Utajená Brezovica, dávno zaniknutý hrad Slovenska

Brezovica - zaniknutý hrad na styku Levočských vrchov a Bachurne

Obec Brezovica leží v okrese Sabinov, na styku Levočských vrchov a Bachurne, asi 10 km od mesta Lipany. Prvá zmienka o obci je z roku 1316, keď sa dá predpokladať že tam rod Berzeviczy už mal svoje sídlo. Berzeviciovci boli významným uhorským šľachtickým rodom na Spiši a Šariši. Svoj pôvod odvodzovali od z tirolského grófskeho rodu.

Pôvod rodu siaha hlboko do 13. storočia a je odvodený od Rüdigera zvaného aj Rutkerus Berzevici z Veľkej Lomnice, medzi ktorého široko rozvetveným potomstvom možno nájsť šľachticov z Torysy, Kamenice a napokon aj z Brezovice. Prídomok Berzevici dostali po latinizovaním názvu obce Brezovica pri Sabinove, ale používali aj predikát z Veľkej Lomnice, kde dodnes stojí ich rodový kaštieľ.

Prvým členom rodiny Berzeviczy, ktorý sa usadil na Slovensku, bol Rüdiger Berzevici z Tirolska, ktorý slúžil uhorskému kráľovi Ondrejovi II. a jeho manželka bola dvornou dámou kráľovej manželky Gertrúdy Meranskej.

Zvyšky hradu sídla rodu Berzeviczy sa nachádzajú priamo v obci, asi 100 m severne od farského kostola Všetkých svätých. Lokalita leží na miestnom cintoríne, ktorý je na výraznej vyvýšenine v rámci obce (470 m n. m.). Hradný vrch bol značne strmý najmä na južnom svahu a ostatné strany boli pri výstavbe upravené.

Zarovnaný vrchol zjednodušil vznik obytných častí hradu. Umiestnenie hradu ako šľachtického sídla je v tomto priestore z dôvodu ľahkej kontroly rodových majetkov vhodné. Z hradného vrchu mohol byť taktiež nadviazaný optický kontakt s niektorými paralelne existujúcimi hláskami, prípadne i hradmi.

Hradný komplex z rozmermi 50 m × 35 m sa skladal z horného, stredného a dolného hradu, pričom celý areál bol obklopený priekopovým obranným systémom. Pôdorys je trojuholníkového tvaru. V najvyššom bode lokality, na plošine prevyšujúcej okolie o minimálne 2 m, bol horný hrad, kde sa pravdepodobne nachádzal palác. Ďalšie budovy a snáď aj menšia veža (resp. parkaň) stáli na vedľajšej plošine tzv. stredného hradu, ktorý bol od horného oddelený pásom hlbokej priekopy.

Dolný hrad bol situovaný na severnom okraji hradného areálu, na najnižšej plošine, kde boli len drevené hospodárske stavby. Do hradu sa vstupovalo zo severovýchodu ponad priekopu mostom s bránou, ktorý bol chránený aj opevneným predbránim. Celý tento komplex bránila ešte po obvode až 15 m široká a 17 m hlboká priekopa.

Na hrade dodnes neprebehol archeologický výskum. Založenie cintorína, výstavba kaplnky a okolitých ciest na jeho mieste spôsobili, že stopy po nadzemných budovách už nie sú čitateľné, zachovala sa však aspoň výrazná pôvodná konfigurácia terénu. Tri solitérne rozložené plošiny, predelené ešte vnútornou priekopou, svedčia o diferenciácii fortifikácie. Kruhová vyvýšenina (12 × 9 m) zasa predstavuje pôvodne opevnený vstup, no markantné sú hlavne priekopy. Z južnej strany je dnes súčasťou priekopy asfaltová cesta, ktorá obchádza hrad zo západnej a východnej strany.

Napriek novodobému zásahu do opevnenia, vymedzujú aspoň rozsah hradu a ten je tak ľahšie v teréne čitateľný. Najvýraznejšia je priekopa pod západným svahom, ktorá i v súčasnosti dosahuje obdivuhodné rozmery: hĺbka 15 m a šírka 21 m. Na východnom a juhovýchodnom svahu fortifikácie sa nachádza množstvo lomového kameňa, čo najskôr poukazuje na fakt, že hrad bol murovaný.

Sídlom rodu bol hrad až do zániku koncom 15. stor. Dôvodom zániku bolo jeho silné poškodenie v roku 1438, keď ho obsadilo prešovské vojsko pre kráľovnú Barboru. Potom v rokoch 1449 až 1458 ho obsadili a obývali bratríci, ktorých nakoniec vyhnalo vojsko kráľa Mateja Korvína a vrátilo hrad aj majetok pôvodným majiteľom Berzeviciovcom. Naposledy sa teda hrad ako funkčný spomína 1458. Roku 1540 sa uvádza už ako opustený, čiže šľachta si zvolila za sídlo inú stavbu, najskôr pohodlnejší renesančný kaštieľ.

Hrad Brezovica, turistická mapa