Průvodce | Karpattreky | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Lyžování | Příroda | Soutěže | Aktuality | Zajímavosti | Kalendář akcí | Napsat článek | E-shop | Více…
Kontakty  Cookies  Ceník inzerce  RSS 
Treking.cz Hledat
Poslední aktualizace: 8.1.2014 , svátek má
Reklama
Treking > Cykloturistika > Slovenský kras

Slovenský kras

Kros - Kras cez Slovenský kras na bicykli

8.4.2013 | Karol Mizla

Cez kras - alebo univerzálnejšie povedané - KROS-KRAS. Takto zaujímavo možno označiť unikátny prechod cez unikátnu oblasť Slovenska. Unikátnosť prechodu spočíva v tom, že za jeden deň po dobrých, zväčša terénnych, cestách sa prejde po dĺžke celý Slovenský kras.

Na planine Horný vrch

NP Slovenský kras má rozlohu 46 353 ha (vrátane jeho ochranného pásma o rozlohe 11 742 ha) a pozostáva zo šiestich geomorfologických podcelkov. Tiahne sa pozdĺž slovensko-maďarskej hranice na juhovýchode Slovenska.

Dva jeho podcelky Koniarska planina a Plešivská planina ležia trochu na sever od hlavnej "krasovej" osi. Hlavnú os tvoria štyri planiny (v poradí od východu): Jasovská planina, Zádielska planina, Horný vrch a Silická planina v celkovej vzdušnej dĺžke 53 km. A práve táto os tvorí os aj KROSKRASU.

Čtěte také: Přechod Slovenského krasu s bejbatama aneb po stopách diviakov

Unikátnosť oblasti spočíva v tom, že Slovenský kras je nielen jedným z deviatich slovenských národných parkov, ale ako jediný národný park na Slovensku patrí do siete biosférických rezervácií MaB a zároveň jeho jaskyne (ktorých doteraz objavili vyše 800) sú na Zozname svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

Slovenský kras je tiež najväčším krasovým územím v Európe s bohatou flórou a mnohými endemickými živočíšnymi druhmi. Odhliadnuc od ďalších pozoruhodností tak logicky vyplýva, že táto oblasť musí byť zákonite unikátna! A to ešte musím spomenúť ďalšiu skutočnosť: Slovensko má k turistickým európskym veľmociam ako Švajčiarsko či Rakúsko protiváhu (i keď trochu menšiu) vo forme Tatier, neplatí to však opačne. Obe krajiny nemajú na slovenskú kartu s označením Slovenský kras protikartu. A to už niečo znamená!

Na ceste medzi Hačavou a Zádielskou chatou

Len postupom času som si začal uvedomovať, aké nezvyčajné hodnoty ležia blízko Košíc, kde bývam. Krásy Slovenského krasu som začal objavovať najmä na bicykli. Rád sa podelím so svojimi turistickými poznatkami a skúsenosťami v tejto oblasti. Som presvedčený, že nižšie popísaná trasa by za normálnych okolností bola vyznačená ako veľmi atraktívna diaľková cyklotrasa. A to z jednoduchého dôvodu. Táto trasa dokáže uspokojiť takmer každého milovníka cykloturistiky: od toho náročnejšieho až po relatívne sviatočného.

Jasov, Jasovská planina

Naša KROS-KRAS trasa začína v malom mestečku Jasov vo výške 280 m. Jasov má asi 2,5 tis. obyvateľov a je známy najmä Jasovskou jaskyňou (najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku) a premonštrátskym kláštorom s veľkým parkom. V Jasove sa dá aj dobre najesť v reštaurácii pri Jasovskom rybníku (to najmä v prípade, keby sme tu cyklotúru končili).

Slovenský kras je největším a zároveň nejtypičtějším krasovým územím na Slovensku. Je situován do jihovýchodní části geomorfologické oblasti Slovenské Koniklec rudohoří. Slovenský kras leží zhruba na jih a východ od města Rožňava. Plocha krasového území činí okolo 440 km2 (včetně maďarské části), na jihu je pak ohraničeno maďarskou hranicí a Národním parkem Aggtelek…

…více informací

Ideme popri rybníku po asfaltovej ceste. Po kilometri a pol odbočujeme prudko doľava takmer do protismeru do kopca na tvrdú lesnú cestu. Tá nás po 7 kilometroch dovedie na rázcestie vo výške 570 m. Asi tristo metrov pred týmto rázcestím je tvrdá cesta úmyselne totálne rozrytá, a tak zneprejazdnená pre autá. Zjavne ide o nejaké majetkové spory. Na horskom bicykli sa to však dá prejsť.

