Průvodce | Karpattreky | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Lyžování | Příroda | Soutěže | Aktuality | Zajímavosti | Kalendář akcí | Napsat článek | E-shop | Více…
Kontakty  Cookies  Ceník inzerce  RSS 
Treking.cz Hledat
Poslední aktualizace: 1.11.2018 , svátek má
Reklama
Treking > Treky, turistika > Rakúskou hranicou po vode a na bicykli

Rakúskou hranicou po vode a na bicykli

Trek po hranici s Rakúskom

14.5.2009 | Peter Jankovič, ilustrační foto Otakar Brandos

Po zdolaní českej hranice a sólo poľskej som si naplánoval za najbližší cieľ zdolanie rakúskej hranice v dňoch 6. - 8.5.2000.

6.5.2000 - sobota

Hrad Děvín

A tak sa stretávame štyria z prvej hranice (Martuška, Vladko, Lacko, ja a nový je môj sused Jožko) o 6.45 na Hlavnej stanici v Bratislave. O ôsmej sme osobákom v Kútoch, odkiaľ nás náš kolega Tóno autom preváža k rieke Morave k poslednej hati.

Sem sa dostanete, keď pred nadjazdom cez diaľnicu pri Motoreste u Janíčkov odbočíte na prvej asfaltovej odbočke doprava, za mostom cez diaľnicu pokračujete starou rozbitou asfaltkou ku kanálu Kúty - Brodské a s ním až k prečerpávacej stanici povodia Moravy (záleží od auta a majstrovstva šoféra, ako ďaleko vás odvezie).

Odtiaľto cez hrádzu poľnou cestou vľavo a neskôr doprava proti prúdu Moravy sme pokračovali až k hati, kde je najlepší prístup k vode, peši. Na vodu vyrážame po 10.30 na dvoch nafukovacích člnoch (Helios a Pálava, ktorá je stabilnejšia). Keď som videl všetku tú našu batožinu, neveril som veľmi, že sa do nich vpraceme. Člny sú strašne preťažené a preto sa hneď spájame, aby sme zväčšili stabilitu. To mi dáva odvahu filmovať videokamerou za jazdy.

Česko - slovensko - rakúske trojmedzie míňame pred dvanástou (v skutočnosti sa nachádza v strede sútoku rieky Moravy a Dyje), na cíp Dyje a Moravy nevystupujeme pre strmé podmyté brehy (už pred dvomi rokmi sme sa hore ledva vyškriabali). Za pol hodiny sme pri pontónovom moste v Moravskom Jáne, kde sa dá pri schodíkoch elegantne vystúpiť, horšie je to s nástupom za mostom, kam treba preniesť i člny po brehu. Tí rekreačnejší turisti vodáci a amatéri, ktorí nechcete robiť celú hranicu, prenášať člny na hatiach Moravy, odporúčam začať splav Moravy tu, od colnice v Moravskom Jáne (asi 60 km), ku ktorej sa pohodlne doveziete autom.

Túto reportáž som spísal až dodatočne z údajov, ktoré som si diktoval do videokamery. Ak niektorý km nebude súhlasiť, prepáčte mi to, ale niektoré podrobnosti som diktoval až dodatočne. Snáď vám aspoň trochu pomôžu pri plánovaní si splavu Moravy a zastávok na oddych a prenocovanie.

Dve pekné kamenisté pláže na pristátie (vždy budem hovoriť len o našom brehu) boli za 58 asi riečnym km, z diaľky dobre viditeľnej tabule. Pekná piesčitá pláž je za 50. Obdivujeme rôzne rybárske stavby - posedy (tie na rakúskej strane nemajú chybu, ale ani naši rybári sa nezaprú). Niektoré stavby stoja na stračích nôžkach, sú vyzdobené anténami a všeličím iným. Typické pre všetky sú obrovské siete s rôznymi dômyselnými vyťahovacími mechanizmami.

Za 39 je ďalšia pekná dlhá široká pláž vhodná pre veľké výpravy. Sme tu 17.50. Máme za sebou 27 km. Okolo 37 bola tiež možnosť zastaviť. Za 35 bola pekná zátoka s hausbótom. Škoda, že bol opustený a nevyužitý (aspoň ako vodácka ubytovňa). Možno táto zátoka vedie až do obce Suchohrad, tú však z hlavného toku nevidieť. Za 33 už vidíme Záhorskú Ves, poznávame ju podľa dlhého vyvýšeného múru a v zátačke kompy do Rakúska.

Dunaj v Bratislave

Pred 27 je pekná štrková pláž, avšak my pokračujeme ešte ďalej, i keď by sa tu dalo stanovať. O 20.00 hod. sme videli kostolnú vežu Vysokej pri Morave (Hoštetna). Tá je však ešte ďaleko. Pristávame pred ňou na obrovskej pláži pri značkách Zákaz kotvenia a táborenia (pred 22). Za brehovou hranou je obrovská lúka.

Nakoľko sa rýchlo stmieva a nie sme si istí, či bude ďalej dáka možnosť stanovať, ostávame tu. Spíme "na plyne", lebo kúsok od nás križuje rieku Moravu tranzitný plynovod, ale veď placu je tu dosť. Chlapci skočili do dediny po pivo. Vystupovanie z lode bola riadna groteska, nakoľko sme boli zo sedenia celí dolámaní, veď sme urobili asi 45 km.

7.5.2000 - nedeľa

Komáre ráno otravujú, nedá sa v kľude ani najesť. Už sa tešíme na vodu, kde bude od nich pokoj. Je krásny slnečný deň. Lepší čas sme si nemohli vybrať a ani zaujímavejšiu akciu na víkend. Po zase zložitom naloďovaní sa (zase sme sa do tých lodí vpratali piati i s batožinou) opúšťame toto "nebezpečné" pobrežie.

Za 21 míňame Vysokú pri Morave, ktorú spoznáte podľa zeleného oceľového mostíka vyčnievajúceho vysoko nad hladinou rieky a schodov na hrádzu. Práve v tomto mieste vchádza za hrádzou do obce cyklochodník z Bratislavy popri Morave vedúci až do Kútov, je tu tabuľa "Náučný chodník rieky Moravy", besiedka s 2 stolami a 4 lavicami, odpadkový koš, do ktorého som vyhodil v igelitke naše odpadky, tiež prázdne i plné pivové fľaše, ktoré boli naspodku, čo som nevedel a za ktorými sme neskôr v tomto teple veľmi ľutovali.

Pred hrádzou je tu hraničný pätník XI/16, pri ňom je pekná rovinka, lúčka i s ohniskom (asi to tu využívajú domáci alebo vodáci, čo to tu poznajú). Tu by sa určite dalo stanovať, v prípade núdze ukryť pred dažďom i v besiedke, ale s vedomím, že je to veľmi blízko dediny.

Kilometer za Vysokou (za 20) je pekná veľká pláž, pre veľa lodí. Je tu i slepé rameno a smerom na Vysokú je obrovská lúka (pasienok) i s ohniskom. Na tejto pláži spoznávame prvý a posledný krát rakúsku pohraničnú stráž. Zamierili si to s motorovým člnom k nám, keď však podľa našich hlasov zistili, že sme Slováci, pozdravili nás a nechali na pokoji. Vlny, ktoré za nimi ostávali by nás na vode riadne rozhojdali a vyplašili. Ktovie, koľko by nám trval splav Moravy, keby nás ich 80 koní zobralo do vleku? V každom prípade sa utvrdzujeme, že sa treba držať našej polovice rieky (nie ako včera večer, keď sme strihali zákruty a naháňali čas a dáku pláž na bivak).

Na 15 míňame rakúsky Marchegg a obdivujeme pamätník s obrovskou orlicou na pilieri. Na 11 sa otvárajú doširoka výhľady, hlavne na našu stranu. Klesol breh a za ním tu začína Devínske jazero. Morava sa lomí doprava a v tomto ohybe vteká do nej potôčik. V týchto miestach sa dá bez problémov pristáť a na lúkach stanovať, avšak blízko cyklochodníka, ktorý tu ide tesne pri vode a je na ňom teraz hustá premávka cyklistov vďaka voľnu a nádhernému počasiu.

Pred 8. míňame zaujímavý železničný most do Rakúska (do Marcheggu - Bahnhofu). Je to veľmi zaujímavá stavba s jedným pilierom v strede toku, hlavne však nábehy na železnú časť s obrovskými oblúkmi a mohutnými piliermi z betónových blokov vybudované už dávnejšie. Most bol strážený a všimli sme si, že je i čerstvo natretý, ale iba z rakúskej strany do polovice rieky. Nevieme, načo im bude tá ich polovica, keď tá naša zhrdzavie a spadne (mohli už aj tú našu natrieť, no nie?).

Odtiaľto začína byť okolie Moravy, hlavne brehy veľmi zaujímavé. Doteraz boli brehy vysoké a zle prístupné. Tu rastlinky rastú z vody, konáre z vŕb visia až do vody, takže sa nimi niekedy predierame, keď sa v ich tieni chceme ukryť pred slnkom, ktoré máme priamo pred sebou. Poniektorí z nás budú riadne spálení. Ja po zlých skúsenostiach splavujem vždy radšej oblečený. Morava naberá odtiaľto na šírke a mohutnosti a vietor na tejto veľkej ploche vytvára proti nám pekné vlny, ktoré nám zťažujú postup. Príroda je tu veľmi krásna, najúchvatnejšie sú stromy, ktoré rastú z vody. Morava sa začína vetviť, sú tu ostrovčeky. Držíme sa kraja, lebo tu nie sú vlny také strašné.

Pri 2 míňame väčší ostrov, pred ním už dávnejšie sme minuli Devínsku Novú Ves a stále nás neopúšťa pekný výhľad na hrad Devín. Je tu veľa možností na pristátie, v poetických zákutiach medzi vŕbami. Po druhej hodine prichádzame pod hrad Devín. Cítime vplyv vĺn veľkých lodí z Dunaja. Pretože je pod Devínom v sútoku Moravy a Dunaja odstavený pontón pre výletné lode, vraciame sa späť proti prúdu asi 100 m a až tu vyliezame medzi stromami na breh.

Presne pod hradom Devín je hraničný pätník XI/32. Umývame lode, sušíme ich a balíme sa. Spoločnosť nám robí veľa výletníkov na bicykloch, koliečkových korčuliach i peších, ktorým nezostalo dnešné nádherné počasie ľahostajné. Tu dnes zatiaľ končíme. Ešte spoločne dopravíme člny k autobusu. Lacko s Jožkom idú s nimi ku mne domov. Lúčime sa s Martuškou a Vladkom. Zajtra budem pokračovať s Lackom už len ja, a to na bicykli.

8.5.2000 - pondelok

Ráno vyrážame s Lackom z Trnávky späť cez celé mesto pod Devín, aby sme tu začali na mieste, kde sme včera skončili. Chceme pokračovať ďalej po rakúskej hranici na bicykloch, pretože si s nafukovačkami na Dunaj už netrúfame. 9.40 sme opäť pod hradom Devín. Ešte tu nie je tak rušno, ako včera poobede. Vraciame sa po tej istej ceste popri Dunaji a zvyškoch bývalých pohraničných drôtených zábran na našom brehu Dunaja do Bratislavy.

Za Botanickou záhradou vybiehame cyklochodníkom na Most Lafranconi a na druhej strane Dunaja z neho zbiehame na hrádzu, z nej za závorou cestou dole a doľava po paneloch popod most k vodnému zdroju. Pred ním sa vinú doprava smerom k Dunaju dve cestičky (asi 2 m asfaltka). Choďte tou bližšie k plotu. Tieto sa stáčajú doľava a vedú súbežne proti toku Dunaja.

Popri betónovom bunkri a neskôr vás už len jedna privedie k rakúskej hranici (k tabuli Pozor štátna hranica), ktorá tu vystupuje z Dunaja. Súbežne s ňou doľava pokračujeme touto asfaltovou cestičkou (bývalá pohraničiarska prístupovka, slúžiaca kedysi k rýchlemu prístupu na čiaru a zaisteniu narušiteľa) divokým zarasteným okolím, na konci lesíka nakoniec vychádzame opäť na hrádzu plnú cyklistov, z ktorej sme pod mostom Lafranconi zbehli.

Prechádzame na druhú stranu štátnej cesty, pokračujeme k colnici na Berg a pre ňou sa púšťame vľavo dole poľnou cestou popri objekte colnice k hranici, ktorú je za ňou vidieť. Táto poľná cesta sa za objektom colnice mení opäť na asfaltovú prístupovú cestu (tá ním prechádza), ktorá kopíruje hranicu. Za prudkým ohybom vpravo (1 000 m za colnicou pri XII/7) vidíme za priekopou rakúskych pohraničiarov a pekne upravené rakúske sady, na našej strane rozrobenú diaľnicu.

Pokračujeme prístupovkami, niekde blízko, inde trochu ďalej súbežne s hranicou (niekde aj s rakúskou prístupovkou, tiež cez železnicu) až k starej rakúskej colnici a ceste do Kittsee. Popri nej ideme späť doľava pri pätníkoch po našej strane a za tabuľou Slovensko po nej a potom na nadjazd ponad diaľnicu k novej colnici do Kittsee.

Keď som tadiaľto na druhý raz zbiehal z tohto nadjazdu do Jaroviec, ocitol som sa na colnici - Jarovce. Tu mi chceli napariť pokutu 500,- SK, prípadne ma zavrieť, že sa pohybujem v hraničnom pásme bez nahlásenia (událost nastala před vstupem Slovenska a ČR do Schengenského prostoru, pozn. red.). Našťastie som mal občiansky preukaz so sebou (môťe byť i pas) a skončilo to len upozornením, že neznalosť zákona nikoho neomlúva.

Z nadjazdu sa spúšťame cestičkou dole doľava pod most a tam nastupujeme zase na prístupovú asfaltovú cestu k hranici, ktorá však niededy ide od nej vzdialená dosť ďaleko. V každom prípade, keď sa jej budete držať s malými výkyvmi v priamom smere, i keď ku koncu prejde asfaltka do rozpadnutej asfaltky (skôr poľnej cesty), privedie vás na rakúsko – maďarsko - slovenské trojmedzie.

Sú tu pätníky číslo XII/38 a XII/39 a sme tu 12.30. Je tu i trojhran (možno z mramoru) so štátnymi znakmi (z kovových erbov uchytených na ňom) a veľmi zaujímavé múzeum sôch vo voľnej prírode, vytvorené prevažne zahraničnými autormi (aj z Japonska). Nakoľko je to tu rovina, je vidno široko ďaleko.

Posilňujeme sa chlebmi, ktoré som mal pripravené na Moravu, ale som ich zabudol doma v chladničke a teraz nám i keď po troch dňoch prišli vhod a ešte i chutili. Trojmedzie opúšťame poľnou cestou popri maďarskej hranici, prechádzame nadjazdom ponad novú diaľnicu k novej colnici do Maďarska. Zbiehame na diaľnicu a z nej doprava na starú cestu do Rusoviec.

Na prvej odbočke doprava odbáčame cyklocestou do Čuňova a na jeho začiatku doľava do obce a peknej reštaurácie, kde si na terase dopĺňame energiu. Odtialto je už len kúsok na hrádzu k Dunaju a po nej späť do Bratislavy s ďalšou pivovou medzistanicou v bufete na hrádzi za Rusovcami. Sú tu spústy ľudí, hlavne na bicykloch a kolieskových korčuliach. Krásne počasie akoby vyhnalo pol Petržalky. Ale to je správne. Táto davová psychóza ľudí do rekreačného športovania sa nám páči. Cítime sa medzi nimi fajn.

Treking.cz - diskuze

Diskuse k tomuto článku

přidat názor


Další související články:

+ Betónové bunkre Pomoravia; Základom sa stal model francúzskych opevnení
+ Dunajské ramená z paluby kanoe
+ Bratislavský hrad
Reklama
Reklama
Témata našich článků…
Sněžka Slovenský ráj Šumava, ubytování Zverovka Jeseníky, ubytování Kvarky Téryho chata Říp Propast Macocha Praděd Králický Sněžník Čičmany Lysá hora Měsíc Mars Černé jezero Tribeč Pieniny Železné hory Hukvaldy Zimní hvězdná obloha Štrbské pleso Lomnický štít
Reklama
Reklama
Populární treky
1. Apeniny Monti Sibillini, nezapomenutelná apeninská hřebenovka - hory v Itálii
2. Vysoké Tatry Přechod přes Rysy aneb po stopách turistů císaře pána, Vysoké Tatry
3. Alpy Okolo Tre Cime a ferrata na Toblinger Knoten
4. Rumunské hory Přechod pohoří Rodna, rumunské Roháče
5. Kavkaz Kavkaz, reportáž psaná na Kavkaze (1) - Prielbrusí a Bezengi
Reklama
Túry a lokality podle pohoří
Beskydy Bílé Karpaty Javorníky
Jeseníky Jizerské hory Krkonoše
Kysuce Krušné hory Malá Fatra
Malé Karpaty Nízké Tatry Roháče
Šumava Velká Fatra Vysoké Tatry
Hledej podle pohoří
Reklama
Regiony
Oblasti: Beskydy | Bílé Karpaty | Brdy | Broumovská vrchovina | Česká Kanada | České středohoří | České Švýcarsko | Český les | Český ráj | Doupovské hory | Drahanská vrchovina | Hanušovická vrchovina | Hornosvratecká vrchovina | Hostýnské vrchy | Chřiby | Javorníky | Jeseníky | Jevišovická pahorkatina | Jizerské hory | Králický Sněžník | Krkonoše | Krušné hory | Křivoklátská vrchovina | Litenčická pahorkatina | Lužické hory | Nízký Jeseník | Novohradské hory | Orlické hory | Pálava | Podyjí | Rakovnická pahorkatina | Ralsko | Rychlebské hory | Slavkovský les | Svitavská pahorkatina | Šluknovská pahorkatina | Šumava | Švihovská vrchovina | Vizovická vrchovina | Vlašimská pahorkatina | Vsetínské vrchy | Východolabská tabule | Zábřežská vrchovina | Zlatohorská vrchovina | Ždánický les | Železné hory | Žulovská pahorkatina | Branisko | Bukovské vrchy | Burda | Cerová vrchovina | Čergov | Čierna hora | Chočské vrchy | Kremnické vrchy | Krupinská planina | Kysucké Beskydy | Laborecká vrchovina | Levočské vrchy | Ľubovnianska vrchovina | Malá Fatra | Malé Karpaty | Muránska planina | Nízké Tatry | Ondavská vrchovina | Oravská Magura | Oravské Beskydy | Pieniny | Podunajská pahorkatina | Pohronský Inovec | Polana | Považský Inovec | Revúcka vrchovina | Roháče | Slanské vrchy | Slovenský kras | Slovenský ráj | Spišská Magura | Stolické vrchy | Strážovské vrchy | Súlovské skály | Šarišská vrchovina | Štiavnické vrchy | Tribeč | Velká Fatra | Veporské vrchy | Vihorlat | Volovské vrchy | Vtáčnik | Vysoké Tatry | Záhorie | Zemplínské vrchy
Home Page | Časopis | Průvodce | Ceník inzerce | Soutěže | Seznamka | Kalendář akcí | Outdoor testy | Horské chaty | Fotogalerie | Archiv
Treky, turistika | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Vesmír, astronomie | Turistická mapa online | Spolupracujeme
TOPlist