Nízkotatranská stíhačka, 24hodinovka hlavným hreneňom v slovenských Nízkych Tatrách

Nultý ročník pretekov

Keď som niekedy v júni kdesi na internete naďabil na extrémny pochod s mierami 98,8 km, 5 475 m stúpania, 5 376 m klesania s účasťou na vlastné nebezpečenstvo, ihneď mi nad touto sýtou porciou číreho dobrodružstva zažiarili oči. Zohnať však vhodného partnera na takýto prechod Nízkych Tatier, navyše v limite 30,5 hodiny, isto nebude jednoduché. Malo sa ísť totiž v tandemoch. Napočudovanie sa hneď na druhý deň ozval rovnako nadšený Braňo a šlo sa.

Predstava nonstop prechodu NAPANTu sa zrodila v hlavách ľudí organizovaných v TK Filozof, VTK Marmota a Hiking.sk. Už na začiatku si ma získala myšlienka organizácie prechodu v dvojčlenných družstvách. V dnešnej dobe individualizmu vskutku jedinečný nápad. Navyše na úspešné absolvovanie pochodu bolo potrebné, aby každá dvojka prišla kompletná až do cieľa.

Organizátori sa rozhodli pochod obmedziť na 25 dvojíc v kategóriách muži, ženy a zmiešané dvojice. Spolu teda 50 účastníkov. Prvým závodom bola preto včasná registrácia. Kto to stihol, mohol sa na vlastné riziko postaviť 4.7.2009 o deviatej ráno na štart v rázovitej horehronskej dedinke Telgárt.

A tak aj my, po mesiaci naháňania akej takej kondičky po úbočiach Malých Karpát, ale aj prekonávaní prechladnutia, či iných ťažkostí, nalodíme sa nakoniec v spomínanú sobotu na túto vzrušujúcu plavbu morom vrcholov. Za sebou máme účasť na troch ročníkoch Trnavskej stovky, podporujú nás kamaráti i manželky, hoci tie veľmi nerozumejú, čo týmto konaním sledujeme. Netušíme, či sa nám podarí obstáť, ale cítime veľkú radosť z práve sa blížiaceho počinu v jedných z najkrajších hôr Slovenska.

Obloha nad Kráľovou hoľou sa mračí, akoby na výstrahu

Obloha nad Kráľovou hoľou sa mračí, akoby na výstrahu. Nikto z účastníkov však nevyzerá odovzdane, naopak, každý sa chystá pretláčať s nízkotatranskou prírodou. Naši konkurenti sú skúsenejší i menej skúsení horali, avšak všetci sú priateľskí. Rivalitu necítiť. Veď každý, kto túto trasu zvládne, vyhrá. Posledné upozornenia a vyrážame. Ihneď nás v mračne prachu zanechajú bežci. Áno! Sú tu aj takí, ktorí hrebeň plánujú prebehnúť. Zostáva nám len obdivovať ich a veriť, že udržíme aspoň aké také tempo.

Pochod je rozdelený na viacero kontrolných stanovíšť a hneď na úvod nás "víta" tisíc metrov prevýšenia. Slušné zahriatie chladené potokom, na ktorý sa premenil vďaka tohtoročným vytrvalým dažďom výstupový chodník. Úsek sme si však už včera presondovali a v sandáloch nám studená voda nespôsobuje žiadne problémy, vďaka čomu dosiahneme vrchol spomínanej hory ešte pred časovým limitom. Družstvá sú v tejto fáze pomerne vyrovnané, veď ani nie je kde sa predbiehať. Časový limit sa väčšine podarilo prekonať o dve hodiny a tento náskok si aj my pomerne dlho udržíme, čo sa nám neskôr veľmi zíde.

Kráľova hoľa ako nejaký gigantický magnet priťahuje všetky mračná z okolia

Kráľova hoľa ako nejaký gigantický magnet priťahuje všetky mračná z okolia. Snáď dnes tento odveký strážca Telgártu zadrží všetky búrky. Nakoniec príroda priala počas celej akcie vrcholovým výkonom - bolo príjemne, polooblačno. Čoskoro už prezutí do ľahkých bežeckých topánok upaľujeme v smere Andrejcová a Veľká Vápenica.

