Průvodce | Karpattreky | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Lyžování | Příroda | Soutěže | Archiv | Kalendář akcí | Napsat článek
Treking.cz Hledat
Poslední aktualizace: 3.12.2015 , svátek má
Bude vás zajímat Bude vás zajímat Reklama
Treking > Treky, turistika > Naprieč Slovenskom (8)

Naprieč Slovenskom (8)

Prechod Slovenska z najvýchodnejšieho bodu na najzápadnejší

1.6.2013 | Anton Opial

Pokračovať síce budeme po zelenej značke vedúcou po ľavom brehu Hrona, ale zachádzka je nevyhnutná. Mostom ponad Hron a naprieč hlavnou cestou "Slovenskou Route 66" s predstavou teplého obeda ideme do Slovenskej Ľupče.

Cestou do Kopernice

Na východnej strane obce sa týči dominanta Horehronia - Ľupčiansky hrad, ktorý sa pre budúce generácie snažia, po odkúpení od asi najmacošskejšie sa správajúcej inštitúcie nielen k pamiatkam tohto druhu - slovenského štátu, zachrániť na svoje náklady Železiarne v Podbrezovej.

V reštaurácii Stella však v nedeľu ponúkajú iba pizzu - ale dobrú. O 15-tej odchádzame a vraciame sa na zelenú značku. Po ďalších dvoch hodinách cesty popri Hrone usedáme do reštaurácie v Šalkovej k čapovanému pivu.

Čtěte také: Naprieč Slovenskom (7), prechod Slovenska z najvýchodnejšieho bodu…

Pôvodny zámer bol dnešnú trasu ukončiť tu a ráno sa vrátiť späť z Banskej Bystrice, kde máme zabezpečený nocľah. No napriek prežitému katastrofálne horúcemu dňu však pokračujeme - už v podvečerom schladenom vzduchu a dnešnú trasu končíme o 19.02 hod. na recepcii v ubytovni Centrum v Banskej Bystrici.

3. (17.) deň / Banská Bystrica - rekreačné stredisko Toliar 30. apríla 2012 - pondelok

Miro s Janom R. odchádzajú z ubytovne ráno skoršie. Chcú si pozrieť Pamätník SNP a ako bolo dohodnuté stretávame sa na hlavnom námestí. Pri východe z námestia nachádzame na Dolnej ulici rýchle občerstvenie a tak prichádzajú na rad raňajky, po ktorých opúšťame centrum Bystrice a prechádzame sídliskom Fončorda na Mládežnícku ulicu, kde začína zelená turistická značka. Po nej začíname naberať výšku.

Banská Bystrica

Nad končiacou individuálnou domovou zástavbou Pod Suchým vrchom sa otvárajú pekné spätné výhľady do severnej časti Zvolenskej kotliny s Banskou Bystricou rozkladajúcou sa v jej severnej časti - Bystrickom podolí. Horizont tvoria hrebene Starohorských vrchov, západnej časti Nízkych Tatier, Poľany, Javoria a Kremnických vrchov.

Zelenou značkou stúpame lúkami popri lyžiarskych vlekoch, stále s peknými výhľadmi až k rázcestiu značiek na Želiarci. Odtiaľ už vedení modrou značkou naberáme smer k agroturistickej farme rodinného typu na Suchom vrchu. Len sólo sa vyberám na návštevu farmy a aj napriek voľnému dňu si vychutnám aspoň fľaškové pivo.

Ortúty v Malachovskej doline

Po opätovnom skompletovaní kolektívu sa poberáme ďalej. Žltou značkou schádzame do hornej časti Malachovskej doliny (Ortúty) v nadmorskej výške 660 m a potom to prichádza. V smere stredovekej poštovej cesty spájajúcej Banskú Bystricu s Kremnicou sa "nekonečným" stúpaním lopotíme do sedla Tri Kríže (1 180 m) na hlavnom chrbte Kremnických vrchov. Napriek teplému počasiu je výborná dohľadnosť vďaka ktorej vidieť až na Západné Tatry.

Dopriavame si takmer hodinový odpočinok a pokračujeme smerom k chate Hostinec. Je ňou zrekonštruovaný pôvodný objekt furmanskej krčmy s prepriahacou stajňou na spomínanej stredovekej poštovej ceste - ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve KST Kremnica (no v pracovných dňoch síce k nášmu sklamaniu, ale z pochopiteľných dôvodov mimo prevádzku).

Hostinec Zolov prameň

Od Hostinca pokračujeme ešte chvíľu po modrej a potom odbočujeme na zelenú značku, s ktorou máme problémy a opäť sa na ňu napájame až kúsok pred turistickým orientačným miestom Pod čerešňou. Občerstvenie vodou z upraveného Zolovho prameňa, pomenovaného podľa vedľa stojacej Zolovej chaty, prišlo v sparnom jarnom dni nanajvýš vhod. Upravený murovaný prameň určite poteší každého návštevníka.

Až pri pátraní o pôvode jeho názvu sa dozvedám, že úpravu tohto a ešte 36 ďalších prameňov v Kremnických a Štiavnických vrchoch, ale aj v pohoriach Tribeč a Vtáčnik vykonal pán Ján Filanda z Nevoľného pri Kremnici. Na margo týchto diel len toľko: klobúk dole a hlboká poklona majstrovi. Kto sa chce dozvedieť viac nech klikne na http://www.filhistory.wbl.sk/Murovane-pramene.html. Od Zolovho prameňa pokračujeme lesnou cestou, ktorá nás za stáleho klesania privedie k rekreačnému stredisku Toliar v Partizánskej doline asi 2 km od Kremnice.

Na Toliari

Tesne pred chatou prechádzame popod železničnú trať Zvolen - Diviaky s tunelom Blaufuss vyhĺbeným v juhovýchodnom svahu Krahuľského vrchu, ktorého starší nemecký názov bol práve Blaufus. Po vyjdení z tunela sa tu železničná trať oblúkom s polomerom 275 sa stáča späť ku Kremnici.

Ubytovanie máme dobré, ale v tomto období je kuchyňa mimo prevádzku a tak si na večeru nechávame doviezť pizzu z Kremnice.

4. (18.) deň / Rekreačné stredisko Toliar - motorest Dererov mlyn 1. mája 2012 utorok

O pol ôsmej odchádzame s raňajkami "odloženými" do Kremnice. Do mesta schádzame popri potoku Skalka.

Kremnica je mesto rozložené po úpätí svahov Kremnických vrchov v závere úzkej doliny Kremnického potoka, na území ktorého sa ťažilo zlato a striebro od 10. storočia. V roku 1328 dostalo od kráľa Karola Róberta mestské, banícke a mincovné výsady. Ešte v tom istom roku začala pracovať mincovňa, ktorá je najstaršou dodnes existujúcou mincovňou na svete. Od tohto obdobia je nazývaná aj Zlatou Kremnicou, čo si pri ročnej produkcii do 1 000 kg zlata a 10 000 kg striebra počas 14. storočia vyslúžila určite právom.

Spoločný úsek cesty počas putovania zo severu na juh a z východu na západ

Pri našom putovaní naprieč Slovenskom "z východu na západ" dochádza práve tu v Kremnici ku kríženiu s trasou prejdenou počas putovania v roku 2008 "zo severu na juh". A tak opäť prechádzame asi 440 metrov Dolnou ulicou od Námestia SNP po odbočenie do ulice Jula Horvátha, ktorou budeme pokračovať smerom na Lúčky.

Križujeme Kremnický potok a vchádzame do Jastrabskej vrchoviny, ďalšieho podcelku Kremnických vrchov. Po štátnej ceste prechádzame do obce Lúčky. Odhaduje sa že v roku 1450 žilo v obci okolo 600 obyvateľov z ktorých bolo asi 230 baníkov.

Obec Slaská - v pozadí hrebeň Vtáčnika

Dá sa predpokladať, že išlo predovšetkým o obyvateľov nemeckej národnosti, ktorí v prvej kolonizačnej vlne v 12.-14. storočí osídľovali predovšetkým horný a dolný Spiš a banské mestá stredného Slovenska aj so širším okolím. Už od roku 1487 stojí v obci rímsko-katolícky kostol. V roku 1893 bola v obci založená čipkárska dielňa v ktorej paličkovali čipky až do konca 2. svetovej vojny. Po skončení vojny bolo z obce vysídlených takmer 95% obyvateľov, ktorí boli nemeckej národnosti.

Z Lúčok prechádzame, opäť po štátnej ceste, cez plochý chrbát do susednej obce Kopernica, ktorá sa rozkladá v dĺžke takmer 4 km po oboch brehoch rovnomenného potoka. Aj tú po odsune obyvateľov nemeckej národnosti po 2. svetovej vojne obec osídlili obyvatelia Horehronských obcí.

Dedinou musíme prejsť až úplne na nižný koniec, kade vedie modrá turistická značka. Tá nás po prekonaní ďalšieho chrbta v nadmorskej výške okolo 500 metrov nespoľahlivo vedie do ďalšieho sídla, ktorým je obec Slaská, ležiaca v doline potoka Slaská v severovýchodnej časti Žiarskej kotliny.

Prehistorický

Pretože miestny hostinec má otváraciu dobu až od 14-tej hodiny k najbližšiemu možnému občerstveniu dnešnej trasy musíme, po odpočinku v tieni líp pri miestnom rímsko-katolíckom kostolíku z 15. storočia, prejsť ešte do susednej obce Kosorín. Cestu zvládame za 45 a potom odpočívame 55 minút.

Ďalšiu zastávku na odpočinok si dávame aj v Janovej Lehote a potom už mierime k Dererovmu mlynu - motorestu pri štátnej ceste zo Žiaru nad Hronom do Handlovej, odkiaľ máme v pláne cestovať autobusom na ubytovanie do Handlovej.

Další související články:

+ Naprieč Slovenskom, trek Slovenskom z najvýchodnejšieho bodu na najzápadnejší
+ Naprieč Slovenskom - sever/juh (9), Pukanec - Levice
+ Naprieč Slovenskom - sever/juh (8), Vyhne - Pukanec
+ Naprieč Slovenskom - sever/juh (7), Žiar nad Hronom - Vyhne
+ Naprieč Slovenskom - sever/juh (6)
+ Naprieč Slovenskom - sever/juh (5)
+ Naprieč Slovenskom - sever/juh (4)
+ Naprieč Slovenskom - sever/juh (3)
+ Kremnické vrchy, přechod dobře utajeného pohoří středního Slovenska (1)
Treking.cz - diskuze

Diskuse k tomuto článku

přidat názor


Nejčtenější
Reklama
Výběr článků
Hory Palkovické hůrky turisticky, přes Kozlovice a Kubánkov kolem hradu Hukvaldy
Hory Moje první Bosna (1), hory v Bosně a Hercegovině
Hory Dvoudenní túra v Beskydech, přes Lysou horu na Travný a Kykulku
Reklama
Témata našich článků…
Volovec Stolické vrchy Krkonoše, ubytování Radegast Pravčická brána Chřiby Chata Kotař Říp Šumava, ubytování Poledník Roháčský vodopád Maroko Jeřáb Venuše Sovinec Jupiter Tribeč Soos Železné hory Hukvaldy Fáze Měsíce Šútovský vodopád
Reklama
Reklama
Doporučujeme ke čtení

S medvědy v zádech (2), jak se chovat při setkání s medvědem

Medvěd

Existuje celá řada rad a doporučení, co dělat a jak se chovat při pohybu v oblastech, kde nelze setkání s medvědem vyloučit. Zhruba by se daly…

Outdoorové bundy - bundy v outdooru, používané materiály

Bunda, neboli svrchní vrstva při cestě ven (na hory, na kolo, do města) je velmi důležitou součástí oblečení, zvláště v případě, kdy nám povětrnostní podmínky tolik nepřejí. Správný výběr nás může ochránit od nepříjemných…

Reklama
Populární treky
1. Rumunské Karpaty Capatini, přechod dvou zapomenutých národních parků v Rumunsku
2. Ukrajinské Karpaty Přechod pohoří Hriňavy a Čivčiny, trek s bonusovým výstupem na Pětroš
3. České hory Hřebenovka Jeseníků na sněžnicích trochu jinak, trek z Červenohorského sedla na Rejvíz
4. České hory Kolem vodopádů Stříbrného potoka na nejvyšší vrchol Rychlebských hor - Smrk (1 125 m)
5. Slovenské hory Přechod přes Skriniarky, vysokohorská turistika v Západních Tatrách
Reklama
Regiony
Oblasti: Beskydy | Bílé Karpaty | Brdy | Broumovská vrchovina | Česká Kanada | České středohoří | České Švýcarsko | Český les | Český ráj | Doupovské hory | Drahanská vrchovina | Hanušovická vrchovina | Hornosvratecká vrchovina | Hostýnské vrchy | Chřiby | Javorníky | Jeseníky | Jevišovická pahorkatina | Jizerské hory | Králický Sněžník | Krkonoše | Krušné hory | Křivoklátská vrchovina | Litenčická pahorkatina | Lužické hory | Nízký Jeseník | Novohradské hory | Orlické hory | Pálava | Podyjí | Rakovnická pahorkatina | Ralsko | Rychlebské hory | Slavkovský les | Svitavská pahorkatina | Šluknovská pahorkatina | Šumava | Švihovská vrchovina | Vizovická vrchovina | Vlašimská pahorkatina | Vsetínské vrchy | Východolabská tabule | Zábřežská vrchovina | Zlatohorská vrchovina | Ždánický les | Železné hory | Žulovská pahorkatina | Branisko | Bukovské vrchy | Burda | Cerová vrchovina | Čergov | Čierna hora | Chočské vrchy | Kremnické vrchy | Krupinská planina | Kysucké Beskydy | Laborecká vrchovina | Levočské vrchy | Ľubovnianska vrchovina | Malá Fatra | Malé Karpaty | Muránska planina | Nízké Tatry | Ondavská vrchovina | Oravská Magura | Oravské Beskydy | Pieniny | Podunajská pahorkatina | Pohronský Inovec | Polana | Považský Inovec | Revúcka vrchovina | Roháče | Slanské vrchy | Slovenský kras | Slovenský ráj | Spišská Magura | Stolické vrchy | Strážovské vrchy | Súlovské skály | Šarišská vrchovina | Štiavnické vrchy | Tribeč | Velká Fatra | Veporské vrchy | Vihorlat | Volovské vrchy | Vtáčnik | Vysoké Tatry | Záhorie | Zemplínské vrchy
Túry a lokality podle pohoří
Beskydy Bílé Karpaty Javorníky
Jeseníky Jizerské hory Krkonoše
Kysuce Krušné hory Malá Fatra
Malé Karpaty Nízké Tatry Roháče
Šumava Velká Fatra Vysoké Tatry
Hledej podle pohoří
Home Page | Časopis | Průvodce | Ceník inzerce | Soutěže | Seznamka | Kalendář akcí | Outdoor testy | Horské chaty | Fotogalerie | Archiv
Treky, turistika | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Vesmír, astronomie | Turistická mapa online | Spolupracujeme
TOPlist