Trek naprieč Slovenskom, najkrajšie vandry

Sever/juh (3)

Teplé polojasné počasie, pekné výhľady, dostatok času i zásob určených na konzumáciu sú dôvodom na takmer hodinový pasívny odpočinok.

Očarení, oddýchnutí, nasýtení aj potúžení pokračujeme širokou hrebeňovou cestou stálym miernym stúpaním lesom (o čom bolo povedané "to sa nám to stúpa po rovine") odmeňovaní iba občasnými a obmedzenými výhľadmi.

• Předchozí část článku

Po dvoch hodinách chôdze je tu ďalšia turistická odmena v podobe hôľnatého hrebeňa Držatína (1 136 m). Lúky pod zalesneným vrcholom Príslopca sú opäť super výhľadovým miestom lákajúcim k odpočinku. Určite by stálo za úvahu vyznačiť sem významovú odbočku (maximálne 400 m orientačne bezproblémovým terénom) zo zelenej značky vedúcej cez vrchol Príslopca - ktorý je zalesnený a bez akýchkoľvek výhľadov.

Čtěte také: Nejen hřebenovkou Oravské Magury - Paráč, Kubínská hoľa, Budín

Na vrchole Príslopca (1 258 m) sú ešte posledné zbytky snehu a tiež zelená značka, po ktorej pokračujeme cez Bzinskú hoľu (1 195 m) a Minčol (1 139 m) na Vasiľovskú hoľu (1 123 m). Pri vrcholovej stanici lyžiarskeho vleku hruštínskeho lyžiarskeho areálu Ski Zábava síce fúka, ale na slniečku sa to dá vydržať. 35minútové čakanie na Juraja s Jankom II., ktorí sa medzitým posilňovali na Minčole, si nasýtení výhľadmi krátime aj krátkym zdriemnutím.

Začiatok ďalšieho úseku našej cesty ešte vedie lúkami v miernom klesaní do sedla Pod Minčolom, kde máme problém prejsť silno močaristým terénom, no potom už nasleduje vcelku pohodlné takmer hodinové stúpanie lesom - v poslednom úseku od rázcestníka Pod Minčolom dokonca 20 minút súvislou snehovou vrstvou - až do lúčnatého sedla na hrebeni Kubínskej hole. Tu,v nadmorskej výške 1 325 m, sme dosiahli najvyšší bod tejto prvej etapy nášho putovania.

Aj keď je už neskoré popoludnie nad južným horizontom sa stále drží len riedky opar našťastie ešte umožňujúci výhľady na Roháče, Chočské vrchy, Nízke Tatry, Veľkú Fatru a Malú Fatru a aj "letecký" pohľad na Oravskú vrchovinu.

Blízkosť Chaty na Kubínskej holi s túžobne očakávaným nápojom s bielou penou a horkastou chmeľovou chuťou je akosi len relatívna, pretože zostup k nej nám trvá "nekonečných" 38 minút. Ale o 17.35 hod. sa tento sen, po vyslovení našej objednávky, začína za výčapným pultom meniť na realitu a smäd si musí uvedomiť, že pre dnešný deň sa jeho nadvláda skončila.

Ubytovanie, večera a posedenie, hokejové MS a zdá sa, že noc bola veľmi krátka. Našťastie nás "zajtra" čaká už len cesta z kopca.

Štvrtý deň: Chata na Kubínskej holi - Párnica

22 km, z toho 11,5 km bez značenia, 50 m stúpania, 640 m klesania, celkový čas 4:56 hod. z toho 4:23 hod. chôdza a 0:33 hod. prestávky.

Chata na Kubínskej holi 1 096 m n.m. - má po rekonštrukcii kapacitu 62 lôžok. Ubytovanie na úrovni, až na slabú zvukovú izoláciu izieb v prístavbe, ktorá prinútila mladú pani z Bratislavy vyrušiť nás pred polnocou v debate o zdravotnom stave našich lesov spôsobenom premnožením kôrovca, no a v porovnaní s chatou Pilsko slabá strava. Ale čo už.

Budíček máme pred siedmou, raňajky až na ôsmu, preto v balení pokračujeme "langsam" tempom. V priebehu pol druhej hodiny sa mení oblačnosť zo skoro jasna na takmer zamračené - ale na daždivé počasie to nevyzerá.

Krátko po pol deviatej odchádzame z chaty. Značka vedie dole lyžiarskou zjazdovkou a strmé klesanie intenzívne pôsobí na naše kolená. O 40 minút zažívame nepríjemné prekvapenie na Koliesku, keď zisťujeme že v zatvorených bufetoch sa k pivu nedostaneme a tak bez zastávky pokračujeme frfľajúc ďalej. Spamätávame sa z toho až po ďalších 35 minútach rezkej chôdze v nevýraznom sedielku pri skládke dreva, keď narýchlo liečime pretrvávajúci žiaľ zaručene účinným medikamentom z fľaše s nápisom Spišská borovička.

