Prírodné zaujímavosti Cerovej vrchoviny v kocke…

Cerová vrchovina trochu inak, prírodné rezervácie

Články o tomto na Slovensku pomerne mladom vulkanickom pohorí sa už pred niekoľkými rokmi objavili na stránkach časopisu Treking (Ľ. Vodička: Sopky na Slovensku I, II - Treking č. 1 a 2/2003, I. Zajíček: Cerová vrchovina - Treking č. 7/2003) ako aj jeho predchodcu (P. Filák: Šomoška, sopka na hranici - Turistika a hory č. 7-8/2002) i na tomto webe. Priblížili niektoré miesta, naznačili možné túry. Vo všeobecnosti konštatovali zaujímavý, nádherný, turistami zatiaľ nedocenený a neobjavený, a teda málo navštevovaný kraj. Za niekoľko rokov sa však situácia zmenila.

Rozširovaním cestovného a turistického ruchu vzniká čoraz viac požiadavka na záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny, udržovanie ekologickej stability. Najúčinnejšiu a najkomplexnejšiu formu ochrany prírody predstavuje územná ochrana. Charakteristiku jej jednotlivých stupňov a kategórií neuvádzam, venuje sa im vo svojom úvode každý turistický atlas alebo sprievodca.

Aj v Cerovej vrchovine, chránenej krajinnej oblasti (CHKO), bola z uvedeného dôvodu vykonaná kategorizácia územia. Mnohé prírodné výtvory, miesta historicky a kultúrne zaujímavé, lokality so vzácnou flórou a faunou sú práve na takýchto územiach. Aj turista pri ich návšteve sa musí podrobiť príslušným obmedzeniam, ktorých rozsah sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. Kategórie chránených území a predpokladané turisticky hodnotné miesta uvádzam v abecednom poradí a so stručným popisom:

Prírodné rezervácie (PR)

• Hajnáčsky hradný vrch - prírodovedecky a krajinársky cenná lokalita so zvyškami hradu na výplni vulkanického komína, rozloha 9,71 ha.
• Kerčík - na stráňach lávového kopca s plochou 1,21 ha vytvorený biotop pre teplomilnú a suchomilnú flóru (poniklec lúčny černastý).
• Ostrá skala - troskový kužeľ vysoký 451 m, pri vrchole odkryté bralá tufov kráterového valu. Vo vrcholovej časti botanický cenná lesostep. Plocha 17,79 ha.
• Pohanský hrad (Pogányvár) - lokalita na ploche 223,35 ha, predstavujúca náhornú plošinu s parkovou krajinou, je hodnotná zo zoologického a botanického hľadiska, vyskytujú sa tu vzácne druhy teplomilnej fauny a flóry. Národná PR.
• Ragáč (Roháč) - troskový kužeľ s dvoma lávovými výplňami komína, z nich vyšší je v nadmorskej výške 536 m, s jaskyňkami (Ebeckého j.) a náleziskom vzácnych druhov rastlín. Plocha 9,73 ha je národnou PR.
• Steblová skala - mimoriadne cenná lokalita z prírodovedeckého, krajinárskeho i botanického hľadiska. Obnažený vulkanický lávový prívod vrcholu (468 m) so svojou stĺpovou odlučnosťou má tvar obráteného vejára. Zvyšky jeho lávový prúd tvoria zaujímavé útvary nazvané Šuhajova skala a Črep. Na ploche 37,92 ha PR sa vyskytuje veľa druhov teplomilných a suchomilných rastlín.
• Šomoška - národná PR s plochou 36,62 ha predstavuje prírodné hodnoty územia (vlhkomilné rastlinstvo a živočíšstvo) a geologické (kamenné more, kamenný vodopád) a historické zaujímavosti (hrad) - pozri NCH.
• Vodná nádrž Gemerský Jablonec - časť vodnej nádrže Petrovce na toku Gortvy na zabezpečenie ochrany vodného vtáctva s výmerou 32,03 ha.

Prírodné pamiatky (PP)

• Belinské skaly - predstavujú lávový prúd z vulkánu Monica tečúci na severozápad po dne riečnej doliny. Lomom obnažený bazalt s hrubostĺpcovou odlučnosťou je prístupným z obce Čamovce. Na západnom okraji lávového prúdu sú zvetrané bralá so zaujímavými tvarmi. Rozloha 7,45 ha.
• Čakanovský profil - geologický profil upravený ako náučný chodník (tachtianske a jalovské pieskovce, bridlicovité čakanovské vrstvy, hnedouhoľný sloj).
• Jalovský pieskovec - prirodzený odkryv vrstiev pieskovcov so šikmým zvrstvením, ktoré vzniklo vzdúvaním plytkého mora (nález žraločích zubov). Rozloha 1,7 ha.
• Kostná dolina - na rozlohe 4,92 ha vo výmoľovej rokline juhovýchodne od Hajnačky je odkrytá časť tufového prstenca s preliačinou uprostred, kde sa našli kosti cicavcov (mastodont, nosorožec, tapír, panda, opica, hyena). Vyhlásená za národnú PP.
• Lipovany - pieskovňa s obnaženými pieskovcami s množstvom morských hrubostenných lastúrnikov.
• Soví hrad (Šurice) - v okolí brala na ploche s rozlohou 2,81 ha vzácna teplomilná flóra s chránenými druhmi rastlín.
• Zabuda - kóta 486 s pozostatkami lávového prúdu a s dvoma malými jaskyňami pri jeho okraji, rozloha 20,72 ha.

Chránené areály (CHA)

• Fenek - pôvodne prirodzene zamokrená dolina východne od Petroviec, neskôr umelo zahradená, vytvára močiar ako vzácny biotop vodného vtáctva, obojživelníkov, mäkkýšov a močiarnej vegetácie. Plocha 12,3 ha.
• Martinovská vodná nádrž - umelo vybudovaná vodná nádrž v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine Rimavskej kotliny. Jej úlohou je reprodukčná, hniezdna a migračná ochrana vodného vtáctva.
• Vinohrady - severozápadné svahy vrchu (285 m) s teplomilnou flórou a faunou s výskytom zriedkavého endemitu ľanu chlpatého hladkastého (Linum hersutum glabrescens). Plocha 35,79 ha.

Náučné chodníky (NCH)

Čakanovský profil - NCH začína sa západne od obce Čakanovce v opustenej pieskovni s tachtianskymi pieskovcami, ktoré sú pod glaukonickými jalovskými pieskovcami so šikmým zvrstvením (naznačujú prúdenie morskej vody smerom na sever). Chodník pokračuje poľnou cestou nad nimi k odkrytým bridlicovo sa rozpadávajúcim vápnitým prachovciam - čakanovské vrstvy. Možno v nich objaviť morské tenkostenné lastúrniky a ulitníky. V blízkej štrkovni na hrebeni vidieť sedimenty bukovinského súvrstvia (riečne štrky, piesky, farebné íly). Na konci geologického profilu a náučného chodníka sú obnažené sedimenty hnedouhoľného sloja, tzv. pôtorské vrstvy salgótar-jánskeho súvrstvia. Predmetom ťažby sa 0,65 m hrubý sloj stal v r. 1924, po 3 rokoch banská činnosť zanikla. Zachované sú zavalené ústia štôlní a haldy.

Hrad Šomoška - v NPR Šomoška bol v roku 1990 otvorený náučný chodník s dĺžkou 1,6 km, s prevýšením 106 m. Zrekonštruovaný bol v r. 2000. Jeho osem zastávok má za úlohu poukázať na hodnoty živej a neživej prírody a vzťahy medzi jednotlivými zložkami prírodného prostredia. Od vstupného areálu s parkoviskom pri Šimonovej veži vedie chodník pozdĺž Bukovinského potoka, tvoriaci sčasti hranicu s Maďarskom. Zastávka poukazuje na výskyt vlhkomilného rastlinstva, obojživelníkov a plazov viažucich sa na vodné prostredie.

Podobnú úlohu majú aj umelo vytvorené jazierka, od ktorých vedie chodník lesom cez kamenné more k 9 m vysokému kamennému vodopádu. Obe zastávky sú ukážkou päť až šesťbokých stĺpov bazaltu. Ohnutá forma stĺpovej odlučnosti vodopádu sa radí medzi európske unikáty. Pri výstupe k hradu sa nám otvára krajina s tabuľovými vrchmi od Šiatora po Medvediu výšinu. Poslednou zastávkou je hrad postavený po tatárskom vpáde v 13. - 14. storočí z miestneho materiálu - bazaltových stĺpov. Návrat po pôvodnej trase.

Kameňolom Mačacia - trasa NCH meria 2,5 km, má prevýšenie 100 m a celkom 10 zastávok. Okrem prírodných hodnôt poukazuje aj na spôsob získavania a dopravy bazaltu v minulosti. Má spoločný vstup s NCH Šomoška, vedie náprotivnou stranou doliny Bukovinského potoka. Vystúpať treba aj po umelo vytvorených terénnych schodoch.

Vo vlastnom kameňolome Mačacia náučný chodník poukazuje na lávové pokrovy, odlučnosť bazaltu a bazaltové minerály. Podstatnú časť tvorí spôsob ťažby bazaltu a následná rekultivácia lomu. Od lomu vedie chodník k pozostatkom bývalej baníckej osady a popri prameni (voda nie je mineralizovaná, bazalt sa veľmi ťažko rozpúšťa) pôvodným násypom úzkorozchodnej priemyselnej železničky k bývalej colnici (spracovateľský závod bol v Maďarsku). Chodník končí zostupom do doliny a napojením sa na NCH Šomoška.

Hrady a stredoveké opevnenia

• Čurgov - severovýchodne od Monosy, zaniknutý (terénne nerovnosti). O výskyte sú pochybnosti.
• Fiľakovský hrad - prvá zmienka je z roku 1246. Pôvodne bol kráľovským hradom, neskôr ho vlastnili rodiny Čákovcov, Bebekovcov, Peréniovcov, Kohániovcov a Coburgovcov. V roku 1451 hrad dobyl Jan Jiskra, v r. 1554 Turci a takmer 40 rokov bol sídlom fiľakovského sandžaku. Po dobytí Imrichom Tökölim hrad spustol.
• Hajnáčka - na vypreparovanom prívode k povrchovému tufovému prstencu, ktorý prevyšuje okolie asi o 130 m, bol vystavaný kráľovský hrad. Prvé písomné zmienky o ňom sú z r. 1245. Po tatárskom vpáde bol vyplienený, neskôr na náklady panovníka obnovený. V 15. storočí sa vystriedalo niekoľko majiteľov, dostal sa aj pod tureckú nadvládu. V r.1649 bol opravený a prestavaný novým majiteľom Jurajom Feketem. Na zač. 18. storočia (1703) vyhorel, nebol už obnovený a spustol.
• Hodejov - gotický hrad, vo vlastníctve ktorého sa do 2. polovice 16. storočia, kedy ho zničili Turci, postupne vystriedali Ratholdovci, Ilošvayovci, Palocziovci, Országhovci a Kubíniovci.
• Kapla - zaniknutý gotický hrad postavený začiatkom 13. storočia. Hrad vlastnili rodiny Kaplaiov-cov, Ratholdovcov, Felediovcov a Lórántffiovcov. V rokoch 1443 až 1460 bol hrad aj obec Širkovce v ovládaní bratríkov. Po zmenách vlastníkov od 17. storočia pustol. Dnes z neho ostali len valy.
• Pohanský hrad - juhozápadne od obce Chrámec na hranici s Maďarskom vyčnievajú tri kopce Biriň, Michalov hrad (Mihályvár) a Pohanský hrad (Pogányvár). Dodnes sú na nich badateľné stopy po stredovekých strážnych a ochranných pevnostiach. Podľa literárnych prameňov vraj na vrchu Biriň stál kláštor paulínov. (Pozor! Nezamieňať s lokalitou Pohanský hrad nad Starou Baštou, kde sú pozostatky kamenného valu z čias Keltov).
• Soví hrad - bralo nad Šuricami s pozostatkami stredovekej strážnej pevnosti, z ktorej sú doteraz viditeľné pozostatky (do skaly vytesaný priestor, nádrž na vodu).
• Širkovský hrad (Serkivár) - na pieskovcovom kopci s nadmorskou výškou 378 m, prvá zmienka z roku 1264. Vlastnil ho rod Ratholdovcov (spolu s neďalekým hradom Kapla), v 14. storočí patril ich potomkom, rodine Lórántffiovej. Ruiny sú sotva znateľné.
• Šomoška - pôvodne gotický hrad bol svedkom rôznych udalostí a vystriedal mnohých majiteľov, nikdy však nebol kráľovským hradom, hoci jeho vlastníkmi boli aj Matúš Čák Trenčiansky a kráľ Karol Róbert. V roku 1573 ho dobyli Turci, v roku 1596 ho vojsko vedené Pálfim a Tiefenbachom vrátilo pôvodnému majiteľovi. V 17. storočí hrad prestavbami nadobudol renesančný charakter. Jeho úlohou bolo spolu s neďalekým Salgó (v Maďarsku) brániť prístupu Turkom k banským mestám (Banská Štiavnica, Kremnica, Banská Bystrica). Na začiatku najväčšieho protihabsburského povstania ho obsadili rákociovské vojská, neskôr cisárske. V bojoch bol hrad značne poškodený, dielo v roku 1826 dokonal požiar poslednej západnej veže. Posledný majiteľ dal hrad na zač. 20. storočia zbúrať. Od r. 1972 prebiehajú konzervačné a obnovovacie práce.

Zopár superlatívov na záver

• Chrásť pri Ratke - najdlhší bazaltový lávový prúd Cerovej vrchoviny. Prúd tiekol severozápadným smerom a vytvoril plochý chrbát s vrcholmi Chrasť, Babský vrch a Štafy. Má dĺžku 11 km a končí pri obci Trebelovce, kde má hrúbku až 40 m. Je odkrytý na viacerých miestach kameňolomami, najviac východne od obce Ratka.
• Karanč (Karancs) - najvyšší bod Cerovej vrchoviny (725 m n. m.) na hranici s Maďarskom. Na jeho severovýchodnom svahu sa nachádza prameň svätej Margity.
• Lipovany - patrí k najstarším obciam Cerovej vrchoviny, vznikla zlúčením obcí Veľký a Malý Romhány, o ktorých je prvá písomná zmienka z roku 1238.
• Mačacia (Macskalyuk) - najstarší a najväčší lom na území Cerovej vrchoviny, bazalt sa tu začal ťažiť už v roku 1882. Dlažobné kocky sa vozili do mnohých miest Rakúsko-Uhorska.
• Medvedia výšina (Medves) - najvyššie položená bazaltová sopka (659 m n. m.) v Cerovej vrchovine súčasne s najrozsiahlejším lávovým pokrovom (plató), ktorého 2/3 sú na území Maďarska. Vek sa odhaduje na 2,0 - 2,5 mil. rokov.
• Monica (Monosa, Monosza) - kužeľovitý vulkán, ktorý tvorí najvýraznejšiu krajinnú dominantu v oblasti Cerovej vrchoviny. Vrchol je v nadmorskej výške 584 m.
• Pohanský hrad (Pogányvár) - lokalita s najväčším počtom bazaltových jaskýň (31), vytvorených svahovými pohybmi. Najdlhšie z nich sú Stĺpová (182 m) a Labyrintová (151 m) jaskyňa. Aj ďalšie, i keď menšie, majú zaujímavé a charakteristické mená ako Črepová a Nyáriho jaskyňa, Šurický úkryt, Ľadová trhlina. Niektoré sú významnými archeologickými a chiropterologickými lokalitami (pomerne chladné prostredie podzemia).
• Radzovce - najrozsiahlejšie sídlisko a pohrebisko z mladšej doby bronzovej na území Cerovej vrchoviny, z neskoršieho obdobia (staršia doba železná) aj kniežacia mobyla.
• Šíd - obec s najväčším počtom studených minerálnych prameňov (pôvodne 13 prirodzených výverov a studní)
• Veľké Dravce - najmladší lávový prúd v Cerovej vrchovine (okolo 1 mil. rokov). Najväčší zostupoval z troskového kužeľa Veľký Bučeň severným smerom, menší na juhozápad. Odkrytý je v lome východne od obce.
• Veľký Bučeň - najvyšší vrchol najrozsiahlejšieho reliktu bazaltového vulkanizmu v tejto oblasti Cerovej vrchoviny. Ďalšími troskovými kužeľmi sú Malý Bučeň, kóta 471, Okrúhlica a Bukovinka. Na jeho vrchole a na Okrúhlici sú terénne depresie, predstavujúce niekdajšie sopečné krátery.

Pramene

• Cerová vrchovina, geologicko-náučná mapa, 1:50 000, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2001
• Turistický atlas Slovenska, 1:50 000, listy 325-327, VKÚ, a. s., Harmanec, 2005
• Náučný chodník Šomoška a Mačacia, OcÚ Šiatorská Bukovinka, 2005