Touto časťou nízkotatranského mora sa plavím po prvýkrát a je to naozaj radosť, pretože sa jedná o pochod nádherným hôľnym svetom. Táto krása nás občas donúti zabudnúť na to, čo nás ešte čaká. Dúfame predovšetkým, že obloha zostane pokojná. Búrka by nám mohla veru riadne dotrhať plachty.

Ako sa ukáže pri výstupe na Veľkú Vápenicu, východná časť NAPANTu je silno zarastená najrozličnejšími druhmi vegetácie od najnižších kriačkov čučoriedok, cez borievky až po celkom nepresekané vetvy kosodreviny. Neraz spomíname na horory o mäsožravej kosodrevine, ktorá svoju obeť strávi zaživa ako nejaký obludný organizmus. Pretĺkanie sa jej tisícom "rúk" nám uberá zo síl a sme aj riadne ošľahaní. Musíme myslieť na bežcov. Ako asi zvládli tento úsek?

Rúbaniská, množstvo chodníkov, otrasné značenie, popadané stromy

Neustále dopĺňame tekutiny a ubudne i z hroznového cukru. Osvedčené zásoby müsli tyčiniek, tradičného spoločníka našich plavieb morami hôr sa stenčujú. Sedlo Priehyba je v tomto oceáne kosodreviny ďalší očakávaný maják, avšak vedie k nemu jeden z najnepríjemnejších zostupov NAPANTu.

Šetríme kolená a členky, pričom ospevujeme naše paličky. V takomto teréne je to neprekonateľná pomôcka. V sedle nás už vítajú, fotia a my sa občerstvíme klobásou, doplníme vodu a poďho v smere Ramža, Čertovica. Na tento úsek hrebeňa budem navždy spomínať.

Divočina na pohľadanie. Rúbaniská, množstvo chodníkov, z ktorých všetky vyzerajú ako ten správny, otrasné značenie, popadané stromy, ktoré treba podliezať a preliezať a všadeprítomné kriaky a takmer nepriechodná kosodrevina potrápia i otrlého horského vlka. Hoci je pri kormidle Braňo, ktorý sa už v týchto vodách plavil, nepomáha nám ani kompas a blúdime. Sever nájdeme až keď stretneme ďalšiu dvojicu. Bludisko je najhoršie v okolí Ramže. Nájsť tu správny smer dá naozaj zabrať.

V tme, či hmle to musí byť umenie, hoci je v tom aj kus dobrodružstva. Niektoré posádky, ako sme sa neskôr dozvedeli prechádzajú touto oblasťou už za tmy a tak narazia na koralové útesy a nezostáva im nič, len tu prenocovať. Nečudujem sa, prejsť tadiaľto bez zablúdenia je aj cez deň poriadny výkon.

Je to čarovný nočný pochod pod hviezdami

Nám sa našťastie podarí zočiť spásonosne blikajúci maják v prístave medzi miestnymi námorníkmi známy ako Čertovica. Zakotvíme tu a polovicu plavby oslávime kapustnicou a kofolou. Keďže sme moreplavci ošľahaní nejedným vetrom, o niekoľko minút už za hlbokej tmy stúpame nekonečným tempom perpetua mobile na ostrov údajne obývaný horskými divožienkami. Volá sa Štefánikova chata.

Na lodi velí Braňo a jeho tempo mi vyhovuje, je to čarovný nočný pochod pod hviezdami. More sa upokojilo, hoc aj trochu pofukuje a onedlho už popíjame čaj na Štefáničke, aj keď bez divožienok. Zato hostia na nás zvedavo čumia a majú kopec otázok.

Akonáhle sa v nás stratí čaj, už sa tmolíme na Kamennú chatu - ďalšie stanovisko. A hoci je tu trasa nenáročná, morská choroba sa po pätnástich hodinách plavby pomaly ale isto prejaví. Braňo drží kormidlo pevne v rukách, ale ja sa iba tak vlečiem. Nakoniec mi je natoľko zle od žalúdka, že keď napokon dorazíme na chatu, odmietam pokračovať ďalej. Nechutí mi ani jesť, ani piť, ťažko sa mi dýcha. Zrejme pozostatok prekonaného zápalu. V predsieni na chate je však už aj bezo mňa hotový lazaret. Mnoho dvojok tu končí svoju plavbu na západ.

