Berglertafel, ako som povečeral s Messnerom v Južnom Tirolsku

Berglertafel alebo ako som povandroval a povečeral s Messnerom v Južnom Tirolsku

V posledných rokoch takmer pravidelne aspoň raz ročne navštívim oblasť Dolomitov v Južnom Tirolsku. Oblasť, ktorá sa môže pýšiť nielen zápisom v Zozname svetového dedičstva UNESCO, ale aj gastronomickými špecialitami a osobitou kultúrou, ktorú si domáci tradične uctievajú a pripomínajú. Oblasť, ktorá dala svetovému horolezectvu nejednu osobnosť, medzi ktorými vyčnieva Reinhold Messner. Oblasť, ktorá patrila Rakúsku, po politickom rozhodnutí ako výsledok prvej svetovej vojny pripadla Taliansku, dnes jeho autonómna oblasť. Preto má prevahu naďalej nemčina, tu obohatená aj o svojský dialekt.

Hrdí obyvatelia nedajú dopustiť na svoje korene. Patrí k nim aj Messner, veď problém novinárov, či je Rakúšan alebo Talian vyriešil jednoznačne: Som Juhotirolčan. A s touto legendou horolezectva som mal možnosť osobne sa stretnúť. V jeden deň hneď dvakrát. Pri spoločnej vysokohorskej túre a pri netradičnom večernom stole s tradičnými špecialitami.

Čtěte také: Šesťdesiatka pod Ružovou záhradou, turistika v Južnom Tyrolsku

Zázemím pre môj pobyt v južnom Tirolsku sa už tradične stala dedinka či obec, alebo ak chcete turistické stredisko Tiers. Leží v nadmorskej výške 1 028 m približne na polceste z Bozenu cez Blumau k horskému priechodu Karerpass. Patrí medzi 4 juhotirolské obce začlenené do spoločenstva Alpine Pearls, ktoré svojimi aktivitami neustále lákajú a priťahujú turistov.

Vyvrcholením týchto aktivít v Tierse je z iniciatívy HGV-Ortsgruppe von Tiers a Tourismusverein Tiers každoročne konané kulinárske podujatie s názvom Berglertafel. K účasti sa pozývajú aj známe osobnosti z oblasti horskej turistiky a alpinizmu.

Po vlaňajšej absencii prisľúbil tohtoročnú účasť aj R. Messner, mimochodom v gastronómii veľký labužník. Nakoniec z Merana, resp. z Juvalu to nemá ďaleko. A tak sa čas do slávnostnej večere aj vďaka jeho ochote a osobnej účasti vypĺňa túrou vo vysokohorskom prostredí spojenou s neviazaným rozhovorom o horách (Berggespräch).

Záujemcovia obidvoch akcií sa mohli prihlásiť a zaevidovať v Turistickej kancelárii v Tierse. Ak už bol príchod známeho horolezca istý, bol som medzi prvými (informácie som mal priam z prvej ruky: od dcéry z turistického hotela Cyprianerhof, kde mal nahlásené ubytovanie).

Konečne prišiel očakávaný štvrtok 18. júla 2013. Pravidelnou autobusovou linkou 185, využívajúc výhodnú predplatenú kartu Mobilcard Rosengarten Latemar (12 €, platnosť týždeň od prvej jazdy, ľubovoľný počet jázd vyznačených liniek), sa prepravím na Nigerpass (1 690 m), kde na parkovisku už prebieha evidencia účastníkov "Wanderungu". Keďže so mnou prišla aj dcéra s dieťaťom, využili sme Messnerovu ochotu a spoločne sa s ním vyfotili.

O 10.30 sa skupina turistov v sprievode Messnera vydala na cestu, dcéra a vnučka sa najbližším spojom vrátili do Tiersu. Akúkoľvek nesmelosť účastníkov hneď na začiatku táto legenda (pre domácich Bergsteigerlegende) rozptýlila tým, že počas túry odpovie na akúkoľvek otázku kladenú nemecky, taliansky, či anglicky (dvaja účastníci boli z britských ostrovov).

A Messner slovo dodržal, jeho odpovede boli viackrát obsiahlejšie, akoby predvídal ďalšie otázky súvisiace s predchádzajúcou. Ak práve neodpovedal, rozdával úsmevy a posmeľoval menej zdatnejších. S úsmevom zavrtel záporne hlavou aj na otázku, či mu patrí aj chata Messnerjoch (postavená v 2011, preto na starších mapách chýba), ku ktorej smerovala odbočka, kde sme prišli po necelej polhodinke chôdze (priezvisko Messner je v južnom Tirolsku asi tak časté ako u nás napr. Kováč). Usmieval sa aj do fotoobjektívov.

Široká lesná cesta končí pri hospodárstve a chate Baumannschwaige a začína pravý turistický chodník. Šplhá sa serpentínami k horným častiam lesa Tscheiner Wald, kde prekračujeme 2 000 m výšku. Nasleduje dlhší mierne zvlnený traverz po strmých svahoch pod stenou Laurinswand, ktorý končí prechodom cez bočný hrebeň a zostupom k chate Hanigerschwaige (1 937 m).

