ohorie Troodos na ostrove Kypr, turistika

V horách Afroditinho ostrova (2)

Kde inde hľadať najvyššie položené obývané sídlo, ak nie v pohorí Troodos. Je ním vo výške 1 700 m n. m. rovnomenná vysokohorská obec, dnes vyhľadávané stredisko letných vychádzok a zimných športov. Predajné stánky, reštaurácie a kaviarničky, ubytovne, kemp, poštový úrad, policajná a čerpacia stanica, zdravotné a informačné stredisko, nevyhnutné parkovisko áut. To všetko je tu pripravené pre návštevníkov. Ústredný smerovník uvádza názvom a vzdialenosťou začiatku všetky náučné chodníky. Je medzi nimi aj po návrate od najvyššieho vrcholu nami vybraný chodník Artemis, vedúci okolo najvyššieho vrchu pohoria.

Chionistra, čiže Snežná hora

Ak na Cypre inde nie, tak na najvyššom vrchole pohoria Troodos v zime určite napadne sneh. Niet sa čo diviť, veď do dvoch tisícok metrov mu naozaj veľa nechýba. Meria totiž 1 951 m. A bielej prikrývky býva až toľko, že tu ľudia lyžujú. Preto výstižné Chionistra, Snežná hora. Len kolonizačným Britom sa to zle vyslovovalo, tak dali vrcholu názov Mont Olympos.

• Předchozí část článku

Na najvyšší vrchol náučný chodník nevedie. Je na ňom totiž vojenská radarová stanica s vysielačom a prístup znemožnený. K závore vojenskej základne vedie však z hlavnej cesty dvojkilometrová asfaltová odbočka, po ktorej sa vydávame. Tak ako sa približujeme k základni, jej biela radarová guľa sťaby mesiac v splne sa postupne vynára z korún stromov. Na "konečnej" sa ocitneme tak asi desať výškových metrov pod vrcholom, vyššie sa už nedá. Vrátime sa teda k miestu, kde začína prírodovedný 7kilometrový okruh nesúci meno bohyne Artemidy.

Čtěte také: V horách Afroditinho ostrova (I), prvé dotyky s horami

Artemis, latinsky Diana, bola dcérou boha Dia a Titanky Léto, bohyňa Mesiaca, ale aj lovu, zveri, plodnosti, prírody. Bola sestrou a dvojčaťom boha svetla a slnka Apolóna. Nikdy sa nevydala, ostala panenskou bohyňou. Najčastejšie ju zobrazovali ako bohyňu s lukom a šípmi a v spoločnosti zvierat. V niektorých krajoch sa stala aj bohyňou vojny. Gréci jej postavili chrám, ktorý sa stal jedným z "divov sveta".

Volíme smer "proti chodu hodinových ručičiek" a ako zisťujeme neskôr, oproti miestnym zvyklostiam. Potvrdzujú to aj turisti, ktorých stretáme vždy idúcich proti nám a najmä stĺpiky do výšky kolien, na ktorých možno sledovať prejdené kilometre. Systém odpočítavania "countdown" ako pri rebríčkových hitparádach. Vôbec nám to nevadí, aspoň vieme, koľko zostáva do cieľa.

Okruh traverzuje vrchol v priemernej nadmorskej výške 1 850 m. Vedie prevažne lesom tmavých borovíc (Pinus nigra ssp. pallasiana), z ktorých niektoré dosahujú vek viac ako 500 rokov. Na jednu z nich nás upozorní informačná tabuľa. Nasleduje mierne klesanie, obchádzame trasu sedačkovej lanovky.

Od jej dolnej stanice naberáme výšku pomedzi skalné útvary a oblúkom sa dostávame mimo koruny stromov k nádherným výhľadom. Nachádzame sa približne v polovici trasy, prechádzame na druhú (južnú) stranu vrcholu. Je odlišná, prevažujú holé skaly, miestami až suťovité. Na ich slnečnými lúčmi rozpálenom povrchu sa zdržujú zvláštne muchy, poletujú medzi nami. Na dlhší čas sa ich bzukotu nezbavíme, našťastie nesadajú na nás a neštípu. Sú však súčasťou prípadného fotozáberu. Príjemnejší pohľad je na lienky, ktoré vyhľadávajú skôr tienisté miesta.

Pred záverom okruhu opäť prejdeme do lesnej časti. Vyznačuje sa redším porastom, vďaka čomu sa nám naskytnú pohľady na ďalšie vrcholy pohoria. Zisťujeme, že Chionistra nie je jediná, na ktorej sú do voľného priestoru čnejúce telekomunikačné zariadenia. Po nám známej asfaltovej ceste vrátime sa k zaparkovaným autám.

Kaledonský vodopád

Od námestia Plateia Troodos asi po troch kilometroch po ceste smerom na Platres je odbočka vľavo, kde po 350 m sa začína náučný chodník Kaledonia trail. Vedie pozdĺž na juh tečúcej rieky Kryos Potamos (Studená rieka), ktorá v úzkom husto zalesnenom údolí vytvára 11-metrový vodopád. Chodník končí pri lesnej reštaurácii a pstruhovej farme Psilo Dendro nad klimatickými kúpeľmi Pano Platres.

Pôvod pomenovania vodopádu má dve vysvetlenia. Prvé siaha do čias britskej kolonizácie, kedy prostredie pripomínalo oblasť Škótska, ktorému sa vravelo Caledonia. Druhé vysvetlenie je poetickejšie a vychádza z gréckeho chelidónonos, čo je názov pre lastovičky, ktoré tu v lete okolo vodopádu neustále poletujú.

Nech je to tak či onak, keďže vodopádov na Cypre je menej ako šafranu, ideme si ho pozrieť. Volíme k nemu výstupovú cestu od Psilo Dendro, kam sa privezieme z Troodu autami. Ideme priamo údolím, prechádzajúc z jednej strany toku na druhý spočiatku lávkou, neskôr len po skalách. K vodopádu už prídeme po mostíku.

Pri lavičkách na nás čakajú všadeprítomné mačky. Romantické zákutie, vhodné zvečnenia sa pri ňom. Podaktorí z nás vyšli aj na úzku plošinu, odkiaľ už vody putujú voľným pádom. Návrat volíme ponad údolie, je tu pomerne široká lesná cesta s výhľadmi. Nami absolvovaný okruh netrval viac ako 1 a 1/2 hodiny.

Ešte počas cesty za nocľahom v Xistaroude (piknic site) navštívime kostol sv. Michala Archanjela (UNESCO) a Byzantské múzeum v dedinke Pedoulas.

Kláštorný skvost vysoko v horách

Kaliméra! Dobré ráno! Mohli sme si ráno zaželať po dobrodružnej noci. Počas najtvrdšieho spánku asi o pol druhej nás zobudili burácajúce motory áut so zapnutými majákmi. K tomu sa pridala hlasná vrava. Nikto z nás sa neodvážil ani len hlavu zo stanu vystrčiť. Po polhodine všetko stíchlo, odišlo. Dodnes nevieme, či to bola lesná stráž, policajti alebo snáď smetiari.

A prečo sme boli mierne vystrašení? Predchádzala tomu udalosť, ktorá v nás zanechala určité obavy, pochybnosti. Ešte večer pred stavaním stanov zaparkovalo pri našich autách auto, z ktorého vyšiel zamestnanec lesnej stráže. Poprechádzal sa po areáli bez toho, aby nás oslovil (určite ovládal angličtinu). Potom postával pri autách, po vyfajčení druhej cigarety naštartoval a odišiel.

Vedeli sme, že na stanovanie sú kempy, nie odpočinkové miesta. Išiel nás nahlásiť, alebo pre posily? Bolo treba sa rozhodnúť. Je už tma, zostávame. Autá preparkujeme na druhú stranu cesty, stany postavíme vyššie, ďalej od zvedavých očí. Preto to úprimné a spokojné želanie dobrého rána… Aby sme sa myšlienkami nevracali k tejto udalosti, treba rýchlo nájsť miesto, ktoré nás zbaví tohto prenasledovania.

Sú miesta na tejto zemi, kde sa všetko začína i končí. Začiatok pre pokrstených v prameni viery pred každým štartovacím bodom a koniec pre tých, ktorí veľmi túžia po čistote a kráse, ktoré duša vyhľadáva, aby si odpočinula. Sú útočištia, ktoré sú otvorené ako nebo vítajúce tých, ktorí utekajú z hlučného každodenného života, aby vystúpali hore… Tí, ktorí chcú obohatiť svoje zmysly predstavou plnej pohody a vrátiť sa opäť do sveta bohatší… Na Cypre možno nájsť takéto miesto… kláštor Kykkos! (Preklad z úvodníka publikácie The Holy Monastery of Kykkos in Cyprus, Athens 2005).

Pohľad do automapy prezrádza, že kláštor Kykkos leží v západnej časti pohoria Troodos v nadmorskej výške 1 500 m, vzdialený od Chionistry 28 km a je autom dostupný. My sme však k nemu o niečo bližšie a ako sa onedlho presvedčíme z neďalekej vyhliadky, priam na dohľad. Napriek kľukatej ceste do pol hodiny sme na parkovisku pred jeho vstupnou bránou.

Kláštorný komplex tvora izby mníchov, ktoré spolu s knižnicou a jedálňou svojim usporiadaním vytvárajú nádvorie. Z nádvoria je prístup do múzea, ktoré je však mimo neho a vyčnieva do voľného priestoru. Samostatne stojaci kostol a s ním susediaca izba pre opáta a zasadačka cirkevnej rady akoby uzatvárali druhé nádvorie.

Za kostolom sú dva podlhovasté objekty hostelu. Samostatná portálová zvonica vo svahu čnie vysoko nad komplexom. Na opačnej strane na miernej vyvýšenine je kaplnka. Pre návštevníkov a pútnikov sú v okolí kláštora vybudované ubytovacie zariadenia, reštaurácie a predajné stánky.

Kláštor Kykkos je najhonosnejší a najslávnejší na Cypre. Vyznačuje sa množstvom nástenných malieb a mozaík a pozláteným interiérom a vybavením najmä kostola. Založený bol v 11. storočí mníchom menom Isaiah počas vlády Alexeja I. Komnena, byzantského cisára. Kláštor je zasvätený Panne Márii Eleouskej. Jej svätá ikona, ktorú kláštoru daroval vraj cisár a je jednou z troch, ktoré namaľoval evanjelista Lukáš, je v kláštornom kostole.

Bohatstvo získalo opátstvo z milodarov veriacich a pútnikov, ktorí ho venovali z vďaky ikone na drevenej doske za uskutočnené zázraky. Bohatstvo dokumentuje aj skutočnosť, že mnísi investovali aj do pivovaru KEO, najväčšieho na Cypre.

Cédrové údolie

Cédrové drevo pre svoju pevnosť a najmä trvácnosť (odoláva dobre vode, nehnije) vhodné na stavbu lodí, bolo vyhľadávaným artiklom nielen v Stredomorí. Spomína ho aj biblia vo svojom Starom zákone. Libanon mu vyhradil miesto aj na štátnej vlajke.

Aj na Cypre sa vyskytujúci poddruh libanonského cédra, po tisícročia z lesov ťažený, postupne mizol. Koncom minulého storočia boli cédrové lesy na ostrove takmer úplne vyklčované. Briti preto v odľahlom údolí na západe pohoria Troodos v nadmorskej výške od 900 do 1 400 m vysadili takmer 40 tisíc nových cédrov. V roku 2010 bola táto oblasť vyhlásená za prírodnú rezerváciu.

Céder krátkolistý (Cedrus brevifolia) je endemická (vyskytujúca sa len na Cypre), jedno- alebo dvojročná bylina, 5-30 cm vysoká. Identifikovaná bola len na troch miestach pohoria Troodos: Chionistra, Kryos Potamos a Tripylos, na skalných alebo rozrušených pôdach, cestných násypoch a pozdĺž tokov v nadmorskej výške od 1 236 do 1 886 m. Ohrozuje ju oheň, chôdza a genetická erózia vytvárajúca jej malé a osobitné odrody. Strom domového typu so vždy zeleným ihličím dosahuje výšku až 30 m.

Údolím cédrov prirodzene cesta nevedie, najlepší pohľad naň je z vrchu Tripylos (1 362 m). A práve tam smerujeme naše kroky. Motory áut sa po opustení kláštora príliš nezohriali, po 17 kilometroch ich vypíname a autá odstavíme pri jednej z odbočiek. Tabuľka s E4 jasne ukazuje smer. Obídeme závoru, účelová lesná cesta vedie až na samotný vrchol k protipožiarnej stanici. Po necelej trištvrtehodinke sme pri nej. Vrchol ako stvorený nielen pre pohľad do údolia cédrov, ale aj na panoramatické výhľady po okolí Pafského lesa.

Cestou k polostrovu Akamas navštívime Makariov rodný dom v Pano Panagii. Snáď aj po zážitku z poslednej noci staviame stany v kempe pod eukalyptovým lesom v mestečku Polis na pobreží zálivu Chrysochou Bay.

• Dokončení článku