Hradisko Havránok, keltské hradisko na Slovensku

Hradisko Havránok, Archeologické múzeum v prírode

Priamo nad priehradným násypom vodného diela Liptovská Mara rozprestiera sa masív Úložisko s nenápadným čiastočne zalesneným kopcom Havránok. Na jeho vrchole bol v 12.-15. storočí drevený zemepansky hrad, nazývaný Havranov hrad.

Nepriamo sa spomína už v darovacej listine uhorského kráľa Ladislava IV., ktorý ňou v roku 1286 prisúdil Marcelovi a Mikulášovi Ilarionovým územie medzi potokom a Váhom, ktoré kedysi patrilo istému Havranovi. Z hradu je dnes zrekonštruovaný drevený most, palisáda, časť vonkajšieho opevnenia a schematicky naznačený pódorys drevenej veže - vlastnej budovy.

Čtěte také: Liptovský hrad, nejvýše položený hrad na Slovensku

Význam tejto lokality však nespočíva len v tomto stredovekom objekte. Archeologické výskumy, ktoré v roku 1965 začali na dne budúcej priehrady, tu odhalili významné keltské osídlenie už z 3. storočia pr. n. l., teda z doby laténskej.

Kelti žili pôvodne na južnom Slovensku pri Dunaji, na dolnom toku Váhu, Nitry, Hrona. Z týchto nížinných oblastí však rýchlo začali prenikať za bohatými ložiskami rúd aj do hôr, na severné Slovensko, severovýchodnú Moravu, do Sliezska a Poľska.

S pôvodným lužickým obyveťelstvom vytvorili svojráznu kultúru, nazývanú púchovská, nápadnú výraznými kelstskými prvkami. V správach antických najmä rímských autorov vystupujú títo ľudia ako Kotíni. Tieto na jednej strane nebojácne, bojovné kmene boli zároveň vynikajúcimi remeselníkmi a poľnohospodármi.

Při výskume sa našlo ohromné množstvo pamiatok, ktoré reprezentujú širokú škálu výrobkov zo železa, menej už z bronzu, striebra a zlata. Takými boli náhrdelníky, nádherné kostené, jantarové, kovové šperky, krásne tvarované džbány a rôzne náradia. Hrnčiarske dielne vyrábali dokonalú, na hrnčiarskom kruhu vyrobenú keramiku, ktorú vypaľovali vo veľkých peciach s roštom. V čase najväčšej slávy sa na Havránku razili aj mince.

Při pestovaní viacerých druhov obilnin a strukovin používali železné radlice, kosy a kosáky, pre kvalitnejšie spracovanie úrody kamenné žarnovy. Najväčším a najvýznamnejším objavom bolo objavenie kultovného miesta, obetiska - svätyne. V tomto strediku pohanského náboženstva sa ľudia stretávali so svojimu miestnymi bohmi a vo forme obetovaných produktov, výrobkov a aj ľudí sa snažili nakloniť si ich priazeň.

K ľudským obetám sa Kelti uchyľovali vo vážnych chviľiach, keď sa chceli dozvedieť, čo im prinesie budúcnosť, vyprosiť si odpustenie a pomoc. Bohom obetovali vojnových zajatcov, otrokov, zločincov, ale aj celkom nevinných ľudí.

Vpádom germánských družín v prvých desaťročiach nášho letopočtu (na juhu Kvádi, na severe Lugiovia) na územia obývané Keltmi dochádzalo k zániku nielen sídlisk, ale aj hradísk a hrádkov. Definitivnu bodku za púchovskou kultúrou dali boje Rimanov s Germánmi počas tzv. markomanských vojen. Na ich konci boli násilne odvlečení aj Kotíni do provincie Panónia, kde postupne splynuli s pôvodným ovbyvateľstvom.

Vyhlásenie lokality Havránok v roku 1967 za národnú kultúrnu pamiatku prispelo ku vzniku jedinečného archeologického múzea v prírode. Jeho prehliadku začneme výstavkou v budove Archeologického ústavu, pokračujeme cez obytný a hospodársky dvorec, pozostávajúci z dvojpriestorového domu, dielne, chlieva a studne k samotnému hradisku. Tu sa návštevník stretáva s kamennou dlažbou, s pôvodnou hradbou, vstupnou bránou do keltskej svätyne a so samotnou svätyňou s rituálnou šachtou a totemami.

Odtiaľto vedie chodník k bráne vnútorného opevnenia a k obytnej stavbe zo začiatku 1. storočia n. l. Prehliadka končí na vrchole při rekonštruovanom stredovekom hrade a zaberie asi 30 minút.

Otvorené od júna (června) do septembra (září) od 10 do 17 hodin.

Motorizovaní turisti sa môžu k múzeu dostať z obce Bobrovník, popri rovnomennom hoteli. Peší turisti a cykloturisti cez obec Vlašky (najbližšia železničná zastávka Liptovské Vlachy). Orientačným bodom je veža kostolíka nad priehradou.

Havránok, turistická mapa

Turistika v Krkonoších, túra na Výrovku a do Modrého dolu

V Krkonoších jsou turistické trasy notoricky známé, trasy známé poněkud méně a pak trasy téměř neznámé…

Sopky na Slovensku, přehled pohoří vulkanického původu

Aktivní sopky na Slovensku, stejně jako v České republice dnes nenalezneme. Avšak na rozdíl od sopek v…

Turistika na Šumavě: Křemelná, Sněžné jámy a bývalé Paště a…

Když se v souvislosti se Šumavou mluví o Křemelné, většině lidí se vybaví jedna ze zdejších…

Jak jsem nechtěla na Králický Sněžník, zimní výšlap z polské strany

Protože loňská zima byla na sníh přece jen bohatší než ta letošní, vyvstalo přede mnou jednu únorovou sobotu…