Čiernohronská lesná železnica na Horehroní

Čierny Balog, lesní železnice v Karpatech

ČHŽ, pôvodná skratka maďarského názvu znela F. G. V. Používaný bol tiež názov Hronecká štátna lesná železnica. Stavba hlavného úseku z Hronca na Čierny Blh (tak sa vtedy nazýval Čierny Balog), dlhého 10,4 km, začala v roku 1908 a o rok neskôr sa začalo s pravidelnou prevádzkou.

Ďalšie vetvy ČHŽ sa stavali postupne aj za pomoci vojnových zajatcov z prvej svetovej vojny a viedli do väčšiny dolín povodia Čierneho Hrona. Ich celková dĺžka dosiahla 131,98 km a vyšplhali sa až k tajomnému Dobročskému pralesu pod mohutným Klenovským Veprom. V stanici Hronec vzniklo prekladisko z ČHŽ na štátnu železnicu.

Lesná železnica sa zapísala i do dejín Slovenského národného povstania v roku 1944, keď zabezpečovala pre partizánov dovoz proviantu a munície do hôr.

Čtěte také: Čiernovážska lesná železnica, spomienky na mašinku spod Kráľovej hole

Aj ČHŽ však mala nasledovať osud ostatných lesných železníc - rozhodnutím vlády SSR mala byť celá ČHŽ do roku 1985 zlikvidovaná. 31.12. 1982 bola definitívne zastavená prevádzka na zostávajúcich 36 km trate, v tej dobe už poslednej lesnej železnice na Slovensku. Všetko zariadenie - koľajnice, lokomotívy a vozne boli určené na zošrotovanie. Príčinou bol nástup motorizácie a zdokonaľovanie automobilov.

Záchrana železnice

Za záchranu tejto pamiatky možno ďakovať iba nadšeniu a osobnej odvahe tých, ktorí sa dokázali postaviť proti nezmyselnému byrokratickému rozhodnutiu vtedajšej strany a vlády, a ktorí začali dlhý boj o zachovanie železničky. Vznikla tradícia bezplatných pracovných táborov Stromu života, ktorá sa postupne rozšírila aj na ďalšie pamiatky a zaujímavosti na Slovensku a trvá dodnes.

Vo Vydrovskej doline vyrastie od tých čias každé leto stanový tábor, v ktorom sa v týždenných turnusoch striedajú ďalší a ďalší brigádnici ČHŽ, pomáhajúci pri zabezpečovaní rekonštrukcie a prevádzky železničky.

Slávnostným, dlho očakávaným dňom obnovenia prevádzky ČHŽ sa stal 1. máj 1992. Po prvý raz vtedy vyšiel vynovený parný vláčik pre turistov po opravenej trati do Vydrovskej doliny. O rok neskôr už premával po celom hlavnom úseku z Čierneho Balogu do Hronca. Pribudla druhá, opravená, parná lokomotíva a malý dymiaci vláčik sa tak, verme že natrvalo, vrátil do srdca slovenských hôr.

Spravovanie železničky prevzalo od lesného závodu vtedajšie SZM, po revolúcii 1989 Nadácia detí a mládeže SR, neskôr Fond detí a mládeže v Bratislava. Od roku 1995 je majiteľom a prevádzkovateľom Čiernohronskej železnice miestne združenie obcí - Mikroregión Čierny Hron.

Od roku 2001 je dopravcom - prevádzkovateľom dopravy Čiernohronská železnica, nezisková organizácia poskytujúca verejnoprospešné služby. Organizáciu dobrovoľných brigád v roku 1997 prevzalo miestne občianske združenie Vydra - vidiecka rozvojová aktivita a F. G. V. klub Čiernohronskej železnice.

Dňa 23.9.2003 bola zkolaudovaná cela stavba obnoveného úseku ČHŽ Hronec - Chvatimech a 3.10.2003 sa konalo slávnostne otvorenie obnoveného úseku.

Počas zimnej sezóny 2003 - 2004 ČHŽ pripravila pre svojich návštěvníkov sobotňajšie jazdy Hrončianskou dolinou už zo stanice Chvatimech do Čierneho Balogu a spät. Pravidelná turistická doprava z Chvatimehu bola zahájena 1.5.2004, od 23.9.2003 bolo však už možné objednať mimorjadnú jazdu vlakom kedykoľvek.

Na ČHŽ pro náročný provoz k dispozici velké dieselové lokomotivy rumunské výroby Faur Lxd 302 a 285, zakoupené ze zrušeného polského cukrovaru v Tuczně, kde byly určeny ke šrotaci. Největším lákadlem však zůstává nově opravený a zprovozněný historický motorový vůz M21.004 z roku 1939, který se slavnostně představil na 1. máje 2004.

Zdůrazněním dopravního významu ČHŽ je i množství návštěvníků lesnického skanzenu ve Vydrovské dolině, který nabízí 35 zastávek - trojrozměrných exponátů představující těžbu dřeva a další blízkou tématiku lesního hospodářství. Skanzen je otevřen celoročně, od 1. května do 15. září je dosažitelný železničkou.

Čiernohronská lesná železnica, turistická mapa

• Další informace naleznete na www.chz.sk.
• Informace o lesních železnicích také na www.karpaty.net

Další související články: