členění ČR Výlety Přehled našich pohoří Sopky v ČR Karpaty Alpy Ledovcová jezera Památky a zámky Větrné mlýny Čedičové varhany Viklany Bludné (eratické) balvany Ostatní Cestování, cestopisy Horolezectví Cykloturistika Snow Soutěže Příroda, fauna a flóra Vesmír, astronomie Produkty Testujeme Outdoor vybavení, poradna
TOPlist