Vrch Mních a Liskovská jaskyňa, Chočské vrch

Liskovská jaskyňa a zabudnuté Chočské vrchy

V západnej časti Liptovskej kotliny, severne od Ružomberka, tiahne sa pozdĺž pravého brehu Váhu vápencovo - dolomitický hrebeň, vyčnievajúci sťaby ostrov nad okolitý terén. Táto jeho vlastnosť ho predurčila už v praveku k osídleniu, a to nielen na jeho povrchu, ale aj v jeho útrobách. Je nepochybné, že svoj názov dostal oveľa neskôr a odvodzoval ho od pôsobenia mníchov v tejto časti kotliny. Od čias veľkomoravských tu niekoľko storočí pôsobili pustovnícki mnísi, benediktíni. Povesti a následné teórie o výskyte kláštora templárov v priehybe hrebeňa sa nepotvrdili.

Hrebeň bez turistických chodníkov

Turisticky prístupný je Mních z jeho trávnatých severných svahov, keďže jeho náprotivná časť je ohraničená prudkými zlomami a kryhovými zosunmi. Komunikačne najvhodnejší prístup je zo železničnej stanice Ružomberok, kde môžeme do Likavky na krátkom úseku využiť aj turisticky značený chodník.

Hneď po prechode cez železničnú trať pokračujeme vpravo po ceste (smer Lisková) po najbližšiu odbočku vľavo. Tá vedie popri potoku a po pár metroch kontaktuje západný svah Mnícha. Vystúpame zreteľným chodníkom nad kryhovým zosuvom, neskôr strmo hore po spádnici lesným priesekom na lúčku v miernom svahu.

Viacnásobné valové zoskupenia

Pred nami je zreteľný výbežok prvého valu zo systému pravekého opevnenia. Osadený umelý kameň niesol určite kovovú dosku s príslušnou informáciou, doska už chýba. Pokračujeme vo výstupe pozdĺž valu lesnou cestou vedúcou z Likavky k veži televízneho vysielača. Sme na hrebeni, odkiaľ sa nám otvárajú prekvapujúco pekné výhľady na Chočské vrchy, Šípsku a Veľkú Fatru a Nízke Tatry.

Neďaleký výškový kameň vyznačuje kótu 657 m. Postupujeme chodníkom po pasienkovom chrbte k ďalším valom, ktoré sú už obrastené vegetáciou (krovité a borovicové stromy). Nasleduje zostup do jedinej výraznej priehyby hrebeňa. Pri výstupe z nej sa chodník vetví, pridŕžame sa pravej strany a dosahujeme najvyšší vrchol hrebeňa, výšku 698 m n. m.

O pár metrov ďalej je druhý výškový kameň, kóta 695 m. K doterajšej panoráme pribudol pohľad na obec Martinček s dominantným kostolíkom. Sústava pravekých valov končí prstencovým valom na hradisku Lipá južne od obce. Systém viacnásobných valových zoskupení na Mníchu predstavuje najrozsiahlejšiu pravekú opevňovaciu sústavu lužickej kultúry na Liptove.

Kostol v Martinčeku

Ranogotický kotol sv. Martina na miernom návrší bol postavený v roku 1260 ako spoločný kostol pre obce Likavka a Lisková. Až okolo neho postupne vznikala obec Martinček. Jednoloďová stavba s predstavanou vežou a pristavanou sakristiou. Svätyňa má zachovanú pôvodnú krížovú klenbu, ranogotické okno. Pôvodný vstupný portál je z bočnej južnej strany. Horné okno veže nesie znaky románskeho slohu, dolné je ranogotické.

Jedinečnosť kostola je v tom, že si architektúra objektu napriek rôznym úpravám v 18. a 19. storočí zachovala pôvodný ráz. Pri reštaurátorskom prieskume v roku 1999 boli objavené nástenné maľby, pochádzajúce pravdepodobne z obdobia okolo roku 1300. V ďalších rokoch boli odkryté a reštaurované fresky v celom interiéri kostola. Vonkajšia nástenná maľba bola odkrytá na východnej stene kostola.

