Chata pod Hrbom (1 068 m) ve Veporských vrších

Milá Dominika, na tej chate som už strávil veľa dovoleniek. Priviedli ste si svojho gaučového psíka na Chatu pod Hrbom a čakali ste, že Vás tam privítajú ako celebritu? Chatár má veľkého strážneho psa, ktorý si chráni svoje teritórium. To je strážny, nie gaučový pes. Napríklad, hlási príchod medveďa, či vlka. Ten pes, pokiaľ to nie je gaučový pes, neznáša prítomnosť iného psa. To by ste mali vedieť. Taký pes je poklad pri živote na samote. Toho psa si chatár váži viac, než Vášho gaučového miláčika. Preto nečakajte, že ste prišli do hotela Hilton a personál pred vami a vašim psíkom padne na zadok. Otrasný zážitok? Nepochopili ste, ako asi žijú ľudia na samote na horách, kde nejako musia prežiť aj dlhé mesiace, kde niet hostí?. Viete, že chatár si z obce sám udržuje cestu, že v zime celé dni sedí v buldozéri a odstraňuje záveje, že v lete opravuje jarky po búrkach, že si vždy kúpi len staršie auto v bazári a potom si ho opraví, že chodí na nákupy až do Zvolena? Má tvrdý život, preto hovorí priamo. Fandí milovníkom prírody, turistom, bežkárom, aj cykloturistom, ale vyháňa odtiaľ frajerov na terénnych motocykloch. Na chatu sa z obce možno dostať len pešo a kráčať hore kopcom asi dve hodiny, alebo sa tam doviezť a potom auto počas pobytu odstaviť. Ozaj, ako ste tam prišli vy, Veronika, keď sa Vám tam nepáčia autá? Vytiahol Vás tam ten Váš pes?