Poslední aktualizace: 2.9.2024 |
Treking > Treky, turistika > Slanské vrchy na východnom Slovensku, horská túra cez Zámutov a Praporec
Slanské vrchy na východnom Slovensku, horská túra cez Zámutov a PraporecZámutov a Praporec18.10.2009 | Alena Bodnárová, foto Silvia Szaboová a Miro Mudrák
Znovuobjavujeme už objavené… takto by sa dali nazvať naše turistické výlety v poslednom čase, keď navštevujeme menej známe turistické miesta v našom blízkom i vzdialenejšom okolí. Tentoraz sme využili možno posledné slnečné dni tohtoročnej jesene a vybrali sa do menej navštevovanej, ale o to krajšej oblasti Slanských vrchov - z južnej strany zo Zámutova vystúpili na Praporec. Slanské vrchy mám rada pre ich tajuplnosť, zvláštne čaro, bohatú banícku minulosť a množstvo kamenných výtvorov. ![]() Zo Zámutova - východzieho bodu turistického prechodu sme sa vybrali po modrej turistickej značke z konečnej zastávky autobusu údolím potoka Čaklovec smerom na Zámutovské skaly. Prešli sme okolo budovy Lesného závodu a pokračovali sme spočiatku širokým údolím, ktoré sa postupne zužuje. Na mieste, kde modrá značka opúšťa potok sme odbočili doľava po neznačenom chodníku a po niekoľkých desiatkach metrov sme našli prvý cieľ nášho dnešného výletu - veľmi pekný machom obrastený kamenný útvar - misu, ktorá má rozmery 2 m × 2,5 m, vysoká je až 70 cm, priehlbina v nej je hlboká asi 20 cm. ![]() Obyvatelia neďalekého Rudlova túto misku nazývajú Zbojnícka - tu vraj sídlila zbojnícka družina, ktorá striehla na vozy naložené opálmi z neďalekých baní na Dubníku a tieto sa vozili do západnej Európy a až do Carihradu. Zbojníci údajne obrovskú misku používali ako ohnisko pri varení. Diablovou misku nazývajú Zámutovčania podľa rozprávky, v miske podľa nich varili čerti polievku zo zhnitého lístia a žiab, keď stavali most ponad Zámutovský potok, ktorý tečie západne od tohto miesta. Obidve legendy sú pekné a prvá má aj racionálne jadro. Je pravdou, že zbehovia a zbojníci tu mali ideálne podmienky a v týchto lesoch sa skrývali napríklad rebeli po známom cholerovom povstaní v roku 1831. Druhú legendu o čertoch indikuje vytesaný trojlístok na boku balvana, ktorý pripomína odtlačok nohy pravekého jaštera alebo chodidlo čerta. My sme sa vrátili na modrú značku a po nej sme pokračovali až ku Zámutovským skalám, ktoré sú napravo od turistického chodníka. V roku 1980 boli vyhlásené za prírodnú rezerváciu, ktorej rozloha je 30,67 ha - sú to veľké a zaujímavé andezitové skalné útvary, okolo rastie množstvo vzácnych rastlinných druhov - prídu si tu na svoje botanici a tí, ktorí tieto rastliny a kroviny poznajú. Miestami majú tieto skaly vežičkovitý tvar, niektoré sú nedostupné, niektoré slúžia ako cvičné lezecké steny. My sme videli tiež zopár horolezcov, niektorí z nás by tam boli najradšej zostali a sami to vyskúšali… Tak sme sa tam len pofotili, pofotili sme skaly, vysokánske stromy okolo, horolezcov… Zobrazit místo Slovensko na větší mapě Vratili sme sa na modro značený turistický chodník a prišli sme ku chate Javorová pod Praporcom. Chatu vlastnia Štátne lesy a bežne nie je v prevádzke, ale aspoň je tu pekne upravené okolie, turistické stoly a lavice, ohnisko. Bolo tu aj zopár hubárov, mali plné košíky húb. Zastavili sme sa a dali sme si obedňajšiu
prestávku. Kto mal čo opiekol si nad ohňom, ostatní sme sa posilnili zo zásob v
batohoch. Kto chcel mohol si na lúke pri chate nazbierať liečivú mätu piepornú,
Po posilnení sa sme neznačenou skratkou vystúpili na Praporec (dá sa ísť aj po modrej značke). Neznačenou trasou sme si trúfli ísť vďaka nášmu priateľovi - turistovi z Hanušoviec, ktorý Praporec pozná, lebo ich turistický oddiel robí pravidelne každý rok výstup na tento vrch z hermanovskej strany. Z vrcholu Praporca, ktorý je vysoký 961 m sú nádherné výhľady po okolí, jasne vidíme napríklad na Oblík. Aj tu na vrchole sú obrovské skalné útvary, kto si trúfol sa na ne vyštverať, videl ešte ďalej a aj na druhú stranu na juh možno až do Zámutova. Lesom sme prešli na zelenú turistickú značku a strmým horským chodníkom do Hermanoviec a do Bystrého. Odtiaľ sme sa už zviezli vlakom alebo autobusom do Prešova, lebo tam nás väčšina z účastníkov býva. Celá naša turistická pešia trasa bola dlhá 18 km a prekonali sme prevýšenie 980 m. ![]() ![]() ![]() Všetci sme túto trasu prešli po prvýkrát a spoznali sme jeden z krásnych kútov nášho východného Slovenska, ktorý je ešte neporušený civilizáciou. Okrem tých pár horolezcov na skalách a hubárov pri chate sme po celej ceste nestretli ani živej duše - ani človiečika ani zviera. Počasie bolo výborné, celý deň svietilo slnko, pofukoval vietor a nepršalo. Akcia bola vydarená, všetkých nás potešil pobyt v prekrásnej pestrofarebnej jesennej prírode. Dovidenia nabudúce! Líbil se vám tento článek? Diskuse k tomuto článkupřidat názorDalší související články:+ Slanské vrchy, ubytování ve Slanských vrších+ Herľanský gejzír – jediný na Slovensku; Slanské vrchy + Slanské vrchy a sobáš v Dargově (1) + Slanské vrchy a sobáš v Dargově (2) + Slanské vrchy a sobáš v Dargově (3) + Výstup na Veľký Milič, Slanské vrchy |
|