Tibavský hrad (Choňkovce) stál v dávnej Užskej župe

Zaniknutý hrad bývalej Užockej župy

V Užskej župe existovalo v stredoveku len málo hradov. Súviselo to najmä s jej, v rámci uhorského štátu, okrajovou polohou a nevhodným reliéfom. Župa bola nielen ekonomicky slabou časťou Uhorska, ale aj keď mal niektorý z bohatších šľachticov záujem o výstavbu zodpovedajúceho sídla, bol obmedzovaný prírodnými danosťami krajiny. Na rovnej Východoslovenskej nížine, či na strmých a vysokých úbočiach Vihorlatu bolo len málo miest s potrebnými atribútmi.

Napriek tomu ležia dva zo všetkých piatich fortifikácií župy tesne pri sebe (len 3 km). Dôvodom danej blízkosti hrádkov v katastroch susedných obcí Choňkovce a Podhoroď sú vhodné geomorfologické pomery. Strmé a pritom nevysoké bralá sa nachádzajú v rámci regiónu výnimočne práve tam. Predmetom nášho výletu bude lokalita hradu pri Choňkovciach.

Obec Choňkovce sa nachádza na na severovýchodnom okraji Potiskej nížiny, severovýchodne od Sobraniec. Prvá písomná zmienka je z roku 1409, v listine užského župana, kde dedinu uviedli menom Hunkolch. Patrila k Tibavskému hradnému panstvu. Pôvodne, ako celé široké okolie pod Vihorlatom, patrila kráľovi. V 12. storočí sa táto oblasť postupne, kráľovskými donáciami, stala majetkom šľachty.

Dedinu Choňkovce vlastnil bán Aba a bližšie neznámy šľachtic Tyba. V 13. storočí sa dedina stala súčasťou rozsiahleho šľachtického majetku pánov z Michaloviec (Nagymihályi de Nagymihály). Andrej a Jakov z Michaloviec, synovia Jakova, si v roku 1290 kúpili za 300 mariek od jobagiónov Užského hradu majetok Tibava.

Od Michaloviec ideme cestou smerom na Sobrance a ďalej do obce Tibava, kde odbočíme vľavo do obce Choňkovce. Prechádzame obcou a asi po 1 km za obcou odbočíme vpravo na asfaltovú lesnú cestu, kde vedľa cesty zaparkujeme. Ďalej už po lesnej ceste pokračujeme pešo. Stúpaním prechádzame cez závoru a po chvíľke ešte cez ďalšiu. Po čase uvidíme na pravej strane cesty na strome vyznačenú žltú značku hradu. Vchádzame do lesného porastu a prídeme až k Tibavskému hradu. Cesta je nenáročná a od auta nám trvala len 30 minút.

Tibavský hrad sa nachádza severne od obce na pozdĺžnom horskom masíve chrbte zvanom Borola (Bralo), v polohe Hradzisko (442 m n.m.). Časť na ktorej sa nachádzajú zvyšky hradu leží na úzkom skalnom chrbte, ktorý sa tiahne severozápadným smerom a otáča na juhovýchod. Zo severu a juhu hrad chránili príkre, neschodné svahy. Z juhozápadu a severovýchodu ho chránili šijové priekopy vysekané do skaly. Ponad priekopu zo severovýchodnej strany viedlo ku hradu drevené premostenie.

Prístupová cesta viedla po svahu od juhozápadu. Po prechode cez drevený most cesta vyústila na menšie nádvorie s rozmermi asi 17 m × 13 m. Vrchol so značným prevýšením oproti okoliu bol zo všetkých strán okrem východu chránený aj hlbokými korytami potokov. Vrcholové partie poskytovali dostatok miesta na výstavbu ako obytných tak aj obranných častí hradu.

Hradný palác bol vybudovaný ako obdĺžniková bloková stavba na východe i západe ukončená polygónom. Budova s múrmi hrubými 1,5 m mala obytnú a obrannú funkciu, najvyššie podlažie malo charakter veže. Pozdĺžne podlažia boli minimálne dvoj-priestorové. Obrana vrcholovej plošiny bola z východu a západu posilnená ešte 10 m širokými priekopami. Celkovú podobu a rozmery hradu určovala veľkosť vrcholovej plošiny o rozmeroch asi 50 m × 30 m.

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z r. 1418, kedy bol nazvaný podľa blízkej starej osady Tibava ("castrum Tyba"). Nie je však úplne jasné, či sa jedná o túto polohu, nakoľko bol v listinách rovnako označovaný aj hrad Podhoroď. Ten podľa architektúry a nálezov bol datovaný na 13. - 14. stor. a zároveň sa r.1337 spomína ako zbúraný ("castro deserto Tybauara"). Preto je veľmi pravdepodobný predpoklad, že listina z r.1418 pojednáva práve o objekte v katastri Choňkoviec.

Iniciátormi výstavby mohli byť podobne ako pri hrádku Podhoroď šľachtici z Michaloviec, vlastniaci dané územie od konca 13. stor. Choňkovský hrad vznikol zrejme po zániku svojho predchodcu pri Podhorodi, v prvých desaťročiach 14. stor. O výstavbe objektu v 14. stor. a funkčnom využití v 15. stor. svedčia archeologické nálezy z lokality pochádzajúce zo 14. - 15. stor. a zároveň zachované múry, tvoriace atypickú hradnú architektúru, charakteristickú až pre neskorý stredovek.

Tibavský hrad mal podobné využitie ako jeho predchodca v Podhorodi, slúžil ako opevnené šľachtické sídlo a zároveň ako strážna pevnosť (krajinskej cesty spájajúcej Zemplín s Uhom), keďže najbližší hrad sa vtedy nachádzal až pri Vinnom.

Z dnešného stavu hradu zostal z kamenného objektu paláca dostatok múrov na identifikáciu jeho pôdorysu. Zachovali sa časti múrov a mierne zakrivená priekopa na západnej strane s dĺžkou asi 30 m. Východná priekopa v tvare U je dlhá asi 60 m. Hĺbka priekop dosahuje niekde aj 3 m. Viditeľná je dokonca aj trasa prístupovej cesty a náznak miesta premostenia. V smere prístupu na hrad prichádzame k lesnej asfaltke, ktorá obchádza hrad z ľavej strany. Ponechávame hrad s jeho krátkou históriou svojmu osudu a ideme späť.

Tibavský hrad, turistická mapa