Medzitým sme v sedielku Pod Pikulou odbočili z prístupovej cesty vedúcej z Dolného Kubína k chatám po zelenej značke vľavo. Teraz nás značka vedie miernym stúpaním do ďalšieho nevýrazného sedielka k turistickej orientácii Trniny východne od rovnomennej kóty s n. v. 793 m.

Zo sedielka už mierne klesajúc okrajom lúk s pasúcim sa stádom ovečiek sa ponad záhradkársku oblasť blížime k Dolnému Kubínu, ktorého značnú časť vidíme pred sebou. Na konci lúk ešte prekonávame krátke strmé klesanie a sme v intraviláne okresného mesta ležiaceho v nadmorskej výške okolo 460 m na dolnom toku rieky Oravy.

Prvá nepriama písomná zmienka o Dolnom Kubíne pochádza z r. 1323, keď sa spomína Vyšný Kubín, čo dokazuje aj existenciu Dolného Kubína. Dolný Kubín je mesto s bohatou kultúrnou minulosťou v ktorom sa narodili, alebo žili a pôsobili či zomreli viaceré významné osobnosti slovenského národa.

Po zídení na cestu do miestnej časti Záskalie prechádzame železničné priecestie, križujeme hlavnú cestu a asfaltovým chodníčkom po pravom brehu Oravy so dostávame na sídlisko Bysterec. Od krytého dreveného mosta odbočujeme na sídlisko a najbližšej pol hodiny odpočívame v miestnej reštaurácii. Konzumujeme po dve, nie práve najlepšie chutiace, pivá a rozhodujeme sa stihnúť prvý z dvoch vlakových spojov z Párnice, ktoré sme mali predbežne v pláne.

O pol dvanástej sa vraciame späť na chodník vedúci po brehu Oravy a na konci sídliska prechádzame mostom na protiľahlý breh. Pokračujeme, vo veľmi teplom polooblačnom počasí, Gäceľskou cestou smerom k autocampingu Tilia a v ľavotočivej zákrute za ním odbočujeme z cesty smerom do parku s dendrologicky zaujímavými drevinami, ktorý bol v roku 1974 vyhlásený za chránený prírodný výtvor.

V parku sa nachádza historická budova z ktorej v roku 1848 vyhlásili oravskí národovci zásluhou Samuela Nováka z Dolného Kubína pred Bajčiovskou vežou národné požiadavky - Gäceľské memorandum.

Gäceľ sa už v roku 1415 spomína v písomných prameňoch ako zemianska osada, ktorá sa ale nevyvinula na samostatnú obec. V súčasnosti administratívne patrí do obce Oravská Poruba.

Popri rieke a záverečným krátkym výstupom po jej strmom brehu prichádzame do Oravskej Poruby - Zábreže. Táto časť obce sa po prvý raz sa spomína v roku 1420 pod menom "villa Zabreze" a vznikla zo zábrežnej časti Veličnej. Zábrež ležala na kráľovskej ceste a prechádzali ňou nielen kupci, ale aj všetky vojenské skupiny. V roku 1618 spustla. V Zábreži stál starobylý drevený kostolík z konca 15. storočia, ktorý v 70. rokoch premiestnili do Múzea ľudovej architektúry v Zuberci-Brestovej.

Oravská Poruba - vznikla porubom lesov, ktoré patrili mestečku Veličná. V roku 1350 sa spomína pod menom Jabloň. V roku 1420 sa dedina Jabloňová spomína ako príslušenstvo ku hradu Orava. Osade najviac uškodili litovské vojská roku 1683. Obyvateľov obce kedysi živilo hlavne poľnohospodárstvo a z remesiel tu mali zastúpenie čižmári, obuvníci, včelári. Od roku 1728 fungoval v obci jeden múčny mlyn. Poruba zostala v poddanskom pomere oproti hradnému panstvu až do roku 1848. Obec je významnou lokalitou, kde sa dochoval ľudový odev a drevená architektúra.

Na dolnom konci, po vyjdení z obce, si ešte doprajeme malé rýchle občerstvenie z vlastných zásob a potom už bez zastávok - po štyroch kilometroch poľnou cestou po ľavom brehu Oravy, prichádzame na štátnu cestu vedúcu do Žaškova.

Z nadmorskej výšky 1 096 m (chata na Kubínskej holi) sme dnes zišli až na 450 m, ktoré má rieka Orava pod mostom, ktorým prechádzame do katastra obce Párnica.

K železničnej stanici nás však ešte čaká zhruba 1,5 kilometra, ktoré nám opäť spríjemňuje intenzívny spev škovránkov. Na záver robíme narýchlo niekoľko foto a už si spokojne sadáme do miestnej Krčmy u Gazdu. Máme presne hodinu na to, aby sme do odchodu vlaku stihli po dve orosené, pri ktorých rekapitulujeme prvú časť nášho Putovania naprieč Slovenskom.

• Pokračování článku