Neuľaví sa mi a tak prosím Braňa, aby našu účasť na pretekoch ukončil. Volá organizátorom a mne to je veľmi ľúto. Náš postup je možné sledovať aj na internete a dostávam sms od manželky, informujúcu o tom, že si držíme slušnú pozíciu a ako vidím máme stále dve hodiny k dobru. Napriek tomu nemám silu pokračovať ďalej, navyše nechcem riskovať, že by ma partner musel uprostred noci niekde na hrebeni ratovať.

Braňo je však pomerne čulý, skúša sa spojiť s iným účastníkom a pochod dokončiť. Nepodarí sa to a aj on sa uloží na skromný nocľah v predsieni. Veľmi kamarátsky mi prenecháva miesto na lavici, zatiaľ čo on sa zloží na kus dotrhanej karimatky medzi sudy piva. Avšak možno je to iba prirodzená príťažlivosť.

Len tak driemem, necítim únavu, iba veľkú nechuť od žalúdka

Nízké Tatry Nízké Tatry patří k turisticky atraktivním pohořím Slovenska. Přechod hlavního hřebene patří k nejoblíbenějším, ale nutno říci že i nejdelším a nejnáročnějším trekům na Slovensku. Kniha je doplněna digitálně zpracovanou mapou, rozhledovými
růžicemi a především velice oblíbenými panoramatickými fotografiemi s popisy významných vrcholů či sedel. Informace pro uživatele GPS «

Len tak driemem, necítim únavu, iba veľkú nechuť od žalúdka, takto sa preležím až do svitania. Zrazu okolo piatej vstanem, naraňajkujem sa t.j. vypijem energeťák a navrhujem zostup doliny. Ibaže Braňo je onakvejší námorník a skúša ešte zachrániť potápajúcu sa loď. Nakoniec ma nahovorí skúsiť to ďalej po hrebeni až po najbližšiu odbočku. Jeho vôľa prechod dokončiť mi dodá energiu.

Keď už stojíme na Chabenci, čudujeme sa ako nám vanie vietor do plachiet. Trojhodinový odpočinok mi pomohol natoľko, že znovu šliapem ako stroj. Chodník je navyše oproti včerajšiemu hororu čírou prechádzkou a tak si užívame ďalšiu plavbu nádhernými čerstvozelenými odtieňmi čučoriedia a modrastého neba. Je to úžasná atmosféra.

Iba naša posádka a nikto nikde, iba zopár kamzíkov. Na Chopku sme našu časovú úsporu prešvihli o hodinu a tak sa už iba pozdravíme s kontrolou, ktorá čakala v noci na Ďurkovej. Limit sme nestihli. Pokračujeme však ďalej, hoci už nesúťažne. Cítime, že ten hrebeň, hoc aj s malým zakopnutím nakoniec prejdeme.

Chceme to dokázať. A tak prekračujeme ďalšie vrchy až máme za sebou i najväčší zostup celého hrebeňa z Prašivej do Hiadeľského sedla, tiež bez kontroly, až zvolíme kurz k svetlám prístavu Donovaly. Kozí chrbát, zopár lúk, a posledný les, asfaltka! 15.25, 5.7.2009.

Celkový čas 30,5 hodiny, teda hraničný limit pochodu. Tak sa to podarilo, aj keď bez oficiálnych cieľových fanfár. Ale čo je dôležitejšie, iba s niekoľkými otlakmi. Cítime sa pomerne čulo, radostne a v preplnenom rýchliku už kujeme plány na budúcoročnú Nízkotatranskú stíhačku.

Organizátorom ďakujeme a víťazom blahoželáme - podaril sa im skvelý čas dvadsať a pol hodíny.

Další fotografie

• picasaweb.google.sk

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.