Pozornosť návštevníkov pútajú už z diaľky viditeľné prízemné drevené prístrešky okolo kostola. Ide o tzv. dášky, ktoré ukrývajú 3 - 5 m hlboké jamy pre uchovávanie úrody. Celkom ich je 35, niektoré slúžia dodnes. Na konci prístupového schodišťa ku kostolu je informácia, kde možno požiadať o jeho sprístupnenie. Kostol sv. Martina v Martinčeku patrí medzi najstaršie pamiatky Liptova. V jeho interiéri ide azda o jednu z najstarších súvislo zachovaných nástenných malieb na Slovensku vôbec.

Liskovská jaskyňa

Od kostolíka v Martinčeku ideme po miestnej komunikácii až na východný koniec obce. Odtiaľto zreteľnou cestičkou vpravo k miernej vyvýšenine s borovicovými stromami. Vchádzame do chráneného územia s národnou prírodnou pamiatkou Liskovská jaskyňa. Od kaplnky s tromi krížmi vedie k nej klesajúca serpentínová krížová cesta (otvorená 1997, obnovená 2006).

Jaskyňa vytvorená a formovaná vo východnom výbežku Mnícha činnosťou Váhu má niekoľko vchodov. Hlavný vchod je v skalnom portáli v nadmorskej výške 500 m. Ostatné, vedúce do horných poschodí, sú vľavo od neho. V súčasnosti dosahuje celková dĺžka jaskynných priestorov 4 145 m s vertikálnym rozpätím 74 m.

Význam jaskyne spočíva najmä v jej osídlení doloženom archeologickými nálezmi z rôzneho obdobia. Najstaršie pochádzajú z neskoršej doby kamennej, unikátnym nálezom je kultový objekt s ľudskými pozostatkami (kanibalizmus) ako aj nález medeného býčieho dvojzáprahu (4. tisícročie p. n. l.). Mnohé objekty boli značne poškodené laicky vykonávanými výskumami.

Napriek tomu, že jaskyňa nie je sprístupnená verejnosti, nájdu sa odvážlivci, ktorí do nej vnikajú a neprekáža im ani výška vchodu niekoľko metrov nad terénom. Liskovská jaskyňa je unikátna svojimi archeologickými nálezmi a objavmi nielen na Liptove a Slovensku, ale aj v bývalom Uhorsku (prvý speleoarcheologický výskum). Jej bohaté druhové spektrum výskytu netopierov ju radí medzi chiropterologicky najhodnotnejšie jaskynné lokality Liptova.

Zaujímavosti a pozoruhodnosti v okolí

Ak budeme pokračovať po poľnej ceste popod Mních, asi 700 m od Liskovskej jaskyne je Jaskyňa v Mníchu. Najzaujímavejšie jaskyne sa nachádzajú na výbežku Mnícha, Lipej. Jej južná stráň je obnažená kameňolomom, pri ktorého činnosti boli objavené ďalšie tri menšie jaskyne.

O niečo ďalej sa nám do cesty postaví 6 m vysoký skalný balvan v podobe zovretej päste - prírodná pamiatka Skalná päsť, podľa jednej z povestí nazývaná aj Jánošíková päsť. Keďže pred 50 miliónmi rokov bolo toto územie zaplavené morom, na rôznych miestach Mnícha sa nachádzajú spoločenstvá skamenelých živočíchov. Najväčšie z nich je na opačnej strane od Liskovskej jaskyne, s výskytom numulitov chránené nálezisko Mohylky (nad obcou Lisková). Severnejšie od neho kedysi keltské hradisko, dnes zalesnená štátna chránená rezervácia Konislav.

Návrat, záver

Súbežne s poslednými dvomi lokalitami vedie žlto značený turistický chodník, ktorý končí na železničnej zastávke Lisková. Pri dostatku času možno cez obec Likavka navštíviť kultúrnu pamiatku, ktorú vidno po celý čas prechodu hrebeňom Mnícha, zrúcaniny hradu Likava. Návrat po červenej značke do Ružomberka.

Hoci hrebeň Mnícha nedosahuje ani 700 m výšky a jeho prechod je nenáročný, určite je svojim významom z hľadiska histórie a prírodných zaujímavostí príťažlivý. Možno ho absolvovať či už samostatne alebo ako doplnok náročnejších turistických akcií (napr. výstup na Choč). Verím, že obohatia každého turistu - návštevníka.

Mních, turistická mapa