Je pravé poludnie a skupina vedená horským vodcom Messnerom zasadá k rezervovaným stolom pred chatou. Občerstvenie a či obed je vo forme veľkých mís s juhotirolskými špecialitami. Na spoločenské pravidlo pri jedení nerozprávať sa nebral ohľad. Naopak, rozprúdila sa živá diskusia, v ktorej centre bol Messner. Neobťažovali ho ani požiadavky na spoločné foto, či autogram. Pripájali sa aj prekvapení náhodní turisti. A tak niet divu, že "občerstvenie" sa natiahlo na celé dve hodiny.

Nakoniec sa účastníci zhromaždili na svahu neďaleko chaty, kde sa Messner rozhovoril o pôvode Dolomitov a popísal jednotlivé vrcholy Vajolettürme a okolia Rosengartenspitze, ktoré sa vypínali nad nami. Hľadel pritom neustále na miesta, kde v roku 1985 zahynul po zásahu bleskom jeho brat Siegfried (na cintoríne v Tierse má spolu s ďalšími obeťami tunajších vrcholov symbolickú medenú tabuľku).

Prišlo drobné mrholenie, v týchto miestach však predzvesť intenzívneho dažďa. Tak sa účastníci premiestnili do jednej miestnosti chaty. Tu Messner vyzval prítomných k diskusii, v ktorej sa téma pozvoľna presunula do Himalají a otázky na osobné zážitky a pocity horolezca sa striedali s otázkami od sólovýstupov po expedičné pobyty.

Asi po hodine sa dážď zmiernil natoľko, že dovolil pokračovať v túre smerom na Plafötschalm (1 570 m). Chýbalo snáď 20 minút zostupu k tejto chate, keď prítomní organizátori po dohode s Messnerom kvôli opätovnému lejaku navrhli ukončiť túru a nasmerovať kroky k Nigerstrasse k autobusovej zastávke. Menšia skupinka vybavená pomôckami do dažďa, do ktorej som patril aj ja, sa rozhodla ísť podľa pôvodného plánu, avšak už bez Messnera. Čo sa mňa týkalo, ešte sa s ním dnes večer stretnem pri prestretom stole.

Berglertafel. Ide o veľkolepú slávnosť v prírodnom prostredí na horskej lúke Proa, z ktorej ako z balkóna je snáď v Tierse najkrajší pohľad na horskú reťaz Rosengartenu. Podujatie začína v podvečer o 19. hodine. Keď som došiel do Alpenheimu, kde som bol ubytovaný, zostávali mi ešte dve hodiny. Akurát na sprchu, kávu a menší odpočinok.

Z parkoviska Weisslahnbadu (časť Tiersu), kde ma priviezol dcérin manžel, kráčalo spolu so mnou krátko pred začiatkom slávnosti niekoľko osôb po turistickom chodníku smerom na Wuhnleger. Za závorou odbočili vľavo na cestu lemovanú farebnými petrolejovými lampami. Zatiaľ nesvietili, veď bolo ešte vidno, svoju úlohu budú plniť okolo polnoci.

Na začiatku lúky vítali účastníkov organizátori, ktorí po overení totožnosti ponúkli každému aperitív "Tierscher" a na hruď pripli červenú visačku s názvom akcie a šiškou. Za "poľnou kuchyňou" a "barom" sa začínal ako had vinúť prestretý stôl. Kopíroval dostatočne široký chodník, aby sa po ňom dalo ešte aj chodiť. Až na pár rezervovaných miest na začiatku k sedeniu bol voľný výber.

Ľudia sa postupne usádzali, mnohí (najmä páry) prišli v tradičných juhotirolských krojoch. Ten samozrejme nechýbal obsluhujúcemu personálu. Počas štyroch hodín podávalo sa jedlo v piatich chodoch, všetko juhotirolské špeciality. Niektoré názvy nie je možné ani preložiť, nechýbalo však bravčové, jelenina, ovocie, zelenina, lesné plody - všetko na rôzny spôsob a všakovakej úprave (aj tvarovo). Zapíjalo sa výlučne vínom, podľa priania bielym alebo červeným, ktoré obsluha neustále pozorne dolievala.

S ubúdajúcim svetlom nezvyčajnú atmosféru pohody dopĺňala žiara ohňa pod mohutnými kotlami, o náladu sa starala neustále hore-dolu pendlujúca country kapela. Na jedno z rezervovaných miest si za stôl zasadol aj Messner. Opäť neustále s niekým debatoval, občas som sa nakrátko pristavil a chvíľu popočúval. Pri jednej takejto príležitosti som si od neho vypýtal autogram na vopred pripravené pohľadnice (jednu som poslal aj redakcii Trekingu).

Keď som krátko po polnoci odchádzal (spoločne s trojicou z Eppanu, s ktorými som sa tam zoznámil a ktorí sa ponúkli, že ma zvezú), horolezecká legenda si práve u okoloidúcej obsluhy rozkázala priniesť ďalšie červené víno.

A tak skončil deň s chvíľami strávených s Reinholdom Messnerom. Vidieť túto legendu na vlastné oči, zúčastniť sa pod jeho vedením túry, posedieť za spoločným stolom, prehodiť s ním zopár slov, spoločne sa vyfotografovať, či získať vlastnoručný podpis, to sa pošťastí asi málokomu. Mne sa to podarilo, pretože som išiel tomu oproti. Veď som sa mohol spoľahnúť na náhodu, že ho stretnem pri návšteve niektorého z jeho piatich hradov v rámci MMM (Messner Mountain Museum), alebo v rodnom Brixene, či v Merane. Zvolil som však istotu, deň konania Berglertafelu v Tierse.

Další související články: