Průvodce | Karpattreky | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Lyžování | Příroda | Soutěže | Aktuality | Zajímavosti | Kalendář akcí | Napsat článek | E-shop | Více…
Kontakty  Cookies  Ceník inzerce  RSS 
Treking.cz Hledat
Poslední aktualizace: 14.5.2019 , svátek má
Reklama
Treking > Tipy na výlet > Cerová vrchovina v kocke…

Cerová vrchovina v kocke…

a trochu inak, prírodné rezervácie

10.3.2009 | Jozef Cyprich

Články o tomto na Slovensku pomerne mladom vulkanickom pohorí sa už pred niekoľkými rokmi objavili na stránkach časopisu Treking (Ľ. Vodička: Sopky na Slovensku I, II - Treking č. 1 a 2/2003, I. Zajíček: Cerová vrchovina - Treking č. 7/2003) ako aj jeho predchodcu (P. Filák: Šomoška, sopka na hranici - Turistika a hory č. 7-8/2002) i na tomto webe. Priblížili niektoré miesta, naznačili možné túry. Vo všeobecnosti konštatovali zaujímavý, nádherný, turistami zatiaľ nedocenený a neobjavený, a teda málo navštevovaný kraj. Za niekoľko rokov sa však situácia zmenila.

Fiľakovský hrad

Rozširovaním cestovného a turistického ruchu vzniká čoraz viac požiadavka na záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny, udržovanie ekologickej stability. Najúčinnejšiu a najkomplexnejšiu formu ochrany prírody predstavuje územná ochrana. Charakteristiku jej jednotlivých stupňov a kategórií neuvádzam, venuje sa im vo svojom úvode každý turistický atlas alebo sprievodca.

Aj v Cerovej vrchovine, chránenej krajinnej oblasti (CHKO), bola z uvedeného dôvodu vykonaná kategorizácia územia. Mnohé prírodné výtvory, miesta historicky a kultúrne zaujímavé, lokality so vzácnou flórou a faunou sú práve na takýchto územiach. Aj turista pri ich návšteve sa musí podrobiť príslušným obmedzeniam, ktorých rozsah sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. Kategórie chránených území a predpokladané turisticky hodnotné miesta uvádzam v abecednom poradí a so stručným popisom:

Prírodné rezervácie (PR)

  • Hajnáčsky hradný vrch - prírodovedecky a krajinársky cenná lokalita so zvyškami hradu na výplni vulkanického komína, rozloha 9,71 ha.
  • Kerčík - na stráňach lávového kopca s plochou 1,21 ha vytvorený biotop pre teplomilnú a suchomilnú flóru (poniklec lúčny černastý).
  • Ostrá skala - troskový kužeľ vysoký 451 m, pri vrchole odkryté bralá tufov kráterového valu. Vo vrcholovej časti botanický cenná lesostep. Plocha 17,79 ha.
  • Pohanský hrad (Pogányvár) - lokalita na ploche 223,35 ha, predstavujúca náhornú plošinu s parkovou krajinou, je hodnotná zo zoologického a botanického hľadiska, vyskytujú sa tu vzácne druhy teplomilnej fauny a flóry. Národná PR.
  • Ragáč (Roháč) - troskový kužeľ s dvoma lávovými výplňami komína, z nich vyšší je v nadmorskej výške 536 m, s jaskyňkami (Ebeckého j.) a náleziskom vzácnych druhov rastlín. Plocha 9,73 ha je národnou PR.
  • Steblová skala - mimoriadne cenná lokalita z prírodovedeckého, krajinárskeho i botanického hľadiska. Obnažený vulkanický lávový prívod vrcholu (468 m) so svojou stĺpovou odlučnosťou má tvar obráteného vejára. Zvyšky jeho lávový prúd tvoria zaujímavé útvary nazvané Šuhajova skala a Črep. Na ploche 37,92 ha PR sa vyskytuje veľa druhov teplomilných a suchomilných rastlín.
  • Šomoška - národná PR s plochou 36,62 ha predstavuje prírodné hodnoty územia (vlhkomilné rastlinstvo a živočíšstvo) a geologické (kamenné more, kamenný vodopád) a historické zaujímavosti (hrad) - pozri NCH.
  • Vodná nádrž Gemerský Jablonec - časť vodnej nádrže Petrovce na toku Gortvy na zabezpečenie ochrany vodného vtáctva s výmerou 32,03 ha.
Šomoška

Prírodné pamiatky (PP)

  • Belinské skaly - predstavujú lávový prúd z vulkánu Monica tečúci na severozápad po dne riečnej doliny. Lomom obnažený bazalt s hrubostĺpcovou odlučnosťou je prístupným z obce Čamovce. Na západnom okraji lávového prúdu sú zvetrané bralá so zaujímavými tvarmi. Rozloha 7,45 ha.
  • Čakanovský profil - geologický profil upravený ako náučný chodník (tachtianske a jalovské pieskovce, bridlicovité čakanovské vrstvy, hnedouhoľný sloj).
  • Jalovský pieskovec - prirodzený odkryv vrstiev pieskovcov so šikmým zvrstvením, ktoré vzniklo vzdúvaním plytkého mora (nález žraločích zubov). Rozloha 1,7 ha.
  • Kostná dolina - na rozlohe 4,92 ha vo výmoľovej rokline juhovýchodne od Hajnačky je odkrytá časť tufového prstenca s preliačinou uprostred, kde sa našli kosti cicavcov (mastodont, nosorožec, tapír, panda, opica, hyena). Vyhlásená za národnú PP.
  • Lipovany - pieskovňa s obnaženými pieskovcami s množstvom morských hrubostenných lastúrnikov.
  • Soví hrad (Šurice) - v okolí brala na ploche s rozlohou 2,81 ha vzácna teplomilná flóra s chránenými druhmi rastlín.
  • Zabuda - kóta 486 s pozostatkami lávového prúdu a s dvoma malými jaskyňami pri jeho okraji, rozloha 20,72 ha.

Chránené areály (CHA)

  • Fenek - pôvodne prirodzene zamokrená dolina východne od Petroviec, neskôr umelo zahradená, vytvára močiar ako vzácny biotop vodného vtáctva, obojživelníkov, mäkkýšov a močiarnej vegetácie. Plocha 12,3 ha.
  • Martinovská vodná nádrž - umelo vybudovaná vodná nádrž v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine Rimavskej kotliny. Jej úlohou je reprodukčná, hniezdna a migračná ochrana vodného vtáctva.
  • Vinohrady - severozápadné svahy vrchu (285 m) s teplomilnou flórou a faunou s výskytom zriedkavého endemitu ľanu chlpatého hladkastého (Linum hersutum glabrescens). Plocha 35,79 ha.

Náučné chodníky (NCH)

Čakanovský profil - NCH začína sa západne od obce Čakanovce v opustenej pieskovni s tachtianskymi pieskovcami, ktoré sú pod glaukonickými jalovskými pieskovcami so šikmým zvrstvením (naznačujú prúdenie morskej vody smerom na sever). Chodník pokračuje poľnou cestou nad nimi k odkrytým bridlicovo sa rozpadávajúcim vápnitým prachovciam - Pohled na Ragáč čakanovské vrstvy. Možno v nich objaviť morské tenkostenné lastúrniky a ulitníky. V blízkej štrkovni na hrebeni vidieť sedimenty bukovinského súvrstvia (riečne štrky, piesky, farebné íly). Na konci geologického profilu a náučného chodníka sú obnažené sedimenty hnedouhoľného sloja, tzv. pôtorské vrstvy salgótar-jánskeho súvrstvia. Predmetom ťažby sa 0,65 m hrubý sloj stal v r. 1924, po 3 rokoch banská činnosť zanikla. Zachované sú zavalené ústia štôlní a haldy.

Hrad Šomoška - v NPR Šomoška bol v roku 1990 otvorený náučný chodník s dĺžkou 1,6 km, s prevýšením 106 m. Zrekonštruovaný bol v r. 2000. Jeho osem zastávok má za úlohu poukázať na hodnoty živej a neživej prírody a vzťahy medzi jednotlivými zložkami prírodného prostredia. Od vstupného areálu s parkoviskom pri Šimonovej veži vedie chodník pozdĺž Bukovinského potoka, tvoriaci sčasti hranicu s Maďarskom. Zastávka poukazuje na výskyt vlhkomilného rastlinstva, obojživelníkov a plazov viažucich sa na vodné prostredie.

Podobnú úlohu majú aj umelo vytvorené jazierka, od ktorých vedie chodník lesom cez kamenné more k 9 m vysokému kamennému vodopádu. Obe zastávky sú ukážkou päť až šesťbokých stĺpov bazaltu. Ohnutá forma stĺpovej odlučnosti vodopádu sa radí medzi európske unikáty. Pri výstupe k hradu sa nám otvára krajina s tabuľovými vrchmi od Šiatora po Medvediu výšinu. Poslednou zastávkou je hrad postavený po tatárskom vpáde v 13. - 14. storočí z miestneho materiálu - bazaltových stĺpov. Návrat po pôvodnej trase.

Kameňolom Mačacia - trasa NCH meria 2,5 km, má prevýšenie 100 m a celkom 10 zastávok. CHKO Cerová vrchovina Okrem prírodných hodnôt poukazuje aj na spôsob získavania a dopravy bazaltu v minulosti. Má spoločný vstup s NCH Šomoška, vedie náprotivnou stranou doliny Bukovinského potoka. Vystúpať treba aj po umelo vytvorených terénnych schodoch.

Vo vlastnom kameňolome Mačacia náučný chodník poukazuje na lávové pokrovy, odlučnosť bazaltu a bazaltové minerály. Podstatnú časť tvorí spôsob ťažby bazaltu a následná rekultivácia lomu. Od lomu vedie chodník k pozostatkom bývalej baníckej osady a popri prameni (voda nie je mineralizovaná, bazalt sa veľmi ťažko rozpúšťa) pôvodným násypom úzkorozchodnej priemyselnej železničky k bývalej colnici (spracovateľský závod bol v Maďarsku). Chodník končí zostupom do doliny a napojením sa na NCH Šomoška.

Hrady a stredoveké opevnenia

  • Čurgov - severovýchodne od Monosy, zaniknutý (terénne nerovnosti). O výskyte sú pochybnosti.
  • Fiľakovský hrad - prvá zmienka je z roku 1246. Pôvodne bol kráľovským hradom, neskôr ho vlastnili rodiny Čákovcov, Bebekovcov, Peréniovcov, Kohániovcov a Coburgovcov. V roku 1451 hrad dobyl Jan Jiskra, v r. 1554 Turci a takmer 40 rokov bol sídlom fiľakovského sandžaku. Po dobytí Imrichom Tökölim hrad spustol.
  • Hajnáčka - na vypreparovanom prívode k povrchovému tufovému prstencu, ktorý prevyšuje okolie asi o 130 m, bol vystavaný kráľovský hrad. Prvé písomné zmienky o ňom sú z r. 1245. Po tatárskom vpáde bol vyplienený, neskôr na náklady panovníka obnovený. V 15. storočí sa vystriedalo niekoľko majiteľov, dostal sa aj pod tureckú nadvládu. V r.1649 bol opravený a prestavaný novým majiteľom Jurajom Feketem. Na zač. 18. storočia (1703) vyhorel, nebol už obnovený a spustol.
  • Hodejov - gotický hrad, vo vlastníctve ktorého sa do 2. polovice 16. storočia, kedy ho zničili Turci, postupne vystriedali Ratholdovci, Ilošvayovci, Palocziovci, Országhovci a Kubíniovci.
  • Kapla - zaniknutý gotický hrad postavený začiatkom 13. storočia. Hrad vlastnili rodiny Kaplaiov-cov, Ratholdovcov, Felediovcov a Lórántffiovcov. V rokoch 1443 až 1460 bol hrad aj obec Širkovce v ovládaní bratríkov. Po zmenách vlastníkov od 17. storočia pustol. Dnes z neho ostali len valy.
  • Pohanský hrad - juhozápadne od obce Chrámec na hranici s Maďarskom vyčnievajú tri kopce Biriň, Michalov hrad (Mihályvár) a Pohanský hrad (Pogányvár). Dodnes sú na nich badateľné stopy po stredovekých strážnych a ochranných pevnostiach. Podľa literárnych prameňov vraj na vrchu Biriň stál kláštor paulínov. (Pozor! Nezamieňať s lokalitou Pohanský hrad nad Starou Baštou, kde sú pozostatky kamenného valu z čias Keltov).
  • Soví hrad - bralo nad Šuricami s pozostatkami stredovekej strážnej pevnosti, z ktorej sú doteraz viditeľné pozostatky (do skaly vytesaný priestor, nádrž na vodu).
  • Širkovský hrad (Serkivár) - na pieskovcovom kopci s nadmorskou výškou 378 m, prvá zmienka z roku 1264. Vlastnil ho rod Ratholdovcov (spolu s neďalekým hradom Kapla), v 14. storočí patril ich potomkom, rodine Lórántffiovej. Ruiny sú sotva znateľné.
  • Šomoška - pôvodne gotický hrad bol svedkom rôznych udalostí a vystriedal mnohých majiteľov, nikdy však nebol kráľovským hradom, hoci jeho vlastníkmi boli aj Matúš Čák Trenčiansky a kráľ Karol Róbert. V roku 1573 ho dobyli Turci, v roku 1596 ho vojsko vedené Pálfim a Tiefenbachom vrátilo pôvodnému majiteľovi. V 17. storočí hrad prestavbami nadobudol renesančný charakter. Jeho úlohou bolo spolu s neďalekým Salgó (v Maďarsku) brániť prístupu Turkom k banským mestám (Banská Štiavnica, Kremnica, Banská Bystrica). Na začiatku najväčšieho protihabsburského povstania ho obsadili rákociovské vojská, neskôr cisárske. V bojoch bol hrad značne poškodený, dielo v roku 1826 dokonal požiar poslednej západnej veže. Posledný majiteľ dal hrad na zač. 20. storočia zbúrať. Od r. 1972 prebiehajú konzervačné a obnovovacie práce.
Cerová vrchovina

Zopár superlatívov na záver

  • Chrásť pri Ratke - najdlhší bazaltový lávový prúd Cerovej vrchoviny. Prúd tiekol severozápadným smerom a vytvoril plochý chrbát s vrcholmi Chrasť, Babský vrch a Štafy. Má dĺžku 11 km a končí pri obci Trebelovce, kde má hrúbku až 40 m. Je odkrytý na viacerých miestach kameňolomami, najviac východne od obce Ratka.
  • Karanč (Karancs) - najvyšší bod Cerovej vrchoviny (725 m n. m.) na hranici s Maďarskom. Na jeho severovýchodnom svahu sa nachádza prameň svätej Margity.
  • Lipovany - patrí k najstarším obciam Cerovej vrchoviny, vznikla zlúčením obcí Veľký a Malý Romhány, o ktorých je prvá písomná zmienka z roku 1238.
  • Mačacia (Macskalyuk) - najstarší a najväčší lom na území Cerovej vrchoviny, bazalt sa tu začal ťažiť už v roku 1882. Dlažobné kocky sa vozili do mnohých miest Rakúsko-Uhorska.
  • Medvedia výšina (Medves) - najvyššie položená bazaltová sopka (659 m n. m.) v Cerovej vrchovine súčasne s najrozsiahlejším lávovým pokrovom (plató), ktorého 2/3 sú na území Maďarska. Vek sa odhaduje na 2,0 - 2,5 mil. rokov.
  • Monica (Monosa, Monosza) - kužeľovitý vulkán, ktorý tvorí najvýraznejšiu krajinnú dominantu v oblasti Cerovej vrchoviny. Vrchol je v nadmorskej výške 584 m.
  • Pohanský hrad (Pogányvár) - lokalita s najväčším počtom bazaltových jaskýň (31), vytvorených svahovými pohybmi. Najdlhšie z nich sú Stĺpová (182 m) a Labyrintová (151 m) jaskyňa. Aj ďalšie, i keď menšie, majú zaujímavé a charakteristické mená ako Črepová a Nyáriho jaskyňa, Šurický úkryt, Ľadová trhlina. Niektoré sú významnými archeologickými a chiropterologickými lokalitami (pomerne chladné prostredie podzemia).
  • Radzovce - najrozsiahlejšie sídlisko a pohrebisko z mladšej doby bronzovej na území Cerovej vrchoviny, z neskoršieho obdobia (staršia doba železná) aj kniežacia mobyla.
  • Šíd - obec s najväčším počtom studených minerálnych prameňov (pôvodne 13 prirodzených výverov a studní)
  • Veľké Dravce - najmladší lávový prúd v Cerovej vrchovine (okolo 1 mil. rokov). Najväčší zostupoval z troskového kužeľa Veľký Bučeň severným smerom, menší na juhozápad. Odkrytý je v lome východne od obce.
  • Veľký Bučeň - najvyšší vrchol najrozsiahlejšieho reliktu bazaltového vulkanizmu v tejto oblasti Cerovej vrchoviny. Ďalšími troskovými kužeľmi sú Malý Bučeň, kóta 471, Okrúhlica a Bukovinka. Na jeho vrchole a na Okrúhlici sú terénne depresie, predstavujúce niekdajšie sopečné krátery.

