Slovensko: Markušovce a výlet na Markušovský hrad

Markušovce a Markušovský hrad, markušovské nedobytné pamiatky

Najväčší hriech, ktorého sa môže cestovateľ dopustiť v Markušovciach, je navštíviť ich v pondelok popoludní. Mne sa to po prvý krát podarilo. Ostali mi oči pre plač, pretože ako je to na území Slovenska zvykom od čias komunistickej vlády, v pondelok je 99% múzeí a pamiatok pre verejnosť zatvorených. Vôbec nerozhoduje, či je alebo nie je turistická sezóna.

V Markušovciach, v obci 7 km vzdialenej smerom na juhovýchod od Spišskej Novej Vsi je toho na pozeranie a navštevovanie naozaj dosť. Milovníkov stredoveku ako prvý zaujme Markušovský hrad. Po roku 1989 vrátený v reštitúcii pôvodnému majiteľovi, ktorý prejavuje očividnú snahu dať hradu prevádzkyschopnú podobu.

Samotný hrad vznikol v 2. polovici 13. storočia (1284). Začiatkom 16. storočia bol renesančne upravený. O dvesto rokov neskôr, v roku 1773 vyhorel a prakticky len živoril v ruinách. Pôvodná stavba hradu bola pozmenená renesačnou prestavbou. Jej podobu nesie dodnes. Reprezentovaná je opevnenou štvorkrídlovou nepravidelnou stavbou s obdĺžnym pôdorysom s nárožnými okrúhlymi baštami a úzkym nádvorím.

Čtěte také: Sivá brada, jedna z největších aktivních travertinových kop Slovenska

Nádvorie je prístupné dvoma polkruhovými bránami. Vo východnej časti, v ktorej sa nachádzajú dvojpodlažné stavby sú v miestnostiach zachované drevené trámové stropy. Južnú stranu zdobia ranorenesančné združené polkruhové okná s mrežou. Pre milovníka slovenských hradov predstavuje tento neveľký hrad menšiu kuriozitu. Nachádza sa na nízkom kopci nad hlavnou cestou vedúcou Markušovcami. Renesančným výrazom je podobný pomerne vzdialenému Bytčianskemu hradu.

Čo však poteší všetkých návštevníkov a najmä rodiny s deťmi, hrad je veľmi dobre prístupný chodníkom so starými kamennými schodmi od neďalekého kaštieľa a letohrádku Dardanely. O nich však až neskôr. V tesnom susedstve hradu stojí iná vzácnosť. Neskororománsky kostol.

Kostol sv. Michala archanjela sa po prvý krát spomína v roku 1280. Z tejto stavby sa zachovala časť veže i obvodového muriva a západný portál. K pôvodnej jednoloďovej stavbe dostavali v 2. polovici 15. storočia nové široké presbytérium. Vzniknutý zdanlivý sieňový priestor zaklenuli sieťovou klenbou.

Severnú kaplnku sv. Kozmu a Damiána pribudovali po roku 1486. Južnú kaplnku sv. Anny niekedy na začiatku 16. storočia. Požiar hradu v druhej polovici 18. storočia zasiahol aj kostol. Opravená bola však len veža. Napriek tomu, že ho v roku 1818 celý opravili, v roku 1882 vyhorel.

Najstaršie architektonické doplnky je možné vidieť v južnej kaplnke. Druhotne bol v nej zamurovaný neskororománsky - ranogotický portál s lomeným ostením a košovitými hlavicami s rastlinným ornamentom.

Ďalší výrazný prvok, ktorý návštevníka zaujme sú náhrobníky rodu Mariássyovcov. Vyrobené z červeného mramoru, nesú podobizeň postavy zosnulého spolu s erbami vo vysokom ráme. Datované sú do rokov 1516, 1564, 1597, 1608, 1647.

Prvá veľká budova v historickom štýle, ktorá po príchode do Markušoviec každého zaujme je kaštieľ. V príjemne teplej žltej farbe s bielymi doplnkami je dominantou obce. Pôvodne bol postavený v renesančnom slohu v roku 1643. Prvý majiteľom sa stal František Máriássy mladší.

V rokoch 1770 až 1775 prešiel rokokovou úpravou. Na úprave pracovali J.J. Schődl z Levoče ako tesár, staviteľ T. Lieb zo Solivaru, kamenár M. Mráz z Levoče, štukátor J. Feeg z Kežmarku, zámočník M. Stubner zo Spišskej Novej Vsi a stolár J. Reitsammer.

Dvojpodlažná dvojtraktová budova s obdĺžnym blokovým pôdorysom s nárožnými okrúhlymi baštami a predstavaným vežovitým rizalitom vjazdu nadobudla prakticky svoju dnešnú podobu. Z tohto obdobia pochádza aj zvonku viditeľné, výhradne namaľované druhé podlažie. Detailne prepracovaná rokoková fasáda s falošnými privretými okenicami vzbudzuje dokonalú ilúziu o neexistujúcom ďalšom poschodí kaštieľa.

Interiér je prístupný z ústredného vestibulu, z ktorého sa vchádza do miestností na prízemí. Tie na seba nenadväzujú a sú prístupné výhradne z vestibulu. Z vestibulu vedie schodisko na prvé poschodie. Dnes sa v kaštieli nachádza expozícia historického nábytku od renesancie, cez baroko, rokoko, klasicizmus, empír, biedermeier, až po historizmus.

V roku 1778, ďalší z rodu Máriássyovcov, tento krát Wolfgang dal postaviť pri príležitosti očakávaného príchodu cisára Jozefa II. v záhrade kaštieľa letohrádok Dardanely. Návšteva hlavy ríše sa neuskutočnila a pôvodný plán letohrádku sa neuskutočnil v celom rozsahu.

Postavili iba ústredný poschodový pavilón s trojosovou fasádou, členenou pilastrami a zakončenou trojuholníkovým tympanónovým štítom. V strede bohato zdobený erbami a asymetrickými motívmi, ktorých tvary sú odvodené od podoby mušle. Hlavný motív rokoka.

Najkrajšie sú však štukové girlandy s hudobnými emblémami a štylizovanou rokokovou ornamentikou. Na klenbe slávnostnej siene letohrádku sú krásne prepracované rokokové nástenné maľby s mytologickými scénami: Bakchus a Ariadna, paridov súd, Neptún a Amfitrity, Venuša a Adonis, Bakchanálie, Únos Perzefóny.

Priestory letohrádku ukrývajú expozíciu hudobných nástrojov. Aj laika určite zaujmú v 19. storočí veľmi obľúbené klavichordy. Hudobný nástroj, v ktorom technické spojenie našla gitara s klavírom.

Markušovce sú jednoducho obec plná historických prekvapení. Ťažko mi je posudzovať do akej miery sú , alebo nie sú pripravené na príchod turistov. V každom prípade však platí, že v neďalekej Spišskej Novej Vsi nájdete všetko čo na svojich cestách potrebujete. Občerstvenie, ubytovanie, veľmi dobre fungujúce turistické informačné centrum a čo je tiež dôležité, historické pamiatky, ktoré sú v pondelok počas turistickej sezóny otvorené.

Markušovce, turistická mapa