Zrúcanina hradu Uhrovec v pohorí Strážovské vrchy

Strážca Nitrických vrchov

Uhrovský hrad (Uhrovec) sa nachádza na bočnom hrebeni Nitrických vrchov v nadmorskej výške 591 m a po architektonickej stránke patrí k najhodnotnejším hradom Slovenska. Jeho zachovanosť je na vysokej úrovni a v posledných rokoch sa pomaly rekonštruuje a konzervuje. Uhrovec má zachovanú neskororománsku kaplnku a veže a rozsiahly renesančný palác s mnohými detailami. Spolu s jeho odľahlým umiestnením v nádhernej prírode, rozorvanej mnohými vrchmi a skalami je ako stvorený pre príjemné turistické výlety.

Spôsobov, ako sa dostať na tento impozantný hrad, je viacero. Najjednoduchšou možnosťou je vystúpiť na neho z malebnej dedinky Uhrovské Podhradie, z ktorej nasleduje už iba strmý výstup po zelenej turistickej značke, ktorý zdatnému turistovi zaberie zhruba 30 minút.

Kto by chcel zažiť viac krás Strážovských vrchov, môže pokračovať ďalej po zelenej značke, až príde na hrebeň, po ktorom už vedie červeno značená magistrála na romantický vrch Rokoš (1 010 m), z ktorého je okrem iného aj pekný výhľad na hrad. Zo sedla je potom možnosť vrátiť sa modro značeným turistickým chodníkom späť do Uhrovského Podhradia a tým ukončiť zaujímavý okruh.

Tak isto sa dá dostať na hrad aj z Hornonitrianskej kotliny, kde stačí vystúpiť na hrebeň Strážovských vrchov buď z Ješkovej Vsi nad Nitricou po žltej turistickej značke, alebo z Diviackej Novej Vsi po modrej turistickej značke a potom už zo sedla Rokoš po červenej a neskôr zelenej značke, ako som to spätne popisoval v predošlom prípade, dorazíte k hradu Uhrovec.

V neposlednom rade musím spomenúť ešte jednu atraktívnu trasu. Z obce Uhrovec, kde sa nachádza rodný dom Ľudovíta Štúra, začína turistický chodník červeno značenej magistrály, po ktorom vystúpame najskôr lúkami a neskôr prevažne bukovými lesmi na Jankov vŕšok (533 m), zaujímavý monumentálnym pamätníkom SNP, ako aj partizánskymi bunkrami.

Pokračujeme ďalej po červenej magistrále rozhliadajúc sa do okolitých dolín, až sa dostaneme na Holý vrch (688 m n. m.). Z neho je možnosť pokračovať po hrebeni až na vyššie spomínaný Rokoš, no my nasledujeme modrú turistickú značku, ktorá nás neomylne dovedie na Uhrovský hrad. Z tade už nie je problém zbehnúť po zelenej turistickej značke dole do Uhrovského Podhradia, alebo podľa chuti využiť iné možnosti bohatej siete turistických chodníkov.

Uhrovský hrad (Uhrovec) má bohatú historickú minulosť. Vznikol ako refugiálny hrad v druhej polovici 13. storočia, pričom jeho výstavba sa pripisuje trenčianskemu županovi Bášovi, ktorý nadobudol v okolí rozsiahle majetky a mohol túto stavbu realizovať.

Prvou písomnou správou o existencii už vybudovaného hradu a panstva je listina Ostrihomskej kapituly z roku 1295. Z nej vyplýva, že Matúš Čák vymenil svoje majetky v Tekove za Uhrovec a priľahlé dediny. Majiteľom Uhrovca sa teda v roku 1295 stal jeden z najvýznamnejších oligarchov v Uhorsku. Matúš Čák vlastnil hradné panstvo Uhrovec až do svojej smrti v roku 1321, kedy prešiel do vlastníctva kráľa Karola Róberta.

V kráľovských rukách zostal hrad Uhrovec až do roku 1389, kedy ho kráľ Žigmund Luxemburský daroval svojmu obľúbencovi Štiborovi zo Štiboríc a Beckova a jeho bratom. Po smrti Štibora mladšieho hrad pripadol kráľovi. Ten ho v roku 1435 udelil svojej žene kráľovnej Barbore. Tá ho vlastnila až do roku 1439, kedy jej ho odobral uhorský kráľ Albrecht Habsburský a udelil ho svojej manželke Alžbete.

Začiatkom 40. rokov 15. storočia sa novým držiteľom hradného panstva stal vplyvný magnát z Liptova Pongrác zo Sv. Mikuláša. Pongrácovcom hrad patril až do 80. rokov 15. storočia a s nimi sa spája aj zvyšovanie obranyschopnosti hradu, pretože po smrti kráľa Albrechta vypukla v krajine feudálna anarchia.

V roku 1483 sa ako záložný vlastník panstva uvádza Ondrej Danffy z Dobozu a ako ďalší spoludržiteľ hradu sa na prelome 15. a 16. storočia spomína aj Ondrej Kolár z Výčap. V roku 1506 vdova po Ondrejovi Danffym Barbora dala hradné panstvo do zálohu za 7 000 zlatých Vavrincovi Salczerovi zo Záblatia, ktorý Uhrovec držal až do začiatku 30. rokov 16. storočia. V roku 1530 získal hrad Peter zvaný Doktor de Zylagy, správca kráľovských príjmov. Peter Doktor dobudoval tzv. Dolný hrad a prístup do hradu po moste popod delovú baštu.

Kráľ Ferdinand I. v roku 1547 udelil hradné panstvo Uhrovec Františkovi Zayovi z Čemeru. Proti tomu protestovali vdova Brigita po Petrovi Doktorovi a ďalší okolití šľachtici. Kráľ uznal jej nároky a František Zay ju musel odškodniť vysokou sumou 5 500 zlatých, ktorá svedčí o výraznej prestavbe horného aj dolného hradu Petrom Doktorom. František Zay nemal čas na ďalšie stavebné úpravy kvôli neustálej pôsobnosti mimo domova v kráľovských službách.

Po roku 1570 sa hradné panstvo rozdelilo medzi jeho synov a význam hradu stúpol v nasledujúcom 17. storočí, keď v časoch protistavovských povstaní a tureckého nebezpečenstva slúžil ako útočisko Zayovcov a okolitej šľachty. V druhej polovici 17. storočia sa však množia spory medzi Zayovcami o údržbu hradu. V roku 1680 si napríklad Štefan nechal vyhotoviť svedectvo Trenčianskej stolice, že iba on sám sa riadne stará o údržbu hradu, kým ostatní jeho bratia túto povinnosť zanedbávajú.

V priebehu 18. storočia hrad pomaly strácal svoju funkčnosť a okrem niekoľkých drábov jeho majitelia na ňom už trvalo nesídlili. Je zaujímavé, že sa využíval ako väznica. Zayovci z piety k svojmu rodovému sídlu nechali ešte v roku 1802 núdzovo poopravovať časť striech hradu, ktoré boli strhnuté počas víchrice. V júli 1848 bol hrad podpálený fanatickými panslávmi, ktorí tiež rozkradli vzácne zbierky a hrad začal nezadržateľne pustnúť.

Aj napriek takémuto smutnému koncu sa vďaka svojej odľahlosti vyhol vojenským nájazdom a zachoval v stave, ktorý poteší každé oko milovníka histórie, ako aj ostatných ľudí láka svojím umiestnením v nádhernom lone prírody strmých Nitrických vrchov.

Hrad Uhrovec, turistická mapa