Kamenná baba a Lačnovský kaňon, turistika na Slovensku

Po náučnom chodníku Kamenná baba - Lačnov, Lačnovský kaňon

V Národnej prírodnej rezervácii Kamenná baba, súčasťou ktorej je aj Lačnovský kaňon, som bola už niekoľkokrát, ale vždy sa sem rada vraciam, lebo mám dojem, že prírodných krás tu pribúda a či sa menia. Alebo že by to bolo tým, že to tu vyzerá celkom inak v zime, ako v lete alebo sa mi mení uhol pohľadu…? Nech je to už akokoľvek, je tu vždy krásne a len čo vstúpim do kaňonu, ocitám sa akoby v inom svete.

Takže dnes sa spolu s asi dvadsiatkou turistov z Prešova za nejakú polhodinu verejnou autobusovou dopravou dopravíme do Lipoviec - východiska nášho turistického výletu. Počasie sa umúdrilo, po niekoľkých daždivých dňoch je príroda ako vyumývaná, vzduch svieži a verím, že takto to vydrží po celý deň.

Pritiahnem šnúrky na vibramách, naštelujem trekingové paličky a ideme. Zo začiatku sa držíme náučného chodníka, ktorý začína v Lipoveckej doline pri rekreačnom stredisku, má tri zastávky a vedie z Lipoviec tiesňavou Lačnovského potoka cez Kamennú babu až do Lačnova.

Čtěte také: Branisko, Bachureň a Hornádska kotlina - turistika, přírodní poměry

Ideme po červenej turistickej značke a za chvíľu sa ocitneme v Lačnovskom kaňone, nazvanom po rovnomennom potoku, ktorý kaňon pred stáročiami vyhĺbil. Potok v užších miestach rokliny vytvoril systém kaskád, čerejí a vodopádov, nazvaný Prahy, ktoré sú teraz akoby vyschnuté, lebo málo prší a nepomohla ani tá trocha snehu, ktorá sa na jar topila.

Potok tečie sčasti aj pod zemou, veď celý kaňon volajú aj "lipoveckým krasom". Všade okolo je tu množstvo dutín a jaskýň, ktoré obývajú vzácne druhy netopierov. Najznámejšia je Sokolia jaskyňa a sprístupnená Zlá džura (Zlá diera), do ktorých tentoraz pre krátkosť času nejdeme.

Dnes chceme podrobnejšie "preskúmať" a popozerať sa na chránené druhy rastlín (nachádzame tu poniklec slovenský, črievičník papučkový, prvosienku holú, veternicu lesnú, ľaliu zlatohlavú, zvonček karpatský…), ale aj mnohé nie chránené rastliny, ktoré tu vytvárajú celé koberce - papraď, ďatelina horská, nevädza hlaváčovitá, zvonček okrúhlolistý… zo suchších miest na skalách na nás "žmurká" zákonom chránená skalná ruža.

Celý kaňon je posiaty bizarnými skalnými útvarmi. Asi v polovici kaňonu odbočíme vľavo a prídeme na bralo, nazývané Červená skala; na jeho južnom svahu je skala Kamenná baba, pripomínajúca ženu s dieťaťom, ktorá dala rezervácii jej meno.

K zvláštnemu tvaru tejto skaly - sochy sa viaže množstvo povestí, napríklad tá, v ktorej sa hovorí, že jednému z pánov Lipoveckého hradu, šťastne ženatému, sa narodil prekrásny chlapček. Jeho radosť však netrvala dlho, lebo po roku mu manželka zomrela. Chlapček, ktorý veľmi potreboval matkinu opateru, začal chradnúť. Hradnému pánovi nezostávalo nič iné, len sa znovu oženiť.

Nová manželka bola síce krásavica, ale zlá a bezcitná. Aj vydať sa vydala len kvôli majetku. Malý chlapček nezískal veru starostlivú opatrovateľku. Nuž a keď sa jej raz hradný pán opýtal, prečo sa o chlapčeka nestará, len zlostne mu odvrkla, že ona sa nevydávala preto, aby niekomu robila pestúnku. Hradný pán sa na ňu nahneval, ale ovládol sa, utíšil synčeka a potom bez slova odišiel do tmavej noci. Ale o chvíľu sa dieťa znovu usedavo rozplakalo a macochu to rozzúrilo, schytila ho, odhodila do kúta izby a sama sa išla zabávať. Malý chlapček plakal tak žalostne, že to duša jeho mŕtvej matky nevydržala, vrátila sa k nemu, postarala sa o neho tak, ako to len mamy vedia a chlápätko tíško zaspalo.

Keď sa macocha vrátila a videla, že dieťa sladučko spí v kolíske, vošiel do nej nový srd. A hneď sa aj rozhodla, že dieťa zmárni. Vybrala ho z kolísky a nepozorovane sa vybrala z hradu. Vyškriabala sa na vysoké bralo, zastala na samom okraji a chcela dieťa zhodiť do priepasti, ktorá sa pod skalou otvárala. Vtom chlapček zaplakal a zrazu sa z ničoho nič zablyslo a zarachotil strašný hrom… A ráno, keď slnko zalialo celé okolie hradu svojimi hrejivými lúčmi, zbadali ľudia na vrchole skaly stáť kamennú ženu - macochu s dieťaťom v náručí. Povrávalo sa, že to zasiahla ruka milujúcej matky.

Kým z hradu sa zachovalo len máločo, kamennú babu - skamenenú macochu možno vidieť i dnes. Nie menej zaujímavá je aj skala, ktorú vidíme oproti Kamennej babe. Mojžišov stĺp vysoký 60 metrov, podľa povestí skamenený milenec skamenenej macochy, je skala, ktorá si pred niekoľkými rokmi vyžiadala smrť horolezca. Na pokus vyliezť na skalu, ktorú nik pred ním nepreskúmal a netušil, že je zvetraná natoľko, že neudrží ani istiace laná ani jeho, doplatil životom a leží pochovaný na okraji lesa na dne Lačnovského kaňonu.

Väčší počet turistov z našej skupiny sa vráti na náučný chodník, niektorí idú do obce Šindliar, iní pokračujú po kaňone až na jeho severný koniec a odtiaľ cez obec Lačnov do Lipoviec. A my ostatní využijeme príležitosť, že máme medzi sebou Števa, ktorý to tu dokonale pozná a zavedie nás ešte k bralu s názvom Vrátnica (bez neho by sme to hádam ani nenašli).

Vrátnica stojí tesne pod vrcholom Červenej skaly nad Lačnovským kaňonom. Je to skala v tvare obrovskej brány, jej výška je približne 40 metrov. Ak od nej vystúpime na vrchol kopca (875 m n. m), ocitneme sa pred Komínom, vysokým bralom s jaskyňou vnútri.

V jaskyni oddávna žili zbojníci, v čase vojen obyvatelia okolitých dedín, za druhej svetovej vojny sa v nej ukrývala pomerne veľká skupina obyvateľov Šindliara a Lipoviec, údajne partizánov. Teraz v nej občas prenocujú poľovníci. Vstupná sieň jaskyne pokračuje úzkou chodbou, cez ktorú by žiaden človek neprešiel, do zatiaľ nepreskúmaných vnútorných priestorov, v ktorých žijú netopiere (a možno aj ďalšie živočíchy).

Na vrchole Komína sa nám naskytne nádherný výhľad do okolia Braniska, vzduch je dnes priezračne čistý, a tak dovidíme až na jeho najvyššie vrcholy - Smrekovicu, Patriu, Boldigáň, na Spiš a v diaľke sa črtajú hrebene Vysokých Tatier.

Vrátime sa na náučný chodník a zídeme cez dedinku Lačnov, kde dnes žije už len niekoľko stálych obyvateľov, do Lipoviec a autobusom do Prešova. Krásny výlet, veľa sme toho videli a som presvedčená, že sa sem opätovne budeme vracať, veď dnes sme nestihli zájsť do jaskyne Zlá džura, na Lipovský hrad, neochutnali sme z minerálnych prameňov v okolí prírodnej rezervácie, neprešli sme Kopytovskou dolinou, nenavštívili sme kostol v Šindliari, známy kaštieľ v neďalekých Fričovciach…

A aby som citovala jednu našu turistku - rodáčku zo Šindlaira: "…ak chcete stráviť dovolenku alebo popoludnie v prírode, či už hľadáte príjemnú, tichú prechádzku, náročnú túru plnú adrenalínu, prezeranie kultúrnych pamiatok, prehliadku jaskýň alebo botanickú exkurziu, myslím si, že národná prírodná rezervácia Kamenná baba je tým pravým miestom pre vás." Takže dovidenia niekedy v dohľadnej budúcnosti na týchto krásnych miestach!

Kamenná Baba a Lačnovský kaňon, turistická mapa