Bachureň na bicykli, Slovensko a horské cyklotreky

Malebná cyklotúra popri štyroch krížoch

Hádanky sú vo všeobecnosti obľúbené. Tie dobré zaujmú, cibria myseľ i potešia. Aj priatelia prírody môžu vymyslieť zaujímavé hádanky. Napríklad: "Ktoré pohorie na Slovensku je malé, stredné i veľké zároveň?" Možno ťažšia hádanka. Znalí horali však odpoveď iste nájdu: Bachureň!

Toto málo známe východoslovenské pohorie je ozaj také! Malé svojou rozlohou 142 km². Stredné, pretože najvyšší kopec Bachureň (1 082 m) ho v rebríčku pohorí zaraďuje na 30. miesto z 59 slovenských pohorí. A pritom veľké vďaka svojej kráse a mimoriadnej malebnosti.

Veľmi rád navštevujem toto "malo-stredno-veľké" pohorie. Nachádzajú sa v ňom zdravé ihličnaté, listnaté i zmiešané lesy. Hrebeňové časti sú v značnej miere holé a poskytujú ďaleké výhľady. A navyše je to tiché pohorie ideálne pre lyžiarske a cyklistické túry. Každá bachurnianska túra vo mne zanecháva nevšedné zážitky. Tie nevyplývajú z mimoriadnych výkonov či prírodných javov, ale z celkovej atmosféry a vľúdnosti pohoria. Vzbudzujú vo mne dojem sviatočnosti. Dalo by sa povedať, že Bachureň ma fascinuje duchovne i telesne zároveň. Asi tak, ako má žena fascinovať muža.

V jeden pekný deň babieho leta roku 2011 som si predsavzal, že uskutočním ďalšiu "sviatočnú" cyklotúru v spoločnosti krásnej pani menom Bachureň. Hrebeňovka - to je môj hlavný motív a cieľ! Túru začínam v Lačnove (783 m), horskej obci "na konci sveta". Býva tu už len zopár stálych obyvateľov, končí tu asfaltová cesta a celá obec je pamiatkovou rezerváciou.

Čtěte také: Branisko a Bachureň, málo známá pohoří Slovenska - přechod

Prašnou cestou, vedúcou popri kostolíku a štýlových domoch, sa dostávam ku kaplnke nad obcou. Povyše nej odbočujem vpravo hore. Objavujú sa prvé pekné výhľady. Na západe sa vyníma zavalitá Smrekovica, najvyšší kopec susedného pohoria Branisko. V smere cesty vidno malebné lúky, tiahnuce sa až na hrebeň Bachurne.

Do Sedla pod Magurou

Strmším traverzovým stúpaním sa dostávam do Sedla pod Magurou (982 m). Výhľady nadobúdajú punc vysokej kvality. V diaľke vidno pyramídu Kráľovej hole, bližšie kraľuje Smrekovica, na severe "čo by kameňom dohodil" je Bachureň, najvyšší kopec pohoria a vedľa nej vpravo na obzore dominuje pohorie Čergov. A všade navôkol sú oblé hrebeňové tvary, malebné lúky s ojedinelými kríkmi a stromami.

Po nasýtení očí pohľadmi a fotokarty zábermi sa vydávam po hrebeni severným smerom. Zrazu vidím pred sebou jav v tejto oblasti nezvyčajný - oproti idú dvaja cyklisti. Sú to kamaráti z Košíc, ktorí sa vybrali zo Sabinova až do Krompách po zelenej turistickej značke s cieľom preskúmať celý hrebeň Bachureň a Braniska. Hľadajú vhodné úseky pre trasu budúceho ročníka náročného tzv. Kráľovského MTB maratónu, ktorý sa jazdí v týchto končinách. Dokonca uvažujú aj o úseku cez Rajtopiky. Poznám tú oblasť, tamojší terén je cyklisticky nezjazdný a miestami má lezecký charakter. Upozorňujem ich na túto skutočnosť a odporúčam im paralelné lesné cesty.

Sedlo pod Bachurňou

Dobrou hrebeňovou cestou onedlho prichádzam do malebného Sedla pod Bachurňou (1 023 m). Tu je možnosť odbočiť vpravo hore na vrchol Bachurne, z ktorej sú výhľady aj na Vysoké Tatry. Ja pokračujem rovno úbočím kopca. Mierne zvlnená cesta vedie idylickým prostredím, postupne prechádzam typické horské lúčky.

Stále po dobrej ceste a zároveň zelenej značke idem po hrebeni, ktorý sa lomí zo severného smeru na východný. Po lesnom úseku sa dostávam za Dlhými dielmi na šíre lúky Jedľovec (lokalita sa nazýva aj Šmigovec podľa bývalej osady). Oproti vidno koniec hrebeňa (ktorý má tvar zahnutej fajky) s kopcami Búče a Mindžová, vpravo najvyššiu Bachureň a dole úzku dolinu Malej Svinky povyše Renčišova, zarezanú hlboko pod hrebeň. Lúka je posiata pekným žltými kvietkami pyšteka bežného.

Holý vrchol Mardune

Idem pohodovým tempom, často zastavujem, fotím a užívam si krásne prostredie. Míňam vrcholovú stanicu lyžiarskeho vleku a schádzam do výrazného Sedla pod Marduňou. Nasleduje strmšie stúpanie, po prekonaní ktorého sa vynáram z lesa na holý vrchol Mardune (874 m).

Bachureň

Ačkoliv se Bachureň těsně přimyká k Branisku, od nějž je oddělena Lačnovským sedlem (859 m), není součástí Tatransko - fatranské oblasti, ale náleží do tzv. Podhôľno - magurské oblasti. Narozdíl od Braniska je pohoří budováno především pískovci, jíly a slepenci. Rovněž je součástí flyšového pásma Západních Karpat. Z turisticky nejatraktivnějších cílů na Bachurni je krom nejvyššího vrcholu zcela určitě jeskyně Zla diera poblíž obce Lipovce, která se nachází v dolomitové trosce na pomezí pohoří Bachureň a «

Miesto má monumentálny charakter. Je tu umiestnený veľký drevený kríž a mramorový oltár: Okolie je vkusne upravené a starostlivo udržiavané. Moju pozornosť upútava búdka na tyči - je to unikátna vrcholová skrinka. Otváram jej dômyselný mechanizmus a vyberám vrcholovú knihu. Listujúc v nej čítam mnoho zaujímavých zápisov. Medzi nimi aj takýto: "Vďaka Ti Bože za tento vrch! Vďaka Ti za všetkých tu prítomných! Vďaka za krásny výhľad!" Podpísaný miestny duchovný otec. Na mramorovom kameni pod krížom je vyrytý nápis "Kam vedie tvoja cesta". Na túto otázku momentálne poznám odpoveď rýchlo a bez váhania, veď dnes sa musím vrátiť späť do Lačnova.

Quo vadis?

Keď si však spomeniem na holoruby, zničenú prírodu, mŕtve lesy i rieky, ktoré žiaľ bežne zažívam na horách, začínam otázku vnímať vážnejšie. A čím viac sa zadumám, tým menej jasnú odpoveď mám. Veru: Quo vadis, homo?! Možno keby "kráľ tvorstva" odpoveď poznal, tak by sa zastavil a rýchlo zmenil smer, ktovie…

Zadumaný si sadám na lavičku. Neponáhľam sa, však som na sviatočnej túre. Zrakom sa prehupnem na východný horizont. Ďaleké výhľady na krásne hory ukľudňujú myseľ a potešujú srdce. Úchvatný je pohľad na Čergov - vidno celý 25 km dlhý hrebeň od Minčola až po Lysú.

Moje filozofické úvahy zamieňam za geologické zamyslenia. Čergov je flyšové pohorie, pre ktoré majú geológovia podrobné odborné charakteristiky. Mne ako laikovi utkveli v pamäti len tri "flyšové" vlastnosti. Predovšetkým to, že flyš je rytmické striedanie ílovcov a pieskovcov (asi vďaka jasnej a jednoduchej charakteristike).

Flyš a Bradlové pásmo

To, že slovo flyš je odvodené od názvu dedinky vo švajčiarskych Alpách, v okolí ktorej boli značné zosuvy a že flyš je vlastne zosuv, som si zapamätal asi preto, lebo Švajčiarsko a jeho poriadok mám rád. Treťou informáciou, ktorú mám zapísanú v pamäti, je že najvyšším kopcom flyšového pásma na Slovensku je Babia hora. Asi preto, že ani v kútiku duše ma nenapadlo, že tento obdivuhodný kopec s nadmorskou výškou 1 725 m patrí do flyšového pásma.

Pod Čergovom sa vlní pahorkatina, z ktorej zreteľne vystupujú kopčeky, pripomínajúce krtince. Ide o súčasť bradlového pásma, ktoré sa tiahne v dĺžke 400 km od Bielych Karpát a končí práve tu. Bradlové pásmo tvorí rozhranie medzi vonkajším a vnútrokarpatským flyšom a je považované za karpatský unikát. Jeho vyvýšeniny sú profilovo zvláštne, lebo boli až dvakrát zvrásnené.

Pomaly a dôsledne rátam všetky "krtince". Najprv sprava doľava a potom naopak. Nie nepomýli som sa. Krtincov (presnejšie povedané výrazných vyvýšením karpatského bradlového pásma pod čergovským pohorím) je presne štrnásť! Napadá mi, že fotodokumentácia týchto "krtincov" by mohla slúžiť ako názorná ukážka bradiel v nejakej geologickej učebnici.

Študujem kopce, dumám a dumám a popri tom si vychutnávam nevšednú vrcholovú atmosféru s nádhernými výhľadmi. Toto miesto má jednoznačne osobitý duch - genius loci. Po hodnej chvíli sa poberám ďalej. Veľmi sa mi odtiaľto nechce. Ale ísť už treba!

Lúky Kamenná

Hrebeňová cesta klesá cez les, po chvíli prichádzam na otvorené lúky Kamenná. Nachádza sa tu veľký drevený prístrešok s ohniskom, neďaleko je prameň vody - ideálne miesto pre piknik. Drevené sochy jelenieho páriku a extravagantne pokrivené brezy dotvárajú zaujímavý charakter tohto miesta.

Z Kamennej sú pekné ďaleké výhľady: južnému horizontu dominujú Volovské vrchy a východnému Slanské vrchy. A nachádza sa tu ďalší kríž. Je menší ako ten na Marduni, avšak tiež pôsobí impozantne. Na drevenej doske pod krížom je vyrezaný text: "Ukáž mi pane svoje cesty a pouč ma o svojich chodníkoch, Ž 25,4 ANNO 2001". Takže otázka ohľadne cesty spod kríža na Marduni tu má svoje pokračovanie a vo mne opäť vzbudzuje filozofické úvahy.

Veru otázka správnej cesty nie je len vecou pútnikov, moreplavcov či cestovateľov, ale každého jedinca. Niektorí majú cestu jasnú a bez pochybností, iní tápajú. To však to neznamená, že tí prví sa dostanú ďalej či do cieľa. A čo je vlastne cieľ? Múdri hovoria: "Cesta je cieľ!" Iní možno ešte múdrejší tvrdia: "Kde je vôľa, tam je cesta!."

Cesta do Sedla pod Kohútom

S odpočinutým telom a posilnenou vôľou opúšťam toto podmanivé miesto a schádzam na nenápadné rázcestie. Pokračujem rovno po dobre vyjazdenom povrchu. Značky však dlhší úsek nenachádzam. Vraciam sa preto späť k rázcestiu, kde po úpornom pátraní objavujem dokonale skrytú zelenú značku. Dôsledne ju sledujem, predieram sa cez krovie a les až vychádzam na otvorenú lúku nad sedlom Močiare.

Odmenou za prienik húštinou sú mi ďalšie pekné výhľady na lúky a kopce. Pasúce sa stádo oviec len dokresľuje horskú idylu. V sedle sa napája žltá značka, ktorá spolu so zelenou ma privádza do Sedla pod Kohútom (neskôr som sa dozvedel, že pokračovaním po vyjazdenej ceste by som tiež došiel do tohto sedla. Bola by to ľahšia cesta, avšak táto bola určite krajšia).

Miernym stúpaním sa dostávam na hrebeň, kde odbočujem doľava v smere tabuľky: Výhľad. Po pár metroch sa ocitám na vrchole kopca Kohút (711 m), z ktorého je ďaleký polkruhový výhľad. A zároveň je tu ďalší kríž (v poradí tretí), ktorý postavili obyvatelia Jakubovej Voľe v roku 2000. Tento je na kamennom podstavci s nápisom: "Zdrav buď kríž, naša spása." Pred ním je kamenný oltár a drevené lavičky.

Zjazd do Sabinova a Uzovský Šalgov

Z Kohúta do Sabinova idem stále po zelenej značke po klesajúcej ceste. Za rázcestím Nad Švabľovkou pokračuje vľavo dole kľukatý chodník v strmom svahu. Cyklisticky je to však zjazdný a príjemný úsek. Sabinov prechádzam jeho okrajom popri rieke Torysa až sa dostávam na cestu smerujúcu do Ražnian. Tu sa láme dnešný môj smer cesty z východného na západný.

S jasným "Go west!" šliapem do pedálov po asfalte. Po dlhej ceste terénom je hladký povrch cesty príjemnou zmenou. Zastavujem v strede obce Uzovský Šalgov. Fotím pekný zmodernizovaný kostol sv. Imricha, ktorý získal svoju dnešnú podobu po rozsiahlej prestavbe a rekonštrukcii v rokoch 1992-93. Jeho jadrom je murovaný kostol, postavený roku 1610 v renesančnom slohu. Oproti idúca babka utrusuje: "Á, ďalší fotograf!" A vzápätí sa vyzvedá, v ktorých novinách tá fotka bude. Moja odpoveď: "V turistických!", ju zjavne prekvapuje.

Babka kráča hore dedinou a asi húta, čo za podivína stretla. Ja sa medzičasom presúvam do krčmy oproti kostolu. Hneď vedľa nej je obecný úrad. Tu je centrum obce, tu sa kujú jej osudy! Chlipkám penivý mok a zajedám ho jedlom z môjho klasického havarijného balíčka, obsahujúcom rožky a syr. Evidentne tým upútam miestnych štamgastov, ktorí mi ihneď začnú klásť otázky na telo: "Čo to jete? Odkiaľ ste? Kam idete?" Na otázky odpovedám stručne a jasne.

Zdá sa, že ich moje odpovede uspokojili a získavam ich dôveru. Postupom času sa dávame spolu do reči. Dozvedám sa niečo o tunajšej farnosti, histórii i súčasnosti starostov a ďalšie zaujímavosti z miestneho politického života. Nielen vo vysokej politike sú veľké problémy a nezhody, aj na tejto najnižšej úrovni to vyzerá podobne! Pri odchode však Šalgovčan našu politickú diskusiu uzatvára nadčasovo: "Daj Bože, aby sme sa dožili zajtrajšieho rána!" Aj tí najväčší politici by sa veru mohli priučiť…

Uzovské Pekliany

Okrem preniknutia do zákulisia "obecného parlamentu" som získal aj užitočné informácie, ako pokračovať ďalej cez horu do Uzovských Peklian. Podľa rád idem po poľnej ceste (zároveň modrá značka), avšak pod kopcom v neprehľadnom teréne na lúke značky neviem nájsť. Mal by som ísť okolo kríža, ale ten nikde nevidím.

Snažím sa držať správny smer, prechádzam cez hlboký kaňon až sa ocitám na lesnej ceste. Tá ma dovedie na otvorené lúky a polia, predstavujúce typickú šarišskú krajinku. Po chvíli schádzam na štátnu cestu povyše Jarovníc. Tu odbočujem doprava a vydávam sa mierne stúpajúcou cestou do údolia Malej Svinky pod Bachureň.

Lesnaté sedlo Búče

V príjemnej spoločnosti Slnka, maľujúceho horskú krajinku čoraz mäkšími farbami, sa cez Uzovské Pekľany dostávam do podhorskej dedinky Renčišov (610 m). Po natankovaní penivých pohonných hmôt v miestnej krčmičke s novou silou šliapem do pedálov na hrebeň Bachurne. Pri chate Bukvica vo výške 800 metrov asfaltka končí. Ďalej pokračuje dobrá lesná cesta (žltá značka), ktorá ma cez les privádza do lúčnatého sedla Búče (860 m).

Očarený prostredím zastavujem. Hrebeňové lúky a oblé kopce osvetlené zapadajúcom Slnkom vytvárajú úchvatný horský obraz. V sprievode ďalekých výhľadov na Volovské a Slanské vrchy prichádzam pod Búče k štvrtému hrebeňovému krížu (940 m). Na tabuľke je uvedený dátum jeho obnovenia:: apríl 2010. Stojím pod krížom a hľadím do horských diaľav. S otvorenými očami i dušou nasávam povznášajúcu "sviatočnú" atmosféru. Tajomno! - napadá mi v duchu. Tajomstvo krásy i života, stvárnené v horskej podobe.

Zjazd do Lačnova

Zvečerieva sa, k noci sa chýli. A tak sa po chvíľke poberám ďalej. Traverzovou cestou schádzam do Lačnova. Zastavujem na vyhliadke nad obcou, kde je umiestnená lavička. Dole čupí dedinka Lačnov, nad ňou na obzore sa vyníma pohorie Branisko s výraznou Smrekovicou. Iste tu často oddychovali aj starí Lačnovčania, pozorujúc obdivuhodnú horskú scenériu.

Slnko už zašlo za hory a krajina sa odela do decentných večerných šiat. Preniká mnou zvláštny pocit. Dnešná túra bola ozaj vydarenou a nevšednou kombináciou duchovna a fyzična. Ešte krátky zjazd a som v Lačnove. Pohľadom na hrebeň sa lúčim s týmto malým prítulným karpatským pohorím šeptajúc: "Vďaka za sviatočný deň a do skorého videnia. milá Bachureň!"

Základné údaje cyklotúry "Hrebeňovka Bachurne"

• dĺžka 46 km (z toho: asfalt 18 km, terén 28 km), prevýšenie 1 175 m

Itinerár (miesto, km spolu, prevýšenie spolu)

• Lačnov - Marduňa 11 km, 405 m - Sabinov 22 km, 490 m - Renčišov 40 km, 835 m - Lačnov 46 km, 1 175 m

Mapa trasy

• http://www.cykloserver.cz/tipy-na-vylety/detail/?d=67662