Průvodce | Karpattreky | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Lyžování | Příroda | Soutěže | Aktuality | Kalendář akcí | Napsat článek | Seznamka | Více…
Kontakty  Cookies  Ceník inzerce  RSS 
Treking.cz Hledat
Poslední aktualizace: 3.1.2019 , svátek má
Reklama
Treking > Cestování > Il trenino del Renon<, Taliansko/div>

Il trenino del Renon, Taliansko

Úzkorozchodná železnička nad Bolzanom

14.10.2010 | Jozef Cyprich

Severne od talianskeho Bolzana (Bozen), hlavného mesta autonómnej oblasti Alto Adige (Südtirol), rozprestiera sa náhorná plošina Renon (Ritten). Jej najvyšším bodom je Corno del Renon (Ritner Horn), so svojimi 2 260 m nadmorskej výšky poskytuje nádherné výhľady v Alpách. Planina má príjemné klimatické podmienky, na jej slnečnej južnej strane je rôznorodá vegetácia od viníc po vysokohorskú, alpínsku kvetenu.

V depe

Planina je trvalo osídlená, v obciach žije asi 7 500 obyvateľov, ktorých hlavnou ekonomickou aktivitou je poľnohospodárstvo, remeselná výroba a turistika. Táto "Riviéra Dolomitov" bola už v minulosti zaujímavá ako oblasť pre aktívny oddych a rekreáciu, inšpirovala k dielam mnohých umelcov a filozofov. Predstavuje významnú turistickú aktivitu, je na nej v súčasnosti vyznačených viac ako 350 km turistických ciest a chodníkov.

Doprava medzi Bolzanom a náhornou plošinou Renon má dlhú tradíciu. Pred viac ako 100 rokmi vozila sa mestská aristokracia železnicou priamo z centra Bolzana na námestí Piazza Walther až na Renon. Pre prekonanie výškového rozdielu bola prijatá koncepcia švajčiarskeho modelu ozubeného súkolesia. Koncesiu získala dňa 3. júla 1909 Spoločnosť pre úzkorozchodné miestne elektrické železnice, a to z Bolzana do Soprabolzana na plošine. S plánovaním a vykonávaním prác bola poverená firma Jozefa Riehla, ktorá už mala skúsenosti s projektmi miestnych železníc v Tirolsku. V apríli 1907 bola stavba dokončená.

Pôvodná 11,764 km dlhá úzkorozchodná železničná trať s rozchodom 1000 mm, na ktorej začala prevádzka 13. augusta 1907, sa skladala z troch častí: električkovej, ozubnicovej a časti adhéznej. V mestskej časti využíval vlak električkovú trať v dĺžke 0,896 km a viedol z námestia cez Bolzano-Južné nádražie do stanice Bolzano-Renon nádražie. V km 1,000 začínala vlastná ozubnicová trať, cez 160 m dlhý viadukt sa dostal vlak k vínnym pivniciam v štvrti Sv. Magdalena. V km 3,032 bola výhybňa, krátko za ňou jediný tunel na trati (dlhý 66 m).


Zobrazit místo Renon a Collalbo, italské Alpy na větší mapě

Ozubnicová trať končila v km 5,051 a do stanice Maria Assunta (Maria Himmelfahrt) prekonala výškový rozdiel 900 m. Od nej využíval vlak už len klasickú priľnavosť kolesa ku koľajnici. Trať prechádzala ešte výhybňou Stella (Lichtenstern), kde dosahovala najvyššiu výšku (1 251 m) a končila v stanici Collalbo (Klobenstein, km 11,746), za ňou viedli koľaje už len do depa. Pri jednosmernom napájaní trakčných vozidiel 750 V dosahovala súprava vlaku 1+1 maximálnu rýchlosť 30 km/h (max. stúpanie 4,5 %), na ozubnicovej časti 7 km/h (max. stúpanie 25,5 %). Prevádzku zabezpečovali elektrické vozne Alioth (s drevenou skriňou a lýrovým zberačom prúdu) a Esslinger.

Eslinger v Collabo Alioth v Soprabolzano

Takto koncipovaná elektrická úzkorozchodná železnica plne uspokojovala potreby miestnych obyvateľov a turistov po celé desaťročia. Na začiatku 20. storočia to bol moderný spôsob prepravy. Nič však netrvá večne a začali sa prejavovať nedostatky v prevádzke, zapríčinené zostarnutím vozňového parku. Najmä po druhej svetovej vojne to už bolo citeľné, ani dlhé cestovné časy ozubnicovej železnice nemohli ďalej konkurovať nastupujúcej automobilovej doprave. A keďže koncepcia obnovy vozňového parku pre svoju finančnú náročnosť bola odmietnutá, silneli hlasy na vybudovanie nového spôsobu prepravy - lanovou dráhou. Rozhodnutie nabralo definitívnu podobu v roku 1964, kedy v decembri došlo nad Sv. Magdalenou k vykoľajeniu vlaku so smrteľnými následkami.

Riadiaci pult V Collabo

A tak bola roku 1966 ozubnicová železnica zrušená a nahradená lanovkou, ktorá poskytovala svoje služby celých 40 rokov. V roku 2007 ju nahradila moderná kabínková lanovka s unikátnym systémom troch lán Funivia del Renon (Rittner Seilbahn). Celkovo 8 kabín, každá s 35 cestujúcimi, dopraví na náhornú plošinu do Soprabolzana (Oberbozen) 550 návštevníkov za hodinu.

Z pôvodnej úzkorozchodnej železnice sa zachovala len jej vrcholová časť na náhornej plošine, v roku 1966 došlo len k zmene trakčného napájania na 800 V jednosmerných. Po rekonštrukcii v roku 1982 jazdia na nej historické vozidlá z roku 1907 a dvojica motorových vozňov zo Soprabolzana do Collalba denne v polhodinových intervaloch, krátky úsek Soprabolzano - Maria Assunta len v pracovných dňoch. