Průvodce | Karpattreky | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Lyžování | Příroda | Soutěže | Aktuality | Kalendář akcí | Napsat článek | Více…
Kontakty  Cookies  Ceník inzerce  RSS 
Treking.cz Hledat
Poslední aktualizace: 3.1.2019 , svátek má
Reklama
Treking > Cestování > Diokleciánov palác v Splite, Dalmácia

Diokleciánov palác v Splite, Dalmácia

Dalmácia v rímskych časoch

29.4.2013 | Jozef Cyprich

Jadranské pobrežie tvorí úzky pruh oddelený od vnútrozemia hradbou Dinárskej sústavy. Toto horstvo chráni pobrežie od poveternostných vplyvov vnútrozemia. Je tu vždy príjemne teplo, aj v zime sa tu teplota pohybuje nad nulou. Darí sa tu citrusovým plodom, palmám, figovníkom, olivám a inej subtropickej vegetácii. Rozšírené sú vinohrady, rodiace sladké a aromatické hrozno a ľahko sa pijúce víno.

Arkády

Takmer celé pobrežie patrí Chorvátsku, stredná časť sa nazýva Dalmácia. O tento krásny kraj bol vždy záujem, pobrežie bolo pomerne husto osídlené už v rímskych dobách, kedy tu žili Ilýrovia. Z tohto obdobia pochádza mesto Spalatum (grécky Aspalatios), ktoré vzniklo na pobreží okolo pôvodného Diokleciánovho paláca. Toto druhé najväčšie chorvátske mesto a prístav poznáme dnes ako Split.

Z vojaka cisársky reformátor, ale aj krutovládca

Kto bol onen antický staviteľ, ktorého palác v Splite, ale aj kúpele v Ríme stoja a možno ich obdivovať dodnes? Diocles Valerius Diocletianus (asi 247/248 - 317) bol rodom z Dalmácie, syn pisára a možno aj otrokárskeho prepustenca. Veliteľ časti armády zavraždeného cisára Numeriána, ktorého vystriedal. K vláde ho povolala armáda vďaka vojenským schopnostiam a organizačnému talentu. Cisársku hodnosť (Imp. Caesar Gaius Aurelius Valerius Diocletianus Augustus) dosiahol ani nie štyridsaťročný.

Čtěte také: Postojná neboli Postojnska Jama, jeskyně ve Slovinsku

V roku 284 preberal Rímsku ríšu v zlom stave. Nastolil preto režim absolútnej osobnej moci a dôslednej vojenskej diktatúry. Dal sa titulovať dominus (pán), vládny systém principátu vystriedal dominát. Opustil Rím, za nové sídlo si zvolil Nikomédiu pri Marmarskom mori. Tu došiel k presvedčeniu, že tak obrovskú ríšu nemožno spravovať jedným človekom a z jedného miesta. Za spoluvládcu s titulom augustus vymenoval svojho krajana Maximiána, neskôr v roku 293 pribral ako caesarov Gaia Galeria a Constantia Chlora.

Dioklecian

Tento systém vládnutia je známy ako systém štyroch cisárov (tetrarchovia). Maximiánus dostal západnú, Diokleciánus si ponechal východnú časť ríše. Zaviedol päťstupňovú správu, pri hospodárskych reformách dal do obehu hodnotné mince (zlaté, strieborné, bronzové), na trhu stanovil pevné ceny, zaviedol systém priamych daní (pozemková daň). Ďalekosiahle reformy sa dotkli aj vojska. Popri všetkom viedol úspešné vojny, dobyl späť Arméniu, upevnil panstvo v Mezopotámii a Egypte.

Za Diokleciána došlo k veľkým prenasledovaniam kresťanov. Roku 303 vydal dva edikty, ktorými zakázal modlitebne a nariadil ich zbúrať, rozkázal zničiť posvätné knihy a uväzniť kňazov. O rok neskôr vydal tzv. krvavý edikt, podľa ktorého bol usmrtený ten, kto nepriniesol obeť bohom.

Diokleciánovo prenasledovanie kresťanov prevýšilo všetky predchádzajúce rozsahom, tvrdosťou i dôslednosťou. Napriek tomu sa o necelých desať rokov (Milánsky edikt cisára Konštantína z roku 313) stalo kresťanstvo rovnoprávnym rímskym náboženstvom.

Dioklecianov palác

V prvý májový deň roku 305 sa Diokleciánus spolu s Maximiánom vzdali vlády. Diokleciánus sa vzápätí uchýlil do prímorského paláca, ktorý si dal vybudovať pri rodných Salonách v Dalmácii, najvýchodnejšej provincie Západorímskej ríše. Tu ako pestovateľ melónov aj zomrel.

Palác priamo pri mori

Na stavbu paláca si Diokleciánus v roku 295 pozval významných orientálnych staviteľov. Stavebný materiál mal kratšiu cestu, pochádzal z vápenca na ostrove Brač. Palác bol veľkolepo koncipovaný, zaberal plochu 215 × 180 m a pripomínal opevnený vojenský tábor.

Mauzoleum, neskôr katedrála

Nárožné veže mali štvorcový pôdorys. V jednej z kratších strán, ktorej dolnú časť múrov obmývalo more, boli cisárske miestnosti. Pod nimi boli pivničné priestory (subštrukcie), ktoré vyrovnávali terén na úroveň vzdialenejšej pevninovej časti. Tu mal cisár (aj ako excisár) z nádhernej chodby lemovanej arkádami (kryptoportikus) nerušený výhľad na more, tu sa priamo z mora nakladal a vykladal tovar z lodí cez tzv. Medenú bránu.

Z pevniny viedli do paláca tri brány. Na východnej strane to bola brána Strieborná, na západnej Železná brána. Najväčší význam mala brána medzi nimi, bola totiž orientovaná smerom k neďalekým Salonám, hlavnému mestu provincie a zároveň rodisku Diokleciána.

Právom sa hrdila prívlastkom Zlatá. Každá z pevninových brán bola obkolesená dvojicou strážnych veží s osemuholníkovým pôdorysom. Vonkajší pevnostný múr bol doplnený ešte po jednej veži medzi strážnou vežou a nárožnou, čím sa ich celkový počet ustálil na 16. Jednotlivé brány spájali dve na seba kolmé hlavné ulice (decumanus, cardo), ktoré sa pretínali na hlavnom nádvorí (peristyl).

Na tomto mramorom vydláždenom otvorenom priestranstve sa odohrával rušný život, ktorý (ex)cisár sledoval z vyvýšeného miesta (prothyrnon). Odtiaľto viedla cez vestibul najkratšia cesta do jeho komnát. Nádvorie s pivničnými priestormi spájalo široké schodište. Najvyššou stavbou v paláci bolo mauzóleum, ktorého osemuholníková kopula kopírovala obvodové steny. Prístup od nádvoria strážila sfinga z čiernej žuly.

Zárodok vzniku mesta a premeny paláca v stredoveku

Po smrti Diokleciána boli jeho pozostatky umiestnené do mauzólea. V paláci zostalo bývať služobníctvo i členovia vojenskej posádky, neskôr ich rozrastajúce sa rodiny. Obývať priestory sa podarilo aj niektorým ľuďom z okolia, ktorí v časoch nepokojov hľadali tu záchranu. V 5. storočí pri jednej z čiernych sfíng (dochovaná bez hlavy) vznikol Jupiterov chrám.

Peristyl, nádvorie

Postupom času o palác prejavili záujem mnohí dobyvatelia, neúspešne. Podarilo sa to až Slovanom v roku 614. K masovému obsadeniu paláca došlo v roku 640, kedy sa sem presťahovalo obyvateľstvo zničených Salón. Došlo k rôznym prestavbám a prístavbám. Kresťanstvo však aj tu zapustilo pevné korene.

Z mauzólea, odkiaľ boli odstránené Diokleciánove pozostatky, sa v 7. storočí po vysvätení stala katedrála. Z mariánskej katedrály sa neskôr stala katedrála sv. Domnia (Duja), patróna mesta Split (1240), v priebehu 13.-15. storočia k nej pribudla nádherná románska zvonica (dnes vyhliadkové miesto pre turistov).

Jupiterov chrám bol v 8. storočí premenený na baptistérium sv. Jána Krstiteľa, krypta pod ním na kaplnku sv. Lucie. Z pivničných priestorov južného krídla paláca sa stalo smetisko, z horných miestností sem putovali smeti spolu s výkalmi.

Splitský akvadukt pod horami Východná (Strieborná) brána

Z pôvodného antického paláca sa tak stalo mesto, kde sa prelínajú rôzne stavebné štýly. Ilustrovať to možno na samotnom nádvorí, kde v zajatí rímskych stĺpov a pasáží vznikli románske a gotické priečelia, renesančné a barokové sídla.

Kultúrne dedičstvo UNESCO

V dnešnom Splite žije asi 200 tisíc obyvateľov, z toho asi tri tisícky v priestoroch bývalého Diokleciánovho paláca. Mnohé pôvodné objekty úplne zmizli, boli zrútené alebo prestavané, iné sú čiastočne v ruinách. Sú však aj také, ktoré pretrvali až do dnešných čias. Od tržnice možno prejsť za niekdajšie pevnostné múry naďalej Striebornou bránou, zastaviť sa na nádvorí pri koncerte alebo divadelnom predstavení, pokračovať Železnou bránou popod vežu so slnečnými hodinami na námestie Narodni Trg.

Zvonica a katedrála

Z nábrežnej promenády (v antike neexistovala, vytvorená na umelom násype) možno vojsť priamo do nedávno odkrytých pivničných priestorov paláca, kde malí predajcovia núkajú svoje výrobky. Pozornému oku návštevníka určite neujdú ani detaily a ďalšie miesta a objekty, uvádzajúce ho do rímskych čias.

Diokleciánov palác je najvýznamnejšou antickou pamiatkou Chorvátska a jednou z najcennejších rímskych architektúr na svete. Právom sa dostal v roku 1979 aj na Zoznam kultúrneho svetového dedičstva UNESCO.

Další související články:

+ Podaca, Chorvatsko
+ Malá a Velká Paklenica, "odpočinková" túra z Malé do Velké Paklenice
+ Velebit, výstup na Veliki Vitrenik
+ Počasí v Chorvatsku online, Chorvatsko - základní informace, ambasáda ČR
+ Kempy v Chorvatsku, seznam chorvatských kempů; kontakty, provozní doba
+ Hvar, lezení nejen nad mořem; Chorvatsko
+ Chorvatská pobřežní hřebenová transverzála
+ Od mora do lona hôr bicyklom, Chorvátsko
+ Podaca, Chorvatsko
+ Postojnska Jama neboli jeskyně Postojná; Slovinsko
Treking.cz - diskuze

Diskuse k tomuto článku

přidat názor


Nejčtenější
Reklama
Výběr článků
Hory Jak bezpečně bivakovat v medvědích oblastech
Hory Naprieč Slovenskom (4), prechod Slovenska z najvýchodnejšieho bodu na najzápadnejší
Hory Přechod pohoří Zelengora (2), Bosna a Hercegovina
Reklama
Témata našich článků…
Baranec Štiavnické vrchy Krkonoše, ubytování Radegast Pravčická brána Kvarky Zverovka Klíč Beskydy, ubytování Poledník Závojový vodopád Maroko Jeřáb Merkur Sovinec Jupiter Poľana Soos Lužické hory Starý Jičín Fáze Měsíce Rešovské vodopády
Reklama
Reklama
Doporučujeme ke čtení

Outdoorové bundy - bundy v outdooru, používané materiály

Bunda, neboli svrchní vrstva při cestě ven (na hory, na kolo, do města) je velmi důležitou součástí oblečení, zvláště v případě, kdy nám povětrnostní podmínky tolik nepřejí. Správný výběr nás může ochránit od nepříjemných…

Jak vybrat kolo

Kolo

Jestliže se rozhodnete pro koupi kola, je dobře nepodcenit jeho výběr. Nevhodně vybrané kolo nepřinese požitek z jízdy a může se stát, že…

Reklama
Populární treky
1. Ukrajinské Karpaty Přechod pohoří Hriňavy a Čivčiny, trek s bonusovým výstupem na Pětroš
2. České hory Hřebenovka Jeseníků na sněžnicích trochu jinak, trek z Červenohorského sedla na Rejvíz
3. České hory Kolem vodopádů Stříbrného potoka na nejvyšší vrchol Rychlebských hor - Smrk (1 125 m)
4. Slovenské hory Přechod přes Skriniarky, vysokohorská turistika v Západních Tatrách
5. Španělské Pyreneje Parc Nacional d'Aigüestortes i Estany de Sant Maurici, Pyreneje a treky
Reklama
Regiony
Oblasti: Beskydy | Bílé Karpaty | Brdy | Broumovská vrchovina | Česká Kanada | České středohoří | České Švýcarsko | Český les | Český ráj | Doupovské hory | Drahanská vrchovina | Hanušovická vrchovina | Hornosvratecká vrchovina | Hostýnské vrchy | Chřiby | Javorníky | Jeseníky | Jevišovická pahorkatina | Jizerské hory | Králický Sněžník | Krkonoše | Krušné hory | Křivoklátská vrchovina | Litenčická pahorkatina | Lužické hory | Nízký Jeseník | Novohradské hory | Orlické hory | Pálava | Podyjí | Rakovnická pahorkatina | Ralsko | Rychlebské hory | Slavkovský les | Svitavská pahorkatina | Šluknovská pahorkatina | Šumava | Švihovská vrchovina | Vizovická vrchovina | Vlašimská pahorkatina | Vsetínské vrchy | Východolabská tabule | Zábřežská vrchovina | Zlatohorská vrchovina | Ždánický les | Železné hory | Žulovská pahorkatina | Branisko | Bukovské vrchy | Burda | Cerová vrchovina | Čergov | Čierna hora | Chočské vrchy | Kremnické vrchy | Krupinská planina | Kysucké Beskydy | Laborecká vrchovina | Levočské vrchy | Ľubovnianska vrchovina | Malá Fatra | Malé Karpaty | Muránska planina | Nízké Tatry | Ondavská vrchovina | Oravská Magura | Oravské Beskydy | Pieniny | Podunajská pahorkatina | Pohronský Inovec | Polana | Považský Inovec | Revúcka vrchovina | Roháče | Slanské vrchy | Slovenský kras | Slovenský ráj | Spišská Magura | Stolické vrchy | Strážovské vrchy | Súlovské skály | Šarišská vrchovina | Štiavnické vrchy | Tribeč | Velká Fatra | Veporské vrchy | Vihorlat | Volovské vrchy | Vtáčnik | Vysoké Tatry | Záhorie | Zemplínské vrchy
Túry a lokality podle pohoří
Beskydy Bílé Karpaty Javorníky
Jeseníky Jizerské hory Krkonoše
Kysuce Krušné hory Malá Fatra
Malé Karpaty Nízké Tatry Roháče
Šumava Velká Fatra Vysoké Tatry
Hledej podle pohoří
Home Page | Časopis | Průvodce | Ceník inzerce | Soutěže | Seznamka | Kalendář akcí | Outdoor testy | Horské chaty | Fotogalerie | Archiv
Treky, turistika | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Vesmír, astronomie | Turistická mapa online | Spolupracujeme
TOPlist