Standardizace geografických názvů na SlovenskuNázvoslovná komise a standardizace geografických názvů, jen těžko nelze nepsat satiru7.12.2010 | Otakar Brandos
Na tzv. Názvoslovnou komisi Slovenského úřadu geodézie, kartografie a katastru (dříve Slovenský úřad geodézie a kartografie) mám pifku již pěkně dlouho. Snad od doby, kdy jsem řadu let žil pod Tatrami a každý týden vyrážel do nejbližších Roháčů a Nízkých Tater či poněkud vzdálenějších Vysokých Tater a nebo na Velkou Fatru. Proč? Protože vrtají do věcí, do kterých jim nic není. Roháče a potažmo Západní Tatry jsem nejprve poznával bez mapy. Učil jsem se postupně názvy jednotlivých dolin, sedel, vrcholů a dalších tvarů z turistických rozcestníků, z diskusí s místními turisty, chataři a milovníky zdejšího kraje. Až po létech, když jsem mapu již vlastně vůbec nepotřeboval, jsem si paradoxně první mapu Západních Tater koupil. Již tehdy mě přes čumák šlehla řada odlišností v názvech v mapě uvedených. Nyní si dovolím citovat z webu uvedené instituce, co je standardizace geografického názvosloví: "Štandardizácia geografického názvoslovia je súbor opatrení zabezpečujúci jednotnosť geografických názvov a záväznosť ich používania. Vykonáva sa v súlade s § 18 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov, v súlade s § 14 až 17 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 300/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 215/1995 Z. z., podľa zásad spisovnej slovenčiny a v súlade s rezolúciami konferencií OSN o štandardizácii geografického názvoslovia, ktoré sa konajú od roku 1967 v päťročných cykloch. Slovensko patrí do regionálnej skupiny OSN Východná, stredná, juhovýchodná Európa, kde je aktívnym členom od jej vzniku od roku 1971. Úrad geodézie, kartografie a katastra určuje názvy nesídelných geografických objektov a špecifických sídelných geografických objektov z územia Slovenskej republiky, vžité podoby názvov sídelných a nesídelných geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky, názvy mimozemských objektov a spôsob prepisu názvov geografických objektov z krajín používajúcich inú ako latinkovú abecedu alebo iný ako latinkový systém písania do latinky. Poradné orgány pri štandardizácii geografického názvoslovia sú Názvoslovná komisia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR - NK ÚGKK SR a názvoslovné zbory jednotlivých správ katastra." Že jste z této "dedinice" tumpachoví? Nic si z toho nedělejte, já také. Tato "definice" je jen obdobou bolševického blábolu z 80. let, na nějž jsem narazil v tehdejších Krásách Slovenska. V nich byla zveřejněna "definice" téhož: "Štandardizácia je dôležitým prostriedkom riadenia socialistickej racionalizácie. Je predpokladom aj pre zavádzanie automatizácie, ktorá je jedným zo základných smerov vedecko-technickej revolúcie… Štandardizácia geografických názvov priamo súvisí so spoločenským vývinom, politickou aktivitou vládnúcej triedy a pochopiteľne aj s vývinom normy spisovného jazyka." Pod pojmem "standardizace" si komise asi představuje komolení místních a zaužívaných názvů. Pamatuji si, když se v nových mapách Západních Tater začaly objevovat takové paskvily jako Jalovská dolina a Jalovská kopa místo Jalovecká dolina, Jalovecké sedlo či Jalovecká kopa. Místní turisté proti tomu chtěli dokonce sepisovat petici (možná i sepisovali, nevím jak se situace nakonec vyvinula). Ani se jim nedivím. Proč by někdo v Bratislavě měl určovat a měnit zaužívané místní názvy. Proč byl změněn název Plačlivého Roháče na Plačlivô a po pár letech zase na Plačlivé. Co bylo na Plačlivém Roháči nespisovného? Navíc to původní jméno mi připadá mnohem libozvučnější. Proč byla planina Hanysej ve Stratenské hornatině přejmenována na Hanesová? Proč bylo zprzněno Malinô Brdo na Maliné na Velké Fatře? Tento poslední příklad je názornou ukázkou chybného rozhodování od stolu. Do map se nám tak sice dostalo Málinné, avšak na rozcestnících zůstal původní název. Ten zůstal i v názvu lyžařského střediska Ružomberok - Malinô Brdo, u firemních jmen naštěstí pravomoci názvoslovných bafuňářů končí. A neříkejte mi, natož pak Liptákům, že "ô" do slovenského jazyka nepatří! Proč, proč a stokrát proč? Jako bych slyšel Kamaráda Karla z Košic jak říká, proč tato komise změnila jeho milovaný Šivec na Sivec? Místní turisté i obyvatelé tyto snahy stejně ignorují a do smrti smrťúcí pro ně Šivec zůstane Šivcem. Ať se komisaři z Bratislavy (či Požoně?) snaží sebevíce. Další příklady podivně a protivně "standardizovaných" geografických názvů určitě připojíte dole do diskuse. Arogance moci a státní správy je asi nekonečná. Mnoho původních názvů, které jsou plíživě vytlačovány "mravenčí pílí" komisařů, přitom odráží původní vlastnické vztahy, události či legendy a jsou svým způsobem kulturním odkazem našich předků. Ano, řada názvů (zcela logicky) odráží i nářečové odlišnosti jednotlivých regionů. Vždyť ale v pestrosti je krása, rozmanitost je mnohem přitažlivější než šeď fádnosti a uniformity. Neměli bychom odkaz našich předků, obsažený třeba i v geografických názvech, spíše ctít a uchovávat, než mnohdy dosti neuváženě přejmenovávat a komolit? Ať již jménem spisovného jazyka či vládnoucí třídy? Diskuse k tomuto článkupřidat názor zobrazit celou diskusi
Oto: dobre, tak inak. Čo robí Názvoslovná komisia? Zámerne upravuje pomenovania do kodifikovanej spisovnej slovenčiny z nárečí. Príkladom toho sú: Plačlivô, Ostrô, Málinô z liptovského nárečia prevedené do spisovnej slovenčiny. Rovnako tieľ Karolom spomenutý poslovenčený Sivec z východoslovenských nárečí Zahura (Za horou). Taktieľ goralský výraz Ciężki na slovenský tvar «aľký. Čiľe sa "neprznia slovenské názvy", lebo to nie sú "slovenské" názvy, ale nárečové. Ale hlavne menia nárečové názvy do spisovnej slovenčiny. To je celý problém. Potrie» regionálny pôvod a nazva» veci kodifikovaným jazykom.
Nedanie moľnosti Názvoslovnej komisii vyjadri» sa k téme je jednostranné zameranie článku a ľiaµ, neprofesionálne. Osobná domnienka, ľe "ignorujú pripomienky µudí z dotknutých oblastí" nie je argumentom, veď majú regionálne názvoslovné zbory. Je nemysliteµné, keby sa mali pýta» v kaľdej dedine, čo si o tom ktorý starousadlík myslí. Jasné, ľe nebude kaľdý spokojný, lebo aj medzi miestnym nemusí existova» jednotné pomenovanie. Samotné rozhodnutie zborov či komisie je uľ vec iná.
K turistickej mape ukrajinských Karpát: pekným príkladom je prepis do latinky pre Synevyr (Siněvir). Je mi jasné, ľe je »aľko uvies» niektoré názvy, keď sú odliąnosti nielen v poµských, československých a sovietskych mapách, ale tieľ u domáceho obyvateµstva, ktoré môľe uľíva» úplne iný tvar. Ale pri prepise z ukrajinčiny do čeątiny (keďľe ide o českú mapu) by mala existova» záväzná transliteračná tabuµka znakov na prepis z cyriliky do latinky, aby bol jednotný prepis a nie raz to bude "poljana" a druhý raz zas "poµana".
Další související články:+ Na Baranec i Plačlivé tuto zimu legálně, Západní Tatry+ Nové turistické útulny na hřebenech slovenských hor již asi nikdy nebudou + Proč nejezdím TEŽ aneb dobrou chuť přeje Štrbské Pleso + Quo vadis slovenská přírodo? + Taková normální "špecifiká" + "Turista" na lavičce + Teror na Luční boudě; z redakční pošty, aneb co nešlo nezveřejnit + Kasprowy Wierch versus Lomnický štít + Státní lesy TANAPu ohrožují Tichou dolinu! + Tichá správa z Tichej doliny |
|