Pramene

  • Cerová vrchovina, geologicko-náučná mapa, 1:50 000, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2001
  • Turistický atlas Slovenska, 1:50 000, listy 325-327, VKÚ, a. s., Harmanec, 2005
  • Náučný chodník Šomoška a Mačacia, OcÚ Šiatorská Bukovinka, 2005
Treking.cz - diskuze

Diskuse k tomuto článku

přidat názor
24.08.2014, 18:23 Milan | Oprava
19.03.2009, 11:34 Boro | Nocleh v Cerovej vrchovine
19.03.2009, 12:02 Ivan Zajíček | Ubytování
19.03.2009, 12:17 boro | nocleh
19.03.2009, 12:32 -OB- | Noclehy na Cerovce
10.04.2009, 20:36 Vlado D | Penzion Pohansky hrad
10.04.2009, 21:08 KarolM | Dobre ubytovanie
11.03.2009, 21:52 Ivan Zajíček | Je tam prostě krásně..


Další související články:

+ Cerová vrchovina, sopečná hradba na hranicích s Maďarskem
+ Sopky na Slovensku, čiže Cerová vrchovina
+ Cerová vrchovina na jaře
+ Šomoška, kráska na hranicích s Maďarskem
Reklama
Reklama
Témata našich článků…
Aktuální počasí Zverovka Sněžka Krkonoše, ubytování Soumrak Karlštejn Kamenná chata Roháče, ubytování Macocha Hranická propast Letní obloha Zámek Hluboká Elbrus, Kavkaz Kráľova studňa Javorníky Porubský bludný balvan Beskydy, ubytování Spacáky Gran Paradiso
Reklama
Populární treky
1. České hory Přechod Rychlebských hor a Králického Sněžníku po pěšinkách pohraničníků
2. Slovenské hory Přechod hlavního hřebene Nízkých Tater
3. Ukrajinské Karpaty Horhany (Gorgany) - výstup na dvojvrchol Syvulja
4. Via ferraty Naturfreundesteig a Traunsee Klettersteig na Traunstein, via ferraty v Rakousku
5. Rumunské hory Capatini, přechod dvou zapomenutých národních parků v Rumunsku
Reklama
Túry a lokality podle pohoří
Beskydy Bílé Karpaty Javorníky
Jeseníky Jizerské hory Krkonoše
Kysuce Krušné hory Malá Fatra
Malé Karpaty Nízké Tatry Roháče
Šumava Velká Fatra Vysoké Tatry
Hledej podle pohoří
Reklama
Regiony
Oblasti: Beskydy | Bílé Karpaty | Brdy | Broumovská vrchovina | Česká Kanada | České středohoří | České Švýcarsko | Český les | Český ráj | Doupovské hory | Drahanská vrchovina | Hanušovická vrchovina | Hornosvratecká vrchovina | Hostýnské vrchy | Chřiby | Javorníky | Jeseníky | Jevišovická pahorkatina | Jizerské hory | Králický Sněžník | Krkonoše | Krušné hory | Křivoklátská vrchovina | Litenčická pahorkatina | Lužické hory | Nízký Jeseník | Novohradské hory | Orlické hory | Pálava | Podyjí | Rakovnická pahorkatina | Ralsko | Rychlebské hory | Slavkovský les | Svitavská pahorkatina | Šluknovská pahorkatina | Šumava | Švihovská vrchovina | Vizovická vrchovina | Vlašimská pahorkatina | Vsetínské vrchy | Východolabská tabule | Zábřežská vrchovina | Zlatohorská vrchovina | Ždánický les | Železné hory | Žulovská pahorkatina | Branisko | Bukovské vrchy | Burda | Cerová vrchovina | Čergov | Čierna hora | Chočské vrchy | Kremnické vrchy | Krupinská planina | Kysucké Beskydy | Laborecká vrchovina | Levočské vrchy | Ľubovnianska vrchovina | Malá Fatra | Malé Karpaty | Muránska planina | Nízké Tatry | Ondavská vrchovina | Oravská Magura | Oravské Beskydy | Pieniny | Podunajská pahorkatina | Pohronský Inovec | Polana | Považský Inovec | Revúcka vrchovina | Roháče | Slanské vrchy | Slovenský kras | Slovenský ráj | Spišská Magura | Stolické vrchy | Strážovské vrchy | Súlovské skály | Šarišská vrchovina | Štiavnické vrchy | Tribeč | Velká Fatra | Veporské vrchy | Vihorlat | Volovské vrchy | Vtáčnik | Vysoké Tatry | Záhorie | Zemplínské vrchy
Home Page | Časopis | Průvodce | Ceník inzerce | Soutěže | Seznamka | Kalendář akcí | Outdoor testy | Horské chaty | Fotogalerie | Archiv
Treky, turistika | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Vesmír, astronomie | Turistická mapa online | Spolupracujeme
TOPlist