Průvodce | Karpattreky | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Lyžování | Příroda | Soutěže | Aktuality | Zajímavosti | Kalendář akcí | Napsat článek | E-shop | Více…
Kontakty  Cookies  Ceník inzerce  RSS 
Treking.cz Hledat
Poslední aktualizace: 14.11.2019 , svátek má
Reklama
Treking > Příroda > Národné parky Islandu - Thingvellir, Snafellsnes, Vatnajökull

Národné parky Islandu - Thingvellir, Snafellsnes, Vatnajökull

Zaujímavé miesta Islandu (5)

27.11.2009 | Jozef Cyprich

Island, krajina ohňa a ľadu, je sopečného pôvodu. Aj dnes aktívne sopky, rozsiahle lávové polia, geotermálne pramene, sírne vývery na jednej strane a rozsiahle ľadovce a snehové polia na strane druhej sú charakteristické pre vzhľad krajiny. Zároveň znamenajú drsné podmienky pre život. Prispôsobia sa mu len niektoré živočíchy a rastliny, častokrát typické pre tento ostrov.

Vatnajoekull

Pre zachovanie tohto prírodného dedičstva, dosiahnutie a udržanie ekologickej stability podliehajú vybrané územia zákonnej ochrane. Jednou z foriem ochrany prírody sú aj na Islande národné parky (djódgardur, thjódgardur).

Pred jeseňou 2008 boli na Islande celkom štyri národné parky: Thingvellir, Snafellsnes, Jokulsárgljúfur a Skaftafell. Odvtedy existujú len tri. Nie, že by jeden z nich stratil tento štatút. Naopak, celková rozloha národných parkov vzrástla, a to zlúčením posledných dvoch a ich následným rozšírením. Vznikol tak nový národný park Vatnajökull.

Thingvellir

Útesy

Táto rezervácia prírody, ležiaca pár desiatok kilometrov severovýchodne od Reykjavíku, je chráneným územím bezmála osemdesiat rokov (1930) a je najstaršou prírodnou rezerváciou Islandu. Rozprestiera sa v údolí Veľkej atlantickej trhliny, ktorá prechádza naprieč celým ostrovom od juhu na sever.

Toto údolie sa formovalo pred viac ako 10 000 rokmi. Prítomné jazero Thingvallavatn s vodopádom Öxarfoss je druhým najväčším na Islande (84 km2) a je plné života. Jeho priemerná hĺbka je 34 m, najväčšia 114 m. Zásobuje ho hlavne značne mineralizovaná podzemná voda z ľadovca Langjökull, čo má vplyv na ekosystém.

Napriek tomu, že voda v jazere je chladná, je bohatá na vegetáciu a ryby, ako sú pstruhy a pichľavky. Jazero je jediné miesto na svete, kde sa vyskytujú štyri subdruhy sivoňa alpského (Salvelinus alpinus). Hmotnosťou vyniká najmä hnedý pstruh jazerný (Salmo trutta morpha lacustris), ktorý dosahuje až 15 kg.

Pre Islanďanov má však toto miesto oveľa väčší význam, je priam svätyňou. Puklina Almannagjá má vynikajúcu akustiku. Tak sa pri rieke Öxará v Thingvellire ich zástupcovia prvýkrát zhromaždili v roku 930, a potom každý rok v lete, aby prijímali zákony. Vznikol tak Althing, prvý demokratický parlament na svete. V roku 1000 prijal aj kresťanstvo. Parlament tu nepretržite zasadal až do roku 1798.

Thingvellir

V roku 2004 sa Thingvellir dostal do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Národný park je pod správou parlamentu. Pre návštevníkov je v Leirar (križovatka ciest 36 a 52) vybudované Servisné a informačné centrum s občerstvením, suvenírami a kempingom (tel. 482 - 26 60). Ďalší kemping Vatnskot je na brehu jazera. Návštevné stredisko s multimediálnou prezentáciou je na najvyššom bode Hakid pred hlavným vstupom do parku.

Snafellsnes

Národný park Snafellsnes leží na rovnomennom polostrove v západnej časti Islandu. Založený bol 28. júna 2001, rozprestiera sa na rozlohe 170 km2. Park pokrýva najzápadnejšiu časť polostrova, od Gufuskálalandu na severe po východný okraja lávového poľa Háahraun na juhu.

V parku sú mimoriadne nádherné lávové formácie (napr. Lóndragar, Djúpalón), pohoria (Hreggnasi, Hólahólar, Jökullháls) zároveň so skvostným pobrežím ("zlaté piesky" v Skardsvíku), vtáčími útesmi (Thúfubjarg, Saxhóls-bjarg) a význačnými historickými miestami spojených s rybolovom (Beruvík, Dritvík, Fiskbyrgi).

Snaefell

Pozdĺž pobrežia sú pamiatky, ktoré sa vzťahujú na drsné životné podmienky minulých generácií bojujúcich o prežitie. Nad všetkým vyčnieva kráľ islandských hôr, ľadovec Snafellsjökull, aktívny vulkán, ktorý sa vytvoril počas niekoľkých erupcií. Ľadovec je jedným zo siedmych najmocnejších vulkanických centier na svete.

Fauna na Snafellsnese je rôznorodá, prevažujú vtáky. Hniezdi tu okolo 54 rôznych druhov. Najčastejšie z nich sú kajky morské (Somateria mollissima), víchrovníky čiernozobé (Puffinus puffinus), polárne rybáre čierne (Sterna paradisaea), alky tenkozobé (Uria aalge), kormorány chochlaté (Phalacrocorax aristotelis), kačice (Anas) a iné morské vtáky.

Vzácny jevbielochvostý orol morský (Haliaeetus albicilla), ktorý hniezdil vždy na Snafellsnese. Je ohrozeným druhom, ale v posledných desaťročiach sa populácia pomaly zväčšuje. Citlivé je narušenie počas obdobia hniezdenia, a preto všetky aktivity v okruhu 500 m od ich hniezd sú zakázané od 15.3. do 15.8.

Domorodým suchozemským cicavcom je polárna líška, ktorá sa rozšírila len posledných pár rokov. Vystopovať v národnom parku ju možno v noci alebo za súmraku. Veľryby možno často vidieť pri pobreží, najlepšie pri Hellnare a Öndverdarnese.

Thingvellir

Počas letných mesiacov možno uskutočňovať pešie túry so sprievodcami parku. Vo vnútri parku nie sú žiadne táboriská a kempingy, tie sú na jeho obvode, najmä na severe a juhu chráneného územia, napr. Gh. Langaholt, Gardar (tel. 435 - 67 89). Rôzne ubytovania sú k dispozícii v blízkom okolí.

Správa národného parku má sídlo v Hellissandure (Klettsbúd 7). Centrom národného parku pre návštevníkov je Hellnar (tel. 436 - 68 88), kde prezentačné a vzdelávacie výstavy sú zamerané na všetky vekové skupiny. Stredisko poskytuje sprievodcovské služby národným parkom, pre turistov sú vydávané knižné publikácie.

Vatnajökull Thjódgardur

Svojou rozlohou je najväčším národným parkom Islandu. Tvoria ho dve rozdielne časti. Zatiaľ čo väčšiu z nich tvorí najmohutnejší ľadovec Islandu s najvyšším vrcholom ostrova, menšia časť na severe sa tiahne pozdĺž dolného toku druhej najväčšej rieky Islandu a je prístupnejšia pre život. Z hľadiska správy a riadenia delí sa na štyri oblasti:

Severná oblasť začína ľadovcom Dyngjujökull, na ktorý nadväzujú vrcholy Urdarháls, Trölladyngja a Dyngjuháls. Okolo posledného je spálená plocha podobná svojou štruktúrou povrchu Marsu. Najsevernejšiu časť národného parku tvorí kaňon Jökulsárgljúfur na rieke Jökulsá á Fjöllum od vodopádu Dettifoss cez údolie Svínadalur, útesy Kallbjörg, Vesturdalur a Hljódaklettar po vtáčiu rezerváciu Ásbyrgi s "ostrovom" Eyjan. Predstavuje dĺžku 30 km a zaberá plochu 120 km2. Celý areál je mimoriadne vhodný pre pešiu turistiku.

Pod správou severnej oblasti národného parku, aj keď sú mimo jeho hranice, je tiež

  • známe pohorie Herdubreid, na ktorého úpätí sú úrodné pôdne územia Herdubreidarlindir a Grafarlönd. Vyskytujú sa tu hojne lesné plodiny a vŕby. Pozdĺž rieky tu hniezdia vtáky, ako sú husi (Anser), kačice (Anas), potápky (Podiceps), kulíky morské (Charadrius alexandrinus), trasochvosty (Motacilla) a iné vodné vtáctvo
  • sopky Dyngjufjöll a Askja s jazerom Öskjuvatn a vulkanickým kráterom Víti (tu nacvičovali americkí astronauti).
Skardsvik

Návštevné a informačné centrum oblasti je v Gljúfrastofe (v prevádzke od 1.5. do 30.9., tel. 465 - 21 95), kemping v Ásbyrgi (15.5.-15.9.) a Vesturdalure (10.6.-15.9.). Správa severnej oblasti sídli v Kópasker (tel. 470 - 71 00).

Východná oblasť je od severnej oddelená riekou Kreppa a pohorím Kverkfjöll. Pokračuje ľadovcami Brúarjkull a Eyjabakkajökull s majestátnym vrcholom Snafell, ležiacim mimo ľadovca Vatnajökull.

Pod správou východnej oblasti národného parku je tiež

  • známa oáza flóry Hvannalindir okolo horného toku rieky Kreppa. Vo výške 640 m n. m. predstavuje ovciam ťažko prístupné vegetačné územie, vďaka čomu tu žije viac ako 30 druhov vtákov
  • oblasť Kringilsárrani s úrodnými okrajovými ľadovými hrádzami a s rezerváciou Hálslón

Návštevné a informačné centrum oblasti je v Egilsstadire (tel. 471 - 23 20), kde je aj kemping. Nové centrum vzniklo v Skriduklausture, kde má sídlo aj správca východnej oblasti národného parku (tel. 470 - 08 40), s ďalším sa počíta v Höfne (v r. 2010).

Južnú oblasť tvorí najmä ľadovec Vatnajökull. Na jeho východe je to pohorie Grendill (1 564 m) a ľadovce Hoffellsjökull, Fláajökull, Skálafellsjökull a Breidamerkurjökull. Navzájom ich oddeľujú rozľahlé pohoria s ostrými vrcholmi Godaborg, Grasgiljatindur, Vördutindur, Snjófjal, Birnudalstindur, Thverártindsegg a najvyšší z nich Kálfafellsdal. Najvyššou skupinou Vatnajökullu je Örafajökull s 2110 m vysokým Hvannadalshnjúkurom, najvyšším na Islande.

Ľadovce Svínafellsjökull a Skaftafellsjökull spolu s vrcholom Hrútsfjalltindar (1 875 m) dotvárajú nádhernú alpínsku scénu. Skaftafell predstavuje zalesnený kraj, úrodnú planinu a vodopád obkolesený čadičovými stĺpmi Svartifoss. Morsárdalur, široké údolie zahalené lesíkom známym ako Bajarstadaskógur, obsahuje viacfarebné zemné formácie pri Kjóse pod Morsárjökullom s jeho vŕzgajúcimi ľadopádmi. Skeidarárjökull vyznačuje západnú hranicu južnej oblasti národného parku.


Zobrazit místo Evropa na větší mapě

Pod správou južnej oblasti národného parku je tiež

  • Lónsörafi, územie s farebnými vrcholmi medzi ľadovcovými jazykmi, hlbokými údoliami a úzkymi rokľami udržujúcimi ložiská bujnej vegetácie

Táto oblasť národného parku je najľahšie prístupná, keďže je blízko hlavnej Okružnej cesty (cesta č.1). Turistické informačné centrum Skaftafellsstofa je vybavené kempom pre stany i karavany (9.4.-31.12., tel. 478 - 16 27). V mieste má sídlo aj správca južnej oblasti národného parku (tel. 470 - 83 01).

Západná oblasť národného parku Vatnajökull je charakteristická výtokmi ľadovca a obsahuje najmenej tri centrálne sopky. Jazero Grímsvötn je najaktívnejšia islandská sopka, obrovský kráter Bárdarbunga je zase jedna z najmohutnejších sopiek krajiny. Ostatné krátery ležia východne od Hamarinnu. Mohutné záplavy na rieke Skeidará majú svoj pôvod v podľadovcových jazerách.

Heljargjá a iné praskliny zemskej kôry sú typické pre západnú časť. Najlepšou ukážkou je Lakagígar, 25 km dlhá reťaz okolo 130 kráterov, ktorá bola dejiskom jedného z najväčších sopečných erupcií v roku 1783. Zvyškom dávnej erupcie pod ľadovcami počas doby ľadovej je hrebeň tiahnúci sa od ľadovca Tungnaárjökull. Príjemné trávnaté miesta, vhodné k usadeniu, možno nájsť na viacerých miestach., napríklad v Tómasarhagi na základni Tungufellsjökull.

V Kirkjubajarklausture má sídlo správca južnej oblasti národného parku (tel. 470 - 04 01, 0402), zatiaľ tu je len turistické informačné miesto (tel.487 - 46 20).

Info

Treking.cz - diskuze
Reklama
Reklama
Výběr článků
Tlstá Za sluncem na Tlstou a Ostrou, Velká Fatra
Hory Putování Fagarašem soutěžní článek č. 4, Treking s Tilakem 2009
Hory Jižní částí hřebene Martinských holí na vrcholu babího léta
Reklama
Populární treky
1. Ukrajinské Karpaty Huculské Alpy aneb po hřebeni Rachovských hor
2. Alpy Mont Blanc du Tacul (4 248 m) a Mont Maudit (4 465 m)
3. Rumunské hory Vilcan, hory polonin a krásných výhledů
4. Karpattreky Trek z Malé Fatry do pohoří Žiar, Fatransko-turčanský Karpattrek (2)
5. Slovenské hory Přechod hlavního hřebene Nízkých Tater
Reklama
Túry a lokality podle pohoří
Hledej podle pohoří
Reklama
Témata našich článků…
Sněžka Slovenský ráj Šumava, ubytování Zverovka Jeseníky, ubytování Kvarky Téryho chata Říp Propast Macocha Praděd Králický Sněžník Čičmany Lysá hora Měsíc Mars Černé jezero Tribeč Pieniny Železné hory Hukvaldy Zimní hvězdná obloha Štrbské pleso Lomnický štít
Regiony
Oblasti: Beskydy | Bílé Karpaty | Brdy | Broumovská vrchovina | Česká Kanada | České středohoří | České Švýcarsko | Český les | Český ráj | Doupovské hory | Drahanská vrchovina | Hanušovická vrchovina | Hornosvratecká vrchovina | Hostýnské vrchy | Chřiby | Javorníky | Jeseníky | Jevišovická pahorkatina | Jizerské hory | Králický Sněžník | Krkonoše | Krušné hory | Křivoklátská vrchovina | Litenčická pahorkatina | Lužické hory | Nízký Jeseník | Novohradské hory | Orlické hory | Pálava | Podyjí | Rakovnická pahorkatina | Ralsko | Rychlebské hory | Slavkovský les | Svitavská pahorkatina | Šluknovská pahorkatina | Šumava | Švihovská vrchovina | Vizovická vrchovina | Vlašimská pahorkatina | Vsetínské vrchy | Východolabská tabule | Zábřežská vrchovina | Zlatohorská vrchovina | Ždánický les | Železné hory | Žulovská pahorkatina | Branisko | Bukovské vrchy | Burda | Cerová vrchovina | Čergov | Čierna hora | Chočské vrchy | Kremnické vrchy | Krupinská planina | Kysucké Beskydy | Laborecká vrchovina | Levočské vrchy | Ľubovnianska vrchovina | Malá Fatra | Malé Karpaty | Muránska planina | Nízké Tatry | Ondavská vrchovina | Oravská Magura | Oravské Beskydy | Pieniny | Podunajská pahorkatina | Pohronský Inovec | Polana | Považský Inovec | Revúcka vrchovina | Roháče | Slanské vrchy | Slovenský kras | Slovenský ráj | Spišská Magura | Stolické vrchy | Strážovské vrchy | Súlovské skály | Šarišská vrchovina | Štiavnické vrchy | Tribeč | Velká Fatra | Veporské vrchy | Vihorlat | Volovské vrchy | Vtáčnik | Vysoké Tatry | Záhorie | Zemplínské vrchy
Home Page | Časopis | Průvodce | Ceník inzerce | Soutěže | Seznamka | Kalendář akcí | Outdoor testy | Horské chaty | Fotogalerie | Archiv
Treky, turistika | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Vesmír, astronomie | Turistická mapa online | Spolupracujeme
TOPlist