Průvodce | Karpattreky | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Lyžování | Příroda | Soutěže | Aktuality | Zajímavosti | Kalendář akcí | Napsat článek | E-shop | Více…
Kontakty  Cookies  Ceník inzerce  RSS 
Treking.cz Hledat
Poslední aktualizace: 16.5.2019 , svátek má
Reklama
Treking > Památky > Limes Romanus na Slovensku

Limes romanus na Slovensku

Limes romanus na Dunaji (2), rímske pamiatky na južnom Slovensku

21.10.2008 | Ľuboš Vodička

Predchádzajúci diel som končil sľubom, že po stopách limes romanus, čiže hraníc Ríše rímskej, sa vydáme už na územie Slovenska. Sľub plním a začneme v Bratislave.

Vodná veža

Vodná veža, Bratislava

Leží priamo pod hradným kopcom, ba dokonca takmer priamo pod hlavným vchodom do Bratislavského hradu. Týmto asi končia moje vyhlásenia so 100% istotou. Prečo? Pretože rímsky pôvod Vodnej veže bol posledným archeologickým prieskumom spochybnený. Nie však vyvrátený! Preto som sa ju rozhodol zaradiť "do hry". Vodná veža bola s vysokou pravdepodobnosťou postavená v 2. až 3. storočí nášho letopočtu. Typickou rímskou stavebnou technológiou. Napríklad na izolovanie stavby proti vlhkosti bola použitá vrstva uhlíkov v základovej špáre.

Spôsob opracovania kamenných kvádrov a klenuté vchody široké dva a vysoké tri metre, nasvedčujú antickému staviteľskému zápalu. Problém je však v tom, že pod údajne rímskymi múrmi sa našli stredoveké pamiatky. Tak niektorí znalci slovenských dejín hovoria o tom, že Vodná veža stojí na zvyškoch stredovekého mostu cez Dunaj.

Ako funkčná stavba chránila brod a kontrolovala prístup do mesta od západu. Za jej zánik vďačíme cisárskemu generálovi H.D. de Dampierovi a jeho vojsku v roku 1620. Na tomto mieste by som sa mal rozpísať o pôsobení rímskej posádky na Devíne. Ale tam toho už tak veľa po Rimanoch nenájdete. Presuniem sa preto jeden kopec smerom na sever.

Villa rustica

Gerulata

Nie že by som chcel produkovať jeden vtip za druhým, prípadne znejasňovať dejiny Slovenska, ale ani v prípade Villy rustici nemáme istotu, že bola obývaná Rimanmi. Ale o rímsku stavbu tentokrát ide určite. Ale, máme opäť jedno ale. Pri vykopávkach kúpeľa sa našla mohutná podmurovka z troch vrstiev kameňa a kvalitnej malty, vodný zdroj so samospádom, kanál na odpadovú vodu, chýba však to najdôležitejšie: vykurovanie, zdroj tepla. Toto všetko uvádza Pavel Dvořák vo svojej Zlatej knihe Bratislavy. Chýbajúci článok vysvetľuje tým, že alebo šlo o kúpeľ len so studenou vodu, alebo budovu nedostavali.

Nakoľko od roku 1983 vieme, že budova bola obývaná, vieme aj to, že ako starorímsky kúpeľ bol súčasťou akejsi antickej farmy. Vysoko produktívnej poľnohospodárskej jednotky. Háčik je v tom, že farma bola na germánskom území. Preto nevieme, kto bol jej skutočným prevádzkovateľom. Pokiaľ sa rozhodnete navštíviť to málo, čo z nej ostalo, nastúpte na autobus linky č. 20 v Bratislave Dúbravke na zastávke OD Saratov. Vystúpite pri závode Technického skla. Zelená značka vás bezpečne privedie k archeologickému nálezisku.

Gerulata

O Gerulate v Bratislave Rusovciach som raz už písal. Opakovanie je matkou múdrosti a mne nedá nespomenúť asi najkrajšiu antickú pamiatku na Slovensku ešte raz. Gerulata vďačí za svoj vznik potrebe vojenského posilnenia rímskej hranice od druhej polovice 1.storočia n.l. Najskôr drevený , neskôr kamenný vojenský tábor, pri ktorom vyrástla osada. Pokojne, aj nepokojne prežívajúca do začiatku 5.storočia. O existencii Gerulaty sa vedelo od 16.storočia na základe starovekých záznamov. Prvý prieskum vykonali dvaja anglický travelleri v roku 1737. Amatérska práca, pretože poloha rímskej osady ostáva utajená.

Prvý archeologický výskum uskutočnil maďarský bádateľ Ágoston Sotér v roku 1891. Šlo o sondáž v kopci známom ako Bergl. Opäť neúspešný pokus, pretože presná poloha ostáva neznáma. Rok 1965, príchod slovenského archeológa Jána Dekana. Zásah do čierneho! Poloha Gerulaty je definitívne určená. Neveľký archeologický park je obohatený o malý pavilón s expozíciou vykopávok. Jednoducho, stojí za návštevu. Múzeum antiky v Rusovciach - na Gerulátskej ulici, nájdete tak, že prídete k rusoveckému kostolu a vojdete do ulice vpravo. Otvorené máj až október okrem pondelka od 10.00 do 17.00 hod.

Kelemantia, čiže Dievčí hrad

Z preventívno - bezpečnostných dôvodov uvádzam obidva názvy. Dievčí hrad nie je správny, ale v staršej literatúre a na niektorých mapách sa s ním stretnete dodnes. Jednoznačne tvrdím, že vojenský tábor (castelum romanum), ktorého zbytku tu nájdete, je neobjavená antická perla na území Slovenska. Geruláta v Bratislave je krásna. Je však uprostred dediny, obkľúčená múrom, ktorý ju chráni a otvorená v presne vymedzenom čase. Kelemantia je na brehu Dunaja. Na otvorenej rovine tak ako v časoch Rímskej ríše. Absolútne bez problémov si budete vedieť predstaviť ako to tu pred takými 1800 až 1900 rokmi vyzeralo.

Kelemantia

Tábor pôvodne vznikol v susedstve germánskej osady, ktorá sa volala Kelemantia niekedy v 1. storočí n.l. na lepšie zabezpečenie susedného Brigetia (rímskej pevnosti v neďalekom Komárne). Posádku Brigetia tvorilo okolo 5 000 mužov. Rimania nedoceniac bojovú náturu Kvádov a Nomádov opevnili Kelemantiu len drevenými palisádami. Po jej dobytí, v 2. storočí postavia kamenné hradby a brány spolu s 20 obrannými vežami. Veľmi pekne ich ilustruje náznaková rekonštrukcia kamennej južnej steny tábora spolu s drevenou konštrukciou vstupnej brány s dvoma priechodmi pre vojakov.

Rusovce

Výborne sú spracované informačné tabule v štyroch jazykoch spolu s obrázkami tábora v čase jeho existencie. Zaujímavé je, že najstaršie vyobrazenie pochádza zo 17. storočia. Zachytáva bitku z roku 1661, pri ktorej si zmeral svoje sily s Turkami vojenský stratég de Souches pri Komárne. Blbšie znie informácia, že vďaka najväčšiemu bastiónovému opevneniu v strednej Európe postavenému v Komárne, Kelemantia poslúžila ako zdroj stavebného kameňa. Tak sme stratili veľa z čias Ríma a získali unikát, ktorý nám dnes chátra.

Hoci sa hovorí, že Kelemantia patrí pod obec Iža (čo je pravda), pokojne sa k nej dostanete aj priamo z Komárna. Pešo to trvá viac ako hodinu. Za mostom cez rieku Váh (smer na Štúrovo) zahnete smerom v pravo a pôjdete alebo po Dunajskej hrádzi, alebo cez osady Malý Harčáš a Veľký Harčáš po asfaltovej ceste. Keď táto skončí, pokojne pokračujte poľnou cestou a po nejakom kilometri ste v archeologickom parku. Po hrádzi je to jednoduchšie. Tá vás privedie priamo ku Kelemantii.

Treking.cz - diskuze

Diskuse k tomuto článku

přidat názor


Další související články:

+ Limes romanus na Dunaji
+ Kamenné nápisy z rímskych čias na Slovensku
+ Rímsky tábor v Iži
Reklama
Reklama
Témata našich článků…
Aktuální počasí Zverovka Sněžka Krkonoše, ubytování Soumrak Karlštejn Kamenná chata Roháče, ubytování Macocha Hranická propast Letní obloha Zámek Hluboká Elbrus, Kavkaz Kráľova studňa Javorníky Porubský bludný balvan Beskydy, ubytování Spacáky Gran Paradiso
Reklama
Populární treky
1. České hory Přechod Rychlebských hor a Králického Sněžníku po pěšinkách pohraničníků
2. Slovenské hory Přechod hlavního hřebene Nízkých Tater
3. Ukrajinské Karpaty Horhany (Gorgany) - výstup na dvojvrchol Syvulja
4. Via ferraty Naturfreundesteig a Traunsee Klettersteig na Traunstein, via ferraty v Rakousku
5. Rumunské hory Capatini, přechod dvou zapomenutých národních parků v Rumunsku
Reklama
Túry a lokality podle pohoří
Beskydy Bílé Karpaty Javorníky
Jeseníky Jizerské hory Krkonoše
Kysuce Krušné hory Malá Fatra
Malé Karpaty Nízké Tatry Roháče
Šumava Velká Fatra Vysoké Tatry
Hledej podle pohoří
Reklama
Regiony
Oblasti: Beskydy | Bílé Karpaty | Brdy | Broumovská vrchovina | Česká Kanada | České středohoří | České Švýcarsko | Český les | Český ráj | Doupovské hory | Drahanská vrchovina | Hanušovická vrchovina | Hornosvratecká vrchovina | Hostýnské vrchy | Chřiby | Javorníky | Jeseníky | Jevišovická pahorkatina | Jizerské hory | Králický Sněžník | Krkonoše | Krušné hory | Křivoklátská vrchovina | Litenčická pahorkatina | Lužické hory | Nízký Jeseník | Novohradské hory | Orlické hory | Pálava | Podyjí | Rakovnická pahorkatina | Ralsko | Rychlebské hory | Slavkovský les | Svitavská pahorkatina | Šluknovská pahorkatina | Šumava | Švihovská vrchovina | Vizovická vrchovina | Vlašimská pahorkatina | Vsetínské vrchy | Východolabská tabule | Zábřežská vrchovina | Zlatohorská vrchovina | Ždánický les | Železné hory | Žulovská pahorkatina | Branisko | Bukovské vrchy | Burda | Cerová vrchovina | Čergov | Čierna hora | Chočské vrchy | Kremnické vrchy | Krupinská planina | Kysucké Beskydy | Laborecká vrchovina | Levočské vrchy | Ľubovnianska vrchovina | Malá Fatra | Malé Karpaty | Muránska planina | Nízké Tatry | Ondavská vrchovina | Oravská Magura | Oravské Beskydy | Pieniny | Podunajská pahorkatina | Pohronský Inovec | Polana | Považský Inovec | Revúcka vrchovina | Roháče | Slanské vrchy | Slovenský kras | Slovenský ráj | Spišská Magura | Stolické vrchy | Strážovské vrchy | Súlovské skály | Šarišská vrchovina | Štiavnické vrchy | Tribeč | Velká Fatra | Veporské vrchy | Vihorlat | Volovské vrchy | Vtáčnik | Vysoké Tatry | Záhorie | Zemplínské vrchy
Home Page | Časopis | Průvodce | Ceník inzerce | Soutěže | Seznamka | Kalendář akcí | Outdoor testy | Horské chaty | Fotogalerie | Archiv
Treky, turistika | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Vesmír, astronomie | Turistická mapa online | Spolupracujeme
TOPlist