Průvodce | Karpattreky | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Lyžování | Příroda | Soutěže | Archiv | Kalendář akcí | Napsat článek
Treking.cz Hledat
Poslední aktualizace: 9.10.2017 , svátek má
Bude vás zajímat
Bude vás zajímat
Reklama
Treking > Tipy na výlet > Eolické piesky a duny na Slovensku

Eolické piesky a duny na Slovensku

Reliéfotvorný fenomén s prirodzenými biotopmi

9.12.2014 | Jozef Cyprich, ilustrační foto RED

V antickom Grécku mýtický vládca vetrov Eolus (tiež Aiolos, Aeolus) má na svedomí, že sa po ňom pomenovali piesky, ktoré boli pôsobením vzdušných prúdov odnášané z náplavových oblastí riek.

Tesařík

Na Slovensku viate piesky vznikali v štvrtohorách, najčastejšie v jeho staršom období, pleistocéne, niektoré však pokračovali vo vývoji aj v holocéne. Suché a veterné plošiny (roviny) s malým alebo žiadnym vegetačným pokrytím boli ideálnymi podmienkami pre ich vznik.

Akumulácia piesku

Hromadenie piesku vetrom je podobné ako jeho ukladanie vodou. Poklesom rýchlosti (energie) pod unášaciu silu dochádza k zastaveniu transportu piesku, k jeho deponácii. Na takomto mieste dochádza potom k vrstveniu (akumulácii) piesku. Viate piesky sa vyskytujú najmä v nižšie položených častiach nížin, kde sila vetra už nedokáže nespevnené horniny piesčitého a prachového charakteru vyviať stúpajúcim terénom.

Osobitným prípadom akumulácie piesku sú náveje. Vznikajú za nízkymi prekážkami (trsy tráv, kríky drevín, väčšie balvany), kde sila vetra náhle klesá, prípadne nepôsobí vôbec. Neustálym hromadením piesku v náveji sa tento sám stáva prekážkou a dochádza k ukladaniu aj pred ním. Vznikajú presypy, duny.

Čtěte také: Bludné balvany. Víte kolik je u nás bludných balvanů?

Rozlišujú sa duny zotrvávajúce na mieste a tzv. sťahovavé duny (piesok z náveternej strany je neustále odnášaný na záveternú stranu). Podľa pozície a smeru vetrov základnými formami dún sú barchany (tur. pieskový pahorok), parabolické duny, priečne duny a pozdĺžne duny. Hrúbka viatych pieskov môže dosahovať aj niekoľko desiatok metrov. Mohutnou formou presypov, u nás sa však nevyskytujúcich (púšte), sú pyramidálne duny.

U nás hromadne vyskytujúce sa viate piesky majú svoje lokality v troch významných nížinách: Záhorská nížina, Podunajská nížina a Východoslovenská nížina.

Záhorie

Oblasť sa nachádza na juhozápade Slovenska medzi riekou Moravou a pásmom Malých Karpát. Piesky v Záhorskej nížine vznikli naviatím z náplavov najmä rieky Moravy vetrami západného a severozápadného smeru.

Hrúbka viatych pieskov môže dosahovať až 80 m. Najviac sa ich nachádza v Borskej nížine. Celkovo zaberajú plochu 570 km2, sú teda najväčšou oblasťou viatych pieskov na Slovensku.

Na pieskoch sa ťažko vytvára humus, lebo neobsahujú vápnik, sú kyslé. Tvorí ich takmer čistý kremenný piesok, pre priaznivú zrnitosť sa ťažia a využívajú v zlievárenstve, sklárstve a stavebníctve. Ťažobné ložiská sú najmä Láb, Lakšárska Nová Ves, Lozorno, Malacky, Plavecký Mikuláš, Plavecký Štvrtok, Šajdíkové Humence a ďalšie.

Perleťovec

Tečúca i stojaté vody a mokrade sa tu teda striedajú so suchými piesočnými dunami. Vďaka týmto špecifickým podmienkach a polohe na rozhraní karpatskej, panónskej a hercýnskej oblasti, vytvorila sa tu pestrá mozaika vzácnych a na území Slovenska často jedinečných spoločenstiev.

Prirodzené spoločenstvá vytvorené na otvorených pieskových dunách patria k najviac ohrozeným nelesným biotopom v strednej Európe. Z významných pieskomilných druhov rastlín sa tu hojne vyskytuje kavyľ piesočný (Stipa borysthenica), klinček neskorý (Dianthus serotinus), lykovec voňavý (Daphne cneorum), kolenec jarný (Spergula morisonii) a ďalšie.

Zo živočíchov viatych pieskov sa na izolovaných lokalitách Borskej nížiny vyskytujú očkáň piesočný (Hipparchia statilinus) a hájový (Hypenophele lupina), koník juhovýchodný (Dociostaurus brevicollis), bystruška (Amara infima) a ďalšie významné druhy bezstavovcov (Coleoptera, Hymenoptera, Lepidoptera, Neuroptera, Orthoptera).

Aj z uvedených dôvodov bolo vybrané územie v roku 1988 vyhlásené za Chránenú krajinnú oblasť Záhorie. Významné prírodné zaujímavosti sú sústredené do národných prírodných rezervácií Abrod (92,37 ha, 1964) s hojným výskytom vstavačovitých (Iris sp.) druhov rastlín, Červený rybník (111,91 ha, 1966), Zelienka (82,52 ha, 1980), Dolný les (186,26 ha, 1981), Horný les (543,02 ha, 1981), prírodných rezervácií Bezodné (3,46 ha, 1964), Nové Pole (6,77 ha, 1983) a chránených areálov Starý rybník (33,46 ha, 1965) a Padelek (1977).

Takmer všetky menované sú zaradené do sústavy Natura 2000 ako územia európskeho významu. Do tejto sústavy boli zaradené aj územia vo vnútri Vojenského obvodu Záhorie (EUV Bežnisko, Kotlina, Šranecké piesky), hoci nie sú pokryté národnou sieťou chránených území.

Žitný ostrov

Prevládajúci severozápadný vietor rozviatím a následným naviatím pieskov Dudváhu, Váhu, Nitry a Žitavy vytvoril úzky tvar dlhých chrbtov (pozdĺžne presypy), tiahnúce sa od Sládkovičova cez Šaľu, Nové Zámky, Hurbanovo až po Čenkov pri Dunaji. Sú to zväčša ramenami týchto riek a Dunaja rozmyté zvyšky dún v okolí pôvodných starých korýt.

Tieto podunajské presypy sú vápnité, na väčšine z nich sú sady, vinice apod. V pahorkovito zvlnenom povrchu pieskových vyvýšenín a pieskových dún, vodnými kanálmi popretkávanom území Podunajskej nížiny, nájdu sa vo vlhkom až močaristom prostredí aj neveľké suché ostrovčeky s charakteristickou pieskomilnou vegetáciou.

Jasoň

Činnosťou človeka (ťažba stavebnej suroviny) boli niektoré lokality narušené až zničené. Stalo sa tak na pieskovisku pri Nesvadoch, v severnej časti hrebeňa Abov a sčasti aj v jeho južnej časti západne od Hurbanova. Určitou satisfakciou je zahniezdenie brehule hnedej (Riparia riparia) a včelárika zlatého (Merops apiaster) vo vysokých stenách pieskových jám. Napriek tomu, že niektoré boli vyhlásené za chránené územie, sú pod silným tlakom susedných rastlinných spoločenstiev.

Chránené územia predstavujú na severe PP Mačiansky presyp (1,28 ha, 1973, 1983), PR Sládkovičovská duna (1,10 ha, 1982) a agátovým porastom spojené tri presypy ako PP Štrkovské presypy (1,78 ha, 1973, 1983), južnejšie PR Líščie diery (13,32 ha, 2002) pri Nesvadoch s výskytom unikátneho kotvičníka zemného východného (Tribulus terrestris subsp. orientalis), PR Marcelovské piesky (4,47 ha, 1988) a PR Mašan (2,16, 1988) neďaleko Marcelovej s výskytom gypsomilky metlinatej (Gypsophila paniculata), rebríčka panónskeho (Achillea pannonica).

Typické pieskomilné druhy rastlín a živočíchov sa nachádzajú v neustále ohrozovanej (prenikanie agáta) PR Chotínske piesky (7,02 ha, 1953, 1986) na severozápadnom okraji Chotína. V najjužnejšej časti územia sú to NPR Čenkovská step (3,57 ha, 1951, 1993) a NPR Čenkovská lesostep (79,60 ha, 1965, 1988) s výskytom chvojníka dvojklasého (Ephedra distachya), kosatca skalného piesočného (Iris humilis subsp. arenaria) a na Slovensku mimoriadne vzácneho kozinca bezbyľového (Astragalus excsapus). Zo živočíšnej ríše vo všetkých lokalitách sa na panónske piesky viaže koník stepný (Acrida hungarica).

Mapka maloplošných chráněných území

V rámci európskej sústavy Natura 2000 sa vytvorili UEV Abov, Čenkov, Chotínske piesky, Marcelovské piesky a Nesvadské piesky.

Medzibodrožie

Oblasť sa nachádza v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny medzi riekami Tisa, Latorica a Bodrog. Územie má charakter typickej poriečnej zóny so sieťou živých a mŕtvych ramien a umelých odvodňovacích kanálov so starým agradačným valom Tisy.

V Medzibodroží sa vyskytujú výrazné pieskové presypy - duny, ktoré jednotlivo dosahujú výšku až 25 m, dĺžku až 1,5 km a šírku 150 m, zaberajú celkom plochu asi 170 km2. Smerom na juh sa zvažujú až k rieke Tisa na maďarskom území. Sú čiastočne vápnité, obsahujú viac prachových častí a humus.

Na juhozápadnom úpätí Chlmeckej pahorkatiny sa nachádza komplex pieskových dún, ktorý plynulo prechádza do zamokrených lúk. Významné sú nielen z krajinárskeho hľadiska, ale predstavujú jedny z mála zachovaných lúk na pieskoch s výskytom vzácnych druhov pieskomilnej vegetácie, ako je napr. poniklec lúčny maďarský (Pulsatilla pratensis ssp. hungarica) a živočíchov, najmä hmyzu z čeľade májkovitých (Meloidae).

Územie s rozlohou 0,4 ha bolo v roku 1964 vyhlásené za chránené nálezisko (dnes prírodná rezervácia) Poniklecová lúčka a v roku 1988 Horešské lúky za prírodnú rezerváciu (6,94 ha).

Ďalší významný komplex pieskových dún a močaristých medzidunových zníženín Opátske piesky sa nachádza severne od obce Strážne. Lokalita je významná z morfologického i botanického hľadiska s výskytom vzácnych druhov flóry, ako je napr. chránený hviezdovec bodkovaný (Galatella punctata), pichliač úzkolistý (Cirsium brachycephalum) a fauny, kde dominuje syseľ pasienkový (Spermophilus citellus).

V rámci sústavy Natura 2000 obidve lokality spadajú pod Územie európskeho významu (UEV) Horešské lúky s celkovou rozlohou 118,85 ha.

Medzi obcami Streda nad Bodrogom, Malý Kamenec a Veľký Kamenec je nevysoký (277,5 m) andezitový kopec Tarbucka, kde geologický substrát jeho svahov tvoria viate piesky na vyvrelých horninách. Územie predstavuje geomorfologicky zriedkavý jav v Európe a v roku 1986 bola západná časť s rozlohou 10,95 ha vyhlásená za prírodnú rezerváciu, keďže vhodná mikroklíma a piesočný substrát umožnili priaznivý vývoj vzácnej pieskomilnej flóry a fauny. Vyskytuje sa tu vzácny klinček neskorý (Dianthus serotinus) a tiež poniklec lúčny maďarský.

Severné svahy s naviatymi pieskami a terénnou depresiou mŕtveho ramena Starého Bodrogu sú doplnené pásmom močiarnych spoločenstiev a pobrežných lúk. Medzi zalesnenými pieskovými dunami sa vyskytujú aj holé časti s obnaženými pieskami, čo podmienilo na Slovensku jediný výskyt a reprodukciu kriticky ohrozeného druhu korytnačky močiarnej (Emys orbicularis). V roku 1966 bolo územie vyhlásené za štátnu, dnes národnú prírodnú rezerváciu Tajba (27,36 ha).

Tieto rezervácie v sústave Natura 2000 sú súčasťou UEV Tarbucka s celkovou rozlohou 146,98 ha.

Další související články:

+ Sahara, největší poušť světa - rozloha a přírodní poměry
+ Viklany a pseudoviklany, kamenné hříčky přírody. Kolik viklanů u nás máme?
+ Hydrologická strecha strednej Európy. Spojenie Baltu s Čiernym morom vo Vysokých Tatrách (?)
+ Porubský bludný balvan
+ PP Liptaňský bludný balvan, Osoblažsko
+ Žulovská pahorkatina, nahlédnutí pod pokličku ledovcové dílny
+ Rotunda sv. Juraja, Skalica
+ Betónové bunkre Pomoravia, základom sa stal model francúzskych opevnení
+ Doba ledová aneb glaciál. Víte kolik bylo dob ledových v českých horách a slovenských Karpatech?
+ Viklan u Jesenice u Rakovníka, nejznámější viklany v České republice
Treking.cz - diskuze

Diskuse k tomuto článku

přidat názor


Nejčtenější
Reklama
Výběr článků
Hory Když na Vysokou Bětu mrholí, turistika v CHKO Blanský les
Hory Karavanky, přehlížený slovinsko-rakouský hřeben
Hory 100 (a více) jarních kilometrů po východních Čechách. Treking s Tilakem 2014
Reklama
Reklama
Témata našich článků…
Jurkovičova rozhledna Šumava, ubytování Ďurková Čertovo jezero Bzovík Žiarska chata Švýcárna Bílé Karpaty Dolní Morava Praděd Hazmburk Sahara Panská skála Merkur Čachtický hrad Ortler Pieniny Cumulus Kubínska hoľa Planetka Ceres Pohorky Hora Říp
Reklama
Reklama
Regiony
Oblasti: Beskydy | Bílé Karpaty | Brdy | Broumovská vrchovina | Česká Kanada | České středohoří | České Švýcarsko | Český les | Český ráj | Doupovské hory | Drahanská vrchovina | Hanušovická vrchovina | Hornosvratecká vrchovina | Hostýnské vrchy | Chřiby | Javorníky | Jeseníky | Jevišovická pahorkatina | Jizerské hory | Králický Sněžník | Krkonoše | Krušné hory | Křivoklátská vrchovina | Litenčická pahorkatina | Lužické hory | Nízký Jeseník | Novohradské hory | Orlické hory | Pálava | Podyjí | Rakovnická pahorkatina | Ralsko | Rychlebské hory | Slavkovský les | Svitavská pahorkatina | Šluknovská pahorkatina | Šumava | Švihovská vrchovina | Vizovická vrchovina | Vlašimská pahorkatina | Vsetínské vrchy | Východolabská tabule | Zábřežská vrchovina | Zlatohorská vrchovina | Ždánický les | Železné hory | Žulovská pahorkatina | Branisko | Bukovské vrchy | Burda | Cerová vrchovina | Čergov | Čierna hora | Chočské vrchy | Kremnické vrchy | Krupinská planina | Kysucké Beskydy | Laborecká vrchovina | Levočské vrchy | Ľubovnianska vrchovina | Malá Fatra | Malé Karpaty | Muránska planina | Nízké Tatry | Ondavská vrchovina | Oravská Magura | Oravské Beskydy | Pieniny | Podunajská pahorkatina | Pohronský Inovec | Polana | Považský Inovec | Revúcka vrchovina | Roháče | Slanské vrchy | Slovenský kras | Slovenský ráj | Spišská Magura | Stolické vrchy | Strážovské vrchy | Súlovské skály | Šarišská vrchovina | Štiavnické vrchy | Tribeč | Velká Fatra | Veporské vrchy | Vihorlat | Volovské vrchy | Vtáčnik | Vysoké Tatry | Záhorie | Zemplínské vrchy
Reklama
Túry a lokality podle pohoří
Beskydy Bílé Karpaty Javorníky
Jeseníky Jizerské hory Krkonoše
Kysuce Krušné hory Malá Fatra
Malé Karpaty Nízké Tatry Roháče
Šumava Velká Fatra Vysoké Tatry
Hledej podle pohoří
Vybíráme z obsahu…
1. Turistika Železné hory křížem krážem. Lichnice, Vildštejn, Kočičí hrádek…
2. Turistická poradna Jídlo a pití na treku. Horský jídelníček a speciality z vaší kuchyně (2)
3. Rumunské Karpaty Apuseni je vhodné pre každého, Rumunsko a turistika
4. Naše vrcholy Komorní hůrka, jedna z nejmladších sopek v České republice
5. Chaty Bezručova chata. Chata KČT na Lysé hoře v Beskydech
6. Vesmír Hnědý trpaslík, záhadný objekt na pomezí planet a hvězd
7. Rozhledny Kurzova věž, rozhledna na Čerchově v Českém lese
Home Page | Časopis | Průvodce | Ceník inzerce | Soutěže | Seznamka | Kalendář akcí | Outdoor testy | Horské chaty | Fotogalerie | Archiv
Treky, turistika | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Vesmír, astronomie | Turistická mapa online | Spolupracujeme
TOPlist