Cesta SNP, trasa Cesty SNP z Devína na Duklu na Slovensku

Cesta SNP: Devín - Dukla - Nová Sedlica (3)

Útorok 4.august 2015 (Veľká Javorina - Mikulčin vrch - Machnáč - Útulňa pod Žľabom)

Ráno vstávam unavený, akoby som celú noc pochodoval. Buď si telo odvyklo spať v mäkkej posteli pod perinou, alebo sa dostavila únava z predošlých dní. Urazil som 150 km, držím celkom slušný denný priemer. Avšak prvé dni bývajú najťažšie, kým si plne zvyknem na pravidelnú záťaž. Z chaty sa poberám zavčasu, na raňajky nečakám.

Krásne slnečné ráno veští horúci deň. Ako nakoniec zo spätného pohľadu vysvitne, dnešným dňom začína najdlhšia vlna horúčav tohoto leta. Plné dva týždne budú teploty presahovať 35 stupňov a schladím sa až dakde pred Košicami. Ale zrána je ešte príjemne, míňam veľký televízny vysielač na vrchole a pokračujem do Českej republiky.

Znalcov iste neprekvapí, že trasa SNP-čky vedie krátkym úsekom mimo územia Slovenska. Takže najbližších 25 km mám zachádzku na Moravu. Z Veľkej Javoriny zbieham rezkým tempom ku Kamenné boudě a kúsok ďalej sa občerstvujem pri upravenej studničke v lese, asi 10 m od chodníka. Nasledujúca časť trasy vedie po príjemných, prevažne lúčnych chrbátoch nad obcami Strání, Březová a Lopeník. Míňam niekoľko rozhľadní, žiadnu z nich však nevyužívam, výhľadov mám i tak neúrekom. Vpravo občas vrhnem pohľad na zalesnený masív Veľkého Lopeníka s rozhľadňou na vrchole.

Čtěte také: Předchozí část článku Cesta SNP: Devín - Dukla - Nová Sedlica (2)

Okolo poludnia sa blížim na Mikulčin vrch, známe lyžiarske a turistické stredisko. Je tu množstvo penziónov a chát. Ľudí však stretám poskromne, akoby sa tu napoludnie zastavil život. Prvú otvorenú reštauráciu nachádzam až na chate pod Vyškovcom. Je už dobre po jednej hodine, žalúdok sa ozýva, preto neváham a objednávam si chutný obed. Vrabca, ako inak, moravského. Neodmysliteľné pivo nemôže chýbať - pitný režim nemožno predsa zanedbávať.

Sýty a spokojný sa poberám ďalej. Kopanice a samoty okolo Vyškovca dávajú krajine malebný ráz. Prechádzam okolo mimoriadne fotogenickej zvoničky. Prehupnem sa cez plytké sedlo a po krátkom výšľape som na Kykuli. Tu súčasne končí môj moravský výlet a vraciam sa späť na rodnú hrudu. Táto časť Bielych Karpát patrí k najkrajším. Lúčny hrebeň smerom na Machnáč poskytuje výhľady ako na Slovensko tak i na Moravu.

Príjemným chodníkom popri hraničných pätníkoch som za chvíľu na vrchole Machnáča. Plochý trávnatý kopec poskytuje skôr výhľady do diaľky, v opare je vidieť i Trenčín. Stretám tu skupinku moravských turistov spoznávajúcich krásy našich hôr. Tvária sa značne nechápavo, keď im prezradím cieľ svojej cesty. Ani nevedia, kde presne Dukla je, ale majú tušenie, že to bude riadne ďaleko. Počastujú ma fajným bylinkovým čajom a najbližšie kilometre ideme spoločne. Z kopca sú rýchlejší, do kopca i napriek naloženému batohu mám navrch zase ja. Kondičnú prípravu mám evidentne celkom slušnú.

Zastavujeme na Sokolom kameni s parádnym výhľadom do doliny Chocholnice. Za ním pozorne hľadám vodu. Má tu byť prameň, ktorý je pre mňa strategický. Inak by som musel s vodou až do zajtra šetriť, čo sa mi veľmi nepozdáva. Našťastie prameň je rovno na turistickom chodníku a tečie dostatočne.

Lúčim sa s partiou Moravákov a skladám bágel pri prameni. Naberám vodu do všetkých fliaš, ktoré mám so sebou. Večer ju využijem nielen na varenie ale i na očistu tela. Ešte ma pritom stihne poštípať do stehna dotieravá osa. Studená voda je však poruke, tak schladím postihnuté miesto a predchádzam väčšiemu opuchu. Do cieľa dnešnej etapy to už nemám ďaleko. Prichádzam na udržiavané lúky pod kopcom Žľab, odbáčam z turistického chodníka a po 500 metroch hore lúkou som pri peknej drevenej útulničke. Mám ju dnes iba pre seba, tak rozkladám veci na spanie, dávam improvizovanú sprchu, varím večeru.

Už sa stmieva, keď začujem rachot motorky. Zanietený fanúšik tohto podivného "športu" potreboval vyvetrať svojho miláčika. Chvíľu pohovoríme, potom sa sa rozlúči a túruje si to dolu dolinou späť do civilizácie. Poberám sa do chyže a ukladám unavené telo do horizontálnej polohy. Je tak teplo, že spacák mi slúži iba ako ľahká prikrývka. Spoločnosť mi robia miestne plchy, ktoré neúnavne lomozia v stenách a podlahe útulne. Viem veľmi dobre, aké sú to podšívky, preto všetky potraviny starostlivo zabezpečujem. Potom bez výčitiek zaspávam.

Streda 5. august 2015 (Pod Žľabom - Drietoma - Trenčín - Tr. Teplice - Horná Poruba)

Ráno vstávam zavčasu. Teplomer pri dverách útulne hlási 21 stupňov! Som zvedavý, kam to vystúpi cez deň. Dnes dopoludnia dorazím do Trenčína, kde sa k putovaniu pridá Dominika. Ozval sa aj kamarát - spoľahlivý turistický parťák Marián a potvrdil mi, že sa pridá vo Fačkovskom sedle. Paráda, budem mať spoločnosť na najbližších niekoľko dní. Obaja chcú so mnou potiahnuť dakde k Telgártu - to už budem za polovicou trasy.

Po nevyhnutných ranných úkonoch som pripravený vyraziť. Zrána je teplota znesiteľná, lesom zbieham rýchlo do Drietomy. Nasledujúcu časť trasy do Trenčína som nikdy nešiel, nuž na poliach nad Drietomou trochu blúdim. Zmiatol ma i domorodec, ktorý ma poslal skratkou presne opačným smerom. Nakoniec však nachádzam správnu cestu a schádzam do Záblatia. Pristavujem sa pri prameni miestnej kyselky - výborná osviežujúca železitá minerálka - na strednom Slovensku takej vravia medokýš. Naberám aj do zásoby a hajde do Trenčína.

Míňam gazdovský dvor s predajom čerstvých vajec - pri bráne je položený klasický telefón pre prípadných záujemcov. Vajíčka by asi v mojom batohu dlho neprežili, nuž musím túto ponuku odmietnuť. Križujem diaľnicu D1 a ocitám sa v miestnej časti Zlatovce. Okolo deviatej už slnko riadne pečie a mňa čaká nekonečná cesta rozpáleným betónovým mestom. S veľkým batohom som dosť nápadný - ono príliš veľa turistov tadiaľto zrejme nechodí.

Konečne som na moste cez rieku Váh. Mám trochu času, tak robím malú zachádzku do centra a dávam kávičku. Cestou na stanicu míňam hotel Tatra. Nieže by som sa v ňom chcel ubytovať, ale je pred ním jeden z turistických uzlov, kde sa stretajú červené značky z troch smerov - k hlavnej SNP-čke sa tu pripája červená značka z Považského Inovca a Hlohovca. Ešte takých miest bude po ceste niekoľko. Ja zamierim na stanicu, kde mám o desiatej dohodnuté stretnutie s mojou budúcou parťáčkou. Vlak trochu mešká, ale nakoniec sa s Dominikou zvítame a bez väčších okolkov vyrážame na cestu.

Je nutné pretrpieť ešte kus cesty po Trenčíne až do miestnej časti Kubrá. Tu je verejný prameň výbornej kyselky s hojným obsahom železa. Miestny pán čapuje už dobrú hodinu snáď 100 litrov vody za výdatného hundrania ďalších čakajúcich záujemcov. Našťastie ostatní ľudia sú ústretoví a umožnia mi načapovať jednu PET-ku bez čakania v šóre. S vďakou ochutnávam a bez väčšieho zdržania môžeme ďalej.

V lese je páľava slnka menšia, ale horúčava aj tak kulminuje. Po výšľape nad Opatovskú dolinu som prepotený skrz-naskrz, tričko by sa dalo žmýkať. Na hrebienku čakám parťáčku ktorá zaostala pri ostružinách. Stretám párik turistov, ktorí idú SNP-čku na etapy. Pred pár dňami začali v Čičmanoch a chcú doraziť až na Devín. Poprajeme si veľa šťastia a zbiehame do Trenčianskych Teplíc. Tu potrebujem doplniť zásoby, nuž robím veľký nákup.

Zvažujem, čo vydrží v batohu tieto horúčavy - suchá saláma, klobása či tvrdý údený syr by snáď mohli. Nesmú chýbať samozrejme sladkosti. Doprajem si i plechovku piva. Dominika nakupuje dáku zdravú stravu. Divím sa, ako z toho môže dievča vyžiť.

Obloha sa riadne zaťahuje a začína hrmieť. Už-už to vypadá na dážď, ale sme už v lese a úkryt zrovna žiadny. Nuž hrozbu dažďa ignorujeme a ideme ďalej. Než prídeme pod Omšenskú Babu, oblaky sa trhajú a občas vykukne aj slnko. Niekde sa to vybúrilo, našťastie nie nad nami. Terén je húpavý, buď do kopca lebo z kopca. Typické Strážovské vrchy - ani kúsok po rovine.

K večeru sa z lesa vyhupneme a ocitáme sa na pekných udržiavaných lúkach nad Hornou a Dolnou Porubou. Nad sebou máme Slopský vrch s blyštiacim sa krížom. Som už unavený, ďalej sa mi nechce. Kúsok obďaleč je maringotka s altánkom. Maringotka je síce uzavretá, ale altánok poslúži dobre na prípravu večere a raňajok. A nechýba ani suchá latrína s vyrezaným srdiečkom na dverách. Jednoducho romantika ťažkého kalibru.

Staviam stan na mäkkej tráve pod lesom. Dominika nocľah v stane slušne odmieta a uprednostňuje altánok. Stmieva sa, tak ešte chvíľu pokecáme a potom sa porúčam do spacáku. Ako vždy pred spaním zbilancujem uplynulý deň a robím plány na ten ďalší. Zajtra nás čaká neľahká etapa v Strážovských vrchoch, tak uvidíme ako to v tých úmorných horúčavách zvládneme. Nuž ale, aspoň zistíme, čo v nás je. A už som ticho, dobrú noc!

• Pokračování článku

Povedená túra v Turzovské vrchovině: Přes Bobek na ropný…

Turzovská vrchovina nepatří k příliš známým a ani turisty vyhledávaným pohořím. Stojí si tiše ve stínu…

Kouzelnou krajinou horských samot, túra hřebeny Javorníků…

Javorníky, Beskydy, Hostýnské vrchy. Krajina utvářená po staletí lidskou rukou. Rozlehlé lesy střídané…

Dvoudenní túra Hostýnskými vrchy s bivakem pod…

Dvoudenní přechod západní částí Hostýnských vrchů sice nepatří do kategorie himalájských výkonů, přesto jako…

Engadinské třítisícovky počtvrté (2), tentokráte s…

O cestě až na toto sedlo a sestup do údolí Val Bregaglia, o čemž jsme původně tak trochu uvažovali…