Výstup na Grossvenediger (3 657 m), rakúske Alpy v jeseni

Grossvenediger, túra na konci jesene vo Vysokých Taurách

Inde v Alpách býva už v tomto období zima a terén sa stáva na nejaký čas nedostupný. Až neskôr, keď napadne veľa snehu, prejde pár dní a týždňov, hory opäť privítajú skialpinistov či snežničiarov. Grossvenediger, tento najzaľadnenejší vrchol v Centrálnych Alpách Rakúska je však dostupný aj na konci jesene.

Stručný program:

1. deň - v noci presun minibusom do Hinterbichlu v údolí Virgental, výstup na miesto nocľahu, ubytovanie.

2. deň - výstup na Grossvenediger 3 657 m n. m. (ľadovec, pohyb v lanových družstvách), bonus - krátky ľadovcový kurz alebo výstup na Rainerhorn.

3. deň - zostup k minibusu, presun domov.

Čtěte také: Výstup na Grossvenediger a Grossglockner

Takto optimisticky znela charakteristika podujatia jednej cestovnej kancelárie. Tak sme si s bratom vybavili všetky formality, zabezpečili výstroj a výzbroj a hor sa na expedíciu.

Už prvý deň nám ukázal, že také jednoduché to ani zďaleka nebude. Po dlhej celonočnej ceste pohodlným minibusom sme absolvovali náročný výstup k horskej chate Defreggerhaus vo výške 2 963 m n. m., kde sme plánovali stráviť dve noci v zimnej izbe s rozmermi asi 4×4,5 m, pričom nás bolo sedemnásť.

Už len výstup na toto miesto stál zato. Žiadne jesenné počasie nehrozilo, lebo napadlo meter snehu, teploty boli hlboko pod nulou a vietor nás zrážal z nôh. Vyvliekli sme si hore ešte aj expedičné stany a laná, takže batohy sme mali viac ako ťažké.

Stany samozrejme nikoho ani len nenapadlo stavať, lebo podmienky boli fakt extrémne. Nejako sme sa všetci teda natlačili do malej zimnej izby. Samozrejme bez elektriky, ale po večeroch bola o to väčšia zábava.

Druhý deň, keď cez noc napadlo ešte veľa snehu a zo silného vetra sa stala víchrica, sme sa napriek všetkému vystrojili pokúsiť sa vystúpiť čo najvyššie. Niektorí nešli vôbec, pár ľudí sa vrátilo o pol hodinku a zvyšku sa podarilo za niekoľko dlhých hodín zdolať 200 výškových metrov.

Podmienky boli už doslova kruté, strhla sa pod nimi aj malá lavína, museli zlaňovať a pocitová teplota klesala pod mínus tridsať stupňov! Pritom nás viedol Maťo Nemček, človek ošľahaný mnohými výstupmi a expedíciami.

Aj napriek neúspešnému pokusu o výstup na vrchol to bolo veľmi vydarené podujatie v extrémnych podmienkach, aké tam neokúsil ani Maťo, pričom tam bol už 12 krát a nikdy tam také niečo nezažil a vždy sa mu podarilo vystúpiť na vrchol. Za všetko hovorí to, že sme nevedeli, či sa nám na tretí deň vôbec podarí zostúpiť dole.

Napriek krajne nepriaznivým podmienkam sme sa zbalili a podnikli zaujímavý zostup s mačkami a čakanmi, pričom sme zdolali pár menších lavínových polí, ktoré sme samozrejme prechádzali po jednom, aby nebolo veľa mŕtvych.

Další související články: