Jaskyne Tmavá a Deravá skala, výtvor v Malých Karpatoch

Paleolit v Malých Karpatoch

Použitý názov nie je úplne presný. Nechcem mapovať históriu starú pár stovák tisíc rokov jedného z našich najznámejších pohorí, chcem sa len vrátiť do doby kamennej na miesta, ktoré poslúžili ako bydlisko našim prapredkom. Jaskyne Deravá skala a Tmavá skala.

Možno si ešte mnohí z vás spomenú, že doba kamenná je najdlhší úsek dejín ľudstva charakterizovaný tzv. koristnickým spôsobom zabezpečovania potravy. Čo to znamená? Iba to, že naši prapredkovia nenavštevovali supermarkety, ale potravu si zabezpečovali lovom, rybolovom a zberom akýchkoľvek plodím, ktoré boli dostatočne stráviteľné, aby zahnali ich hlad. Nakoľko ide o obdobie veľmi dlhé, historici sa dohodli, že ho rozdelia na menšie časti.

Kľúčom pre delenie sa stali kamenné nástroje. Prvé viac menej neupravené kamenné nástroje sa pripisujú človeku zručnému - Homo habilis do najstaršej doby kamennej. Staršia doba kamenná so svojím človekom vzpriameným - Homo erectus - sa pýši už hrubými pästnými klinmi. Stredný paleolit a jeho najznámejší predstaviteľ Homo sapiens neanderthalensis, ktorý sa dostal do "slepej uličky" vývoja ľudstva, je známy nielen pästnými klinmi, ale aj čepeľami.

Mladý paleolit a Homo sapiens sapiens - človek dnešného typu, to sú rozvinuté nástroje čepeľového typu, prvý výtvarný prejav a sme na správnom mieste. Doslova, pretože pamiatky na týchto našich predkov žijúcich niekde medzi rokom 40 tisíc až 9 tisíc pred Kristom, sa našli v jednej zo spomenutých jaskýň v blízkosti Plaveckého Mikuláša v Malých Karpatoch.

Slovensko je známe mnohými nálezmi našich ďalekých predkov, alebo teda aspoň ich časťami, či pamiatkami na nich. Gánovská travertínová kopa Hrádok sa stala priam legendárnou svojím výliatkom mozgovej dutiny neandertálca. Mal by som napísať skôr, že neandertálky, pretože podľa publikovaných poznatkov pána Milana Thurza, malo ísť o ženu.

Menej známe sú Bojnice so svojimi nálezmi v Prepoštskej jaskynke a takmer nič sa nevie o trochu záhadnom náleze v okrese Galanta neďaleko Šale. V istý septembrový deň roku 1961 po veľkej povodni na štrkovom ostrovčeku riečiska Váhu našiel vtedy vojak základnej služby Jozef Syrový tmavý vypuklý predmet. Skamenenú čelovú kosť ďalšieho slovenského neandertálca. Vďaka rýchlej pátracej akcii Archeologického ústavu SAV v Nitre sa podarilo na mieste nálezu ešte objaviť skameneliny nosorožca, jeleňa obrovského a mamuta.

Predpokladá sa, že všetky nálezy sa dostali na svetlo božie vďaka intenzívnej ťažbe štrku, ktorý bol vybagrovaný asi zo štvormetrovej hĺbky. Povodeň a šťastná náhoda pomohli tomu aby sa ocitli na viditeľnom mieste. Zaujímavé je, že medzi obyvateľmi Šale sa v tých mesiacoch hovorilo, že ešte pred nálezom čelovej kosti sa na tom istom mieste (myslí sa tým ostrov v rieke Váh) našla celá čierna lebka, ktorú jej nálezcovia zakopali späť do štrku. Ťažko usúdiť, či z dôvodu vlastnej poverčivosti, alebo zo strachu pred orgánmi Verejnej bezpečnosti, ktorým by mnohé museli vysvetľovať.

Iným ešte záhadnejším a podľa všetkého na veky strateným nálezom je časť lebky z Liskovskej jaskyne pri Ružomberku. Z tej sa zachovali len kresby. Dve. Každá iná! Prvá je prezentovaná v prvom dieli Dejín Slovenska (1971, str.15) a druhá v knihe Pavla Dvořáka Odkryté dejiny - Prví ľudia v Československu (1980, str.62).

Táto záhadná lebka bola známa už v 19. storočí. Vtedy ju previezli do Budapešti a viac menej sa na ňu zabudlo. Koniec druhej svetovej vojny a znovuoživenie bádateľských prác vzbudilo o ňu záujem. Žiaľ zbytočne. Nikdy viac sa nenašla. Pravdepodobne zhorela pri požiari prírodovedeckého múzea.

Do tretice ešte o jednom stratenom náleze zo Slovenska. Grunapfelov kameňolom v Spišskom Dreveníku (dnes Spišské Podhradie), roky 1940 - 1941. Pozor! na" u" v mene Grunapfel treba doplniť dve bodky Pánovi Grunapfelovi, židovskému majiteľovi kameňolomu, ešte pre jeho deportáciou do koncentračného tábora odovzdal jeden z robotníkov nález - lebku.

Mohlo ísť o všednú skamenelinu, keby nebola objavená s ďalšími kosťami v geologických vrstvách z rozhrania treťohôr a štvrtohôr. To znamená, že mohlo ísť o najstarší známy hominidný pozostatok z celej Európy! Pán Grunapfel lebku uložil do trezoru radnice v Spišskej Novej Vsi a po svojom návrate z koncentračného tábora si ju vyzdvihol a emigroval do Palestíny. Aký bol ďalší osud nálezu, nie je známe. Teraz už ale naozaj späť do Malých Karpát.

Deravá skala a Tmavá skala sú dve takmer protiľahlé jaskyne. Obe sa nachádzajú v Mokrej doline, ktorou prechádza náučný chodník z neďalekého Plaveckého Mikuláša. Dzeravá skala, ako ju volajú domáci, bola archeologickej verejnosti známa už veľmi dávno ako bohaté nálezisko.

Samozrejme, že nie len im, pretože ju pravidelne navštevovali turisti, skauti, amatérski historici a kdekto, kto si chcel odniesť nejaké tie staré kosti, či nejaký ten prastarý nástroj, ak mal trošku šťastia pri svojom hľadaní. Za čias Uhorska miesto preskúmal J. Hillebrandt a v roku 1950 sem prišiel František Prošek. Jeho výskum potvrdil, že Dzeravá skala bola už v časoch mladého paleolitu miestom pobytu pravekých lovcov. Tmavá skala, zasa úkrytom pre medveďa jaskynného (Ursus spelaeus).

Medveď jaskynný, na rozdiel od medveďa hnedého, ktorého s trochou (ne)šťastia môžete i dnes v našich horách stretnúť, mal veľkú hlavu, silno klenuté čelo a krátke silné nohy. Podľa zubov sa usudzuje, že bol vegetarián a neholdoval dlhým a náročným prechodom hôr.

Obmedzenosť migračných pohybov viedla k vytváraniu geograficky odlišných rás tohto druhu. Zaujímavé je, že napríklad v nemeckom pohorí Harz sa tento druh vyskytoval až vo výškach okolo 2 400 m n.m. a vyvinula sa z neho trpasličia rasa. Nebol až tak obľúbenou lovnou zverou našich predkov ako sme sa o tom svojho času učili. Väčšina kostrových nálezov ukazuje skôr na prirodzenú smrť v dôsledku veku, chorôb, alebo nedostatočnej letnej prípravy na zimný spánok.

Prístup k jaskyniam je veľmi jednoduchý. Priamo v Plaveckom Mikuláši začína zelená turistická značka, ktorej súčasťou sa v hornom konci obce stáva náučný chodník pokračujúci Mokrou dolinou. Na obe jaskyne, takmer proti sebe ležiace, upozorňujú informačné tabule. V prípade jaskyne Tmavá skala treba dodržať aspoň elementárnu disciplínu a zbytočne do jaskyne nechodiť, prípadne do nej svietiť, či robiť zbytočný hluk. Jaskyňa je domovom netopierov a hoci sa to nezdá, títo už začínajú byť ohrozeným živočíšnym druhom.

• Mapa VKÚ Harmanec 128 Malé Karpaty Záruby