Rázcestie je rozľahlé a zväčša tu býva skládka dreva a stojí tu lesná maringotka. Zbieha sa tu sedem lesných ciest. Značky tu však chýbajú, i keď tadiaľ vedú modrá a zelená turistická značka. Metódou pokusov a omylov som našiel tú správnu cestu, ktorá vedie ďalej na Jasovskú planinu.

Po príchode na toto rázcestie je to tretia dosť nenápadná cesta sprava (berúc od príchodzej cesty). Po asi tristo metroch sa objavuje prvá zelená značka, ktorá nás už pomerne spoľahlivo dovedie v miernom stúpaní cez zalesnený úsek až na otvorenú Jasovskú planinu. Tu sa značka ťažšie sleduje, ale v podstate každá z viacerých poľných ciest smerom na západ sa napojí na zreteľnú cestu, vedúcu do Hačavy.

Na Jasovskej planine sa prvýkrát v plnom rozsahu obnažujú krásy planín Slovenského krasu: lúky, lesíky, škrapy, ojedinelé stromy a kríky a mierne zvlnený terén. Obzvlášť nádherné je to na jar alebo na jeseň, keď príroda odhaľuje svoje farebné tromfy. Na konci planiny sa ukazujú pekné výhľady na Hačavu a protiľahlé svahy Zádielskej planiny.

Hačava

Hačava leží na konci úzkej Hájskej doliny vo výške 625 metrov. Je tu čoraz viac rekreačných chalúp, pôvodných domov i obyvateľov postupne ubúda. Ani centrálna krčma nateraz nefunguje (skrátka opäť sorry - opäť nejaké majetkové spory). A tak krčmu nahrádzajú miestne potraviny, nachádzajúce sa v miernom stúpaní na pravej strane cesty v akejsi drevenici. Majú tam však všetko podstatné, čo potrebuje normálny turista: pečivo a tekutý chlieb nevynímajúc.

Na konci Hačavy pokračujeme doľava hore, pričom po tristo metroch zabáčame ostro doľava na cestu, vedúcu popri miestnom peknom kostolíku a cintoríne. Na mapách je značená cyklocesta priamo hore do Hačavského sedla. Avšak variant popri kostolíku je cyklisticky lepší, i keď na vzdialenosť je dlhší.

Bôrčianske sedlo

Dobrou cestou po piatich kilometroch prichádzame pod Hačavské sedlo (795 m). Túto cestu značne upravili asi pred desiatimi rokmi, keď v tejto oblasti točili americký film o vojne v bývalej Juhoslávii. Táto krajina totiž veľmi pripomína juhoslovanskú krajinu. Zároveň sa mi v pamäti vynoruje, že slávny film Vinnetou pre zmenu točili v bývalej Juhoslávii. Nuž čo - časy sa menia, ale človek - dobyvateľ ostá varovnaký!

Zádielská dolina

Spod Hačavského sedla stále po tvrdej lesnej ceste schádzame do hornej časti známej Zádielskej doliny. Tu sa točíme doľava dole a po 4,5 kilometroch prichádzame na miesto, kde sa odbočuje na blízku reštauráciu s názvom Ranč (475 m). Ranč je dosť ošarpaný, ale majú tu dobré lokálne rožňavské pivo Kaltenecker. Toto doplní stratenú energiu a zároveň poteší chuťové zmysly.

V interiéri Ranča si všímam staré fotky zo začiatku minulého storočia, keď tu bol aj bazén a upravené parky. Napadá ma, že naši predkovia si asi viac cenili pekné prírodné hodnoty.

Po 500 metroch od Ranča smerom dolu prichádzame na rázcestie, kde je umiestnený prehľadný turistický smerovník. Cesta rovno pokračuje do hlbokej a známej Zádielskej tiesňavy, my odbočujeme doprava do kopca. Rozbitou asfaltkou, ktorou vedie aj značená cyklocesta sa po dvoch kilometroch dostávame do lúčnatého Bôrčianskeho sedla (660 m). Odtiaľ je pekný pohľad najmä do doliny na západ.

Tesne za kaplnkou v sedle opúšťame hlavnú cestu, prudko, takmer protismerne, odbočujeme doľava na dobrú lesnú cestu. Stúpame smerom na juhovýchod, cesta sa postupne stáča doprava južným smerom. Na prvom výraznejšom rázcestí odbočujeme doprava na inú lesnú cestu a po chvíli sa na cestu napája červená turistická značka, ktorá ide priamo hore cez les.

Sme na planine Horný vrch. V tejto časti je to dosť zalesnené, len sem-tam prechádzame cez menšie lúky a čistinky. Ideme takmer po rovinke vo výške cca 760 metrov. Vôbec sa nezdá, že sa nachádzame na vyvýšenej náhornej planine, ktorá najmä na východnej strane má veľmi strmý zráz do Zádielskej doliny a na južnej strane prudko padá do Turnianskej kotliny, ktorá má výšku len 200 metrov. Prevýšenie je tak dosť veľké: vyše 500 metrov.

Držíme sa stále pomerne výraznej cesty, po chvíli mierne klesáme na rázcestie, kde vedie cesta z obce Lúčka. Z tohoto rázcestia nasleduje krátky strmý výšvih, až sa ocitáme na otvorenej planine Horného vrchu. Zrazu to má už ten pravý krasový a lúčnatý charakter, krajinka je veľmi idylická.

Červená značka ide doľava okolo Sovej diery, my však ideme dôsledne po prejazdenej poľnej ceste mierne doprava hore. Jazda na trávnatom povrchu je ozajstnou lahôdkou. Otvárajú sa nám široké a ďaleké výhľady na sever na protiľahlú hradbu Volovských vrchov s vystupujucími vrchmi (zľava) Skalisko (1 293 m), Pipitka (1 225 m) a Osadník (1 186 m), ktoré celkový umelecký dojem výrazne umocňujú.

Zádielska planina, vzadu Jelení vrch

Na tomto úseku moja rýchlosť značne klesne tak, aby som mohol dobre absorbovať okolitú scenériu, častejšie zastávky sú tiež pravidlom. V tejto časti je orientácia trochu obtiažnejšia, lúčna cesta má viacero odbočiek. Treba sa držať mierne doľava a ísť po menej nápadnej ceste. Pozor - netreba sa zlákať tou najlepšou a azimutom pomerne dobrou cestou na západ, lebo sa ocitneme na scestí. Stále ideme po veľmi peknom otvorenom úseku.

V prípade, že páli slnko, máme možnosť odbočiť doľava a na chvíli sa skryť v tieni stromov pri Mútnej studni. Tu je aj prameň vody, a tak relax môže byť vylepšený. Celá trasa KROS-KRAS má veľa pôsobivých miest, no mne sa javí tento úsek ako najkrajší. Asi je to aj spomínanými výhľadmi, cestou v trávičke a doslova ľudoprázdnosťou.

Jablonovské sedlo

Napájame sa na červenú značku. Popri lesíku na ľavej strane dobrou stále zväčša trávnatou cestou dôjdeme do lesa. V ňom po chvíli je doprava výrazná odbočka červenej turistickej značky. KROS-KRAS však znamená ísť rovno po ceste, ktorá je v tomto úseku síce trochu hrboľatá, ale spoľahlivo nás v klesaní privedie až na hlavnú cestu v sedle Soroška. Tu musíme strpieť krátku kilometrovú jazdu smerom doprava po frekventovanej ceste do Jablonovského sedla (535 m). V sedle sa nachádza známy salaš Soroška, kde sa možno najesť a doplniť stratené tekutiny.

Prejdeme hlavnú cestu a ideme smerom na západ užšou asfaltovou cestou, na začiatku ktorej je turistický rázcestník. Cesta mierne stúpa a je trochu rozbitá, ale na bicykli je to v pohode. Červená značka odbočuje doľava do lesa, my však pokračujeme rovno po asfaltovej ceste. Miernymi klesaniami a stúpaniami ako na pohodlnej hojdačke dôjdeme (po 5,8 km od Jablonovského sedla) na dosť nenápadné miesto, kde treba odbočiť doľava. Tu začína veľmi mierne klesanie po dobrej zreteľnej lesnej ceste až dôjdeme k chate Rakaťa (na niektorých mapách uvedená ako poľovnícka chata Rakyta).

Silická planina, vzadu Volovské vrchy

Po pár sto metroch od chaty sa les končí a my sa ocitáme na otvorenej lúčnej planine. Dôsledne sa držiac dobrej poľnej cesty opäť trochu stúpame a klesáme. Cyklistická lahôdka v podobe akejsi hojdačky pokračuje. Po prejdení úseku so striedavými porastami prichádzame na značne otvorený úsek, ktorý možno nazvať Silickou planinou v plnej kráse. Človek nadobúda dojem, že sa nachádza niekde na nedoziernych severoamerických planinách. Kde oko dohliadne, vidno len zvlnené krasové lúky a nižšiu krasovú vegetáciu.

Míňame napájadlá pre dobytok, ktorý sa zavše pasie na okolitých lúkach. Jazda Silickou planinou je veľmi príjemná po všetkých stránkach. Pradie nielen cyklistická duša, ale aj telo a bicykel zároveň.

Silica

Pred nami dolu sa objavuje Silica. Keď sa obzrieme z tohto miesta dozadu smerom na severozápad, môžeme za jasného počasia vidieť to, čo sa mne podarilo zatiaľ vidieť len raz. Je to panoráma Vysokých Tatier, vzdušne vzdialená 74 kilometrov. Vchádzame do Silice (546 m), kde zastavujeme na akomsi obecnom námestí, na ktorom dominuje vystavený starý zrekonštruovaný požiarny voz. Tu stála po pravej strane veľmi sympatická miestna krčma, kde mali aj veľmi lacné, už predtým spomenuté pivo Kaltenecker.

Veľké a hodne nepríjemné bolo naše prekvapenie, keď sme naposledy tadiaľ prechádzali a krčma bola doslova spadnutá. Presnejšie jej zadná časť. Dozvedeli sme sa, že miestni chceli východnú stenu odvodniť, tak ju začali okopávať, až im stena a s ňou vlastne celá krčma spadla. Hotová tragédia!

Oproti stojaca reštaurácia, ktorá má typický charakter budovateľských dedinských predajní, však umožní zažehnať to najhoršie, a to stupňujúci sa smäd. Kaltenecker tam však nemajú. Ale keď neprší, tak aspoň kvapká.

Občerstvení schádzame na hlavnú cestu, kde odbočujeme doprava a po pár sto metroch to stáčame doľava smerom na Silickú Brezovú. V Silici je aj možnosť odbočiť doľa va a stálym dlhým klesaním po veľmi dobrej asfalte s veľmi nízkou premávkou dôjsť až do Jablonova nad Turňou. Touto cestou chodievam pri rodinných výletoch. Je to aj značená cyklocesta a vrele ju môžem doporučiť všetkým milovníkom dobrého cyklistického zjazdu. My však tentoraz pokračujeme ďalej juhozápadným smerom.

Cez rázcestie známej Silickej ľadnice dôjdeme do Silickej Brezovej, kde začína značená cyklocesta. Nenáročným terénom (zároveň červená turistická značka) prídeme až do Domice. Domica je veľmi známa a unikátna jaskyňa, ktorá s maďarskou časťou tvorí veľký jaskynný komplex. Zároveň tu pri hranici s Maďarskom KROSKRAS končí.

Jasovská planina

Avšak kto by mal čas, chuť a silu, môže sa odtiaľ vydať na severovýchod cez maďarský národný park Aggtelek akousi paralelkou späť na Slovensko. Cez Jósvafö po dobrých poľných a asfaltových cestách pekným prostredím je možné prejsť na Slovensko cez hraničný prechod Hosťovce.

Tak či onak, KROS-KRAS uspokojí každého cykloturistu. Možno ho absolvovať aj po častiach v rôznych kombináciach. Každý, kto ho čo len trochu okúsi, iste skonštatuje: Slovenský kras je unikát a stojí za to!

Základné údaje o trase: (kilometre, prevýšenie spolu) - Jasov (0 km, 0 m) - Hačava (15 km, 470 m) - Zádielska dolina (27 km, 750 m) - Jablonovské sedlo (49 km, 1 190 m) - Silica (63 km, 1 390 m) - Domica (75 km, 1 510 m).

Další související články:

+ Volovské trojvŕšie, Tri slovenské vrchy za jeden deň na bicykli
+ Bicyklom na Gerlach, severnými planinami Slovenského krasu
+ Bicyklom na Folkmarsku skalu, na počesť Blekyho
+ Ochtinská aragonitová jaskyňa, kryštálový unikát
+ Na Kráľovu hoľu bicyklom, kráľovský kráľovohoľský cyklookruh
+ Na Bachureň cez päť pohorí, Šarišsko-spišská cik-cak cyklotúra
+ Na Volovec a Knolu - skvosty plienených Volovských vrchov
+ Karpatiatour 2009
Treking.cz - diskuze

Diskuse k tomuto článku

přidat názor


Reklama
Reklama
Výběr článků
Hory Slovenské rudohorie, západ a střed (2), trek ve směru Detva - Červená Skala
Hory Hřebenovka Vysokých Tater, Kopské - Ľaliové sedlo, Treking s Tilakem 2013, soutěžní článek č. 4
Hory Vizovické vrchy na kole, 87 drsných kilometrů Vizovickou vrchovinou
Reklama
Témata našich článků…
Kriváň Muránska planina Jeseníky, ubytování Radegast Pravčická brána Kvarky Barborka Klíč Beskydy, ubytování Poledník Králický Sněžník Sahara Radhošť Měsíc Sovinec Slunce Poľana Soos Sluneční soustava Hukvaldy Fáze Měsíce Rešovské vodopády
Reklama
Doporučujeme ke čtení

Outdoorové bundy - bundy v outdooru, používané materiály

Bunda, neboli svrchní vrstva při cestě ven (na hory, na kolo, do města) je velmi důležitou součástí oblečení, zvláště v případě, kdy nám povětrnostní podmínky tolik nepřejí. Správný výběr nás může ochránit od nepříjemných…

Jak vybrat kolo

Kolo

Jestliže se rozhodnete pro koupi kola, je dobře nepodcenit jeho výběr. Nevhodně vybrané kolo nepřinese požitek z jízdy a může se stát, že…

Reklama
Populární treky
1. České hory Hřebenovka Jeseníků na sněžnicích trochu jinak, trek z Červenohorského sedla na Rejvíz
2. České hory Kolem vodopádů Stříbrného potoka na nejvyšší vrchol Rychlebských hor - Smrk (1 125 m)
3. Slovenské hory Přechod přes Skriniarky, vysokohorská turistika v Západních Tatrách
4. Rumunské Karpaty Málo známé Godeanu, rumunské Karpaty
5. Španělské Pyreneje Parc Nacional d'Aigüestortes i Estany de Sant Maurici, Pyreneje a treky
Reklama
Regiony
Oblasti: Beskydy | Bílé Karpaty | Brdy | Broumovská vrchovina | Česká Kanada | České středohoří | České Švýcarsko | Český les | Český ráj | Doupovské hory | Drahanská vrchovina | Hanušovická vrchovina | Hornosvratecká vrchovina | Hostýnské vrchy | Chřiby | Javorníky | Jeseníky | Jevišovická pahorkatina | Jizerské hory | Králický Sněžník | Krkonoše | Krušné hory | Křivoklátská vrchovina | Litenčická pahorkatina | Lužické hory | Nízký Jeseník | Novohradské hory | Orlické hory | Pálava | Podyjí | Rakovnická pahorkatina | Ralsko | Rychlebské hory | Slavkovský les | Svitavská pahorkatina | Šluknovská pahorkatina | Šumava | Švihovská vrchovina | Vizovická vrchovina | Vlašimská pahorkatina | Vsetínské vrchy | Východolabská tabule | Zábřežská vrchovina | Zlatohorská vrchovina | Ždánický les | Železné hory | Žulovská pahorkatina | Branisko | Bukovské vrchy | Burda | Cerová vrchovina | Čergov | Čierna hora | Chočské vrchy | Kremnické vrchy | Krupinská planina | Kysucké Beskydy | Laborecká vrchovina | Levočské vrchy | Ľubovnianska vrchovina | Malá Fatra | Malé Karpaty | Muránska planina | Nízké Tatry | Ondavská vrchovina | Oravská Magura | Oravské Beskydy | Pieniny | Podunajská pahorkatina | Pohronský Inovec | Polana | Považský Inovec | Revúcka vrchovina | Roháče | Slanské vrchy | Slovenský kras | Slovenský ráj | Spišská Magura | Stolické vrchy | Strážovské vrchy | Súlovské skály | Šarišská vrchovina | Štiavnické vrchy | Tribeč | Velká Fatra | Veporské vrchy | Vihorlat | Volovské vrchy | Vtáčnik | Vysoké Tatry | Záhorie | Zemplínské vrchy
Túry a lokality podle pohoří
Beskydy Bílé Karpaty Javorníky
Jeseníky Jizerské hory Krkonoše
Kysuce Krušné hory Malá Fatra
Malé Karpaty Nízké Tatry Roháče
Šumava Velká Fatra Vysoké Tatry
Hledej podle pohoří
Home Page | Časopis | Průvodce | Ceník inzerce | Soutěže | Seznamka | Kalendář akcí | Outdoor testy | Horské chaty | Fotogalerie | Archiv
Treky, turistika | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Vesmír, astronomie | Turistická mapa online | Spolupracujeme
TOPlist