Útulna na Červenci v slovenských Západních Tatrách

Pred časom si, Otakar, urobil dosť hrubú chybu, že si si zaironizoval na môj účet, na môj príspevok, ktorý v zásade nemal cieľ baviť ale poskytoval spresňujúce údaje. Dôsledkom bolo rozhodnutie viacej neprispievať. Teraz činím výnimku, a to preto, lebo v Tvojom krátkom článku sú chyby z oblasti, ktoré sú mojou doménou. Konkrétne: 1. Koliba na Vyšnom Červenci bola súkromnou kolibou a nikdy nie verejnou útulňou! Majiteľ si so svojou kolibou mohol robiť, čo uznal za vhodné a potrebné. Jedným z dôvodov odstránenia bolo práve využívanie, či skôr zneužívanie (a devastovanie) jeho majetku verejnosťou a to bez akejkoľvek náhrady. 2. Chata nemá s Nárožím v podstate nič spoločné a navyše žiadne "Náružie" neexistuje. (Nárožie je nevýrazný vrchol nad Medvedím, v ktorom sa výrazne lomí bočná chrbátnica; medzi týmto objektom, vzdialeným od chaty asi 1 km, a chatou sú ďalšie aspoň dva pomenované objekty. Názor vystihuje tvar, resp. polohu objektu.) Majitelia chaty nereagovali ani na opakované upozornenia, odignorovali dokonca aj skutočnosť, že na túto chybu (tento nezmysel) upozorňoval už pred 42 rokmi autor Jozef Čajka v svojom článku Nárožie a Chata pod Náružím (Krásy Slovenska, 1973, s. 509). Ešte zrejme musí prejsť ďalších aspoň 20 rokov, kým majitelia názov chaty opravia. Je to smutná vizitka ich kultúrnej úrovne. Vhodný názov objektu je Chata na Červenci (a to i napriek tomu, že niekdajšia poľana Vyšný Červenec samovoľne zarastá lesom). A tvorcovia máp nepremýšľajú a len mechanicky opisujú aj s chybami. (Ako pred časom Ťažké objekty vo Vysokých Tatrách, ktoré odjakživa boli Ťažkými a Českými sa stali len vďaka chybnej transkripcii goralského Čenške.) 3. Čo nazývaš boudou pod Babkami sú ostatky koliby Turonky (od mena Turoň). Už len spomienka na minulú tradíciu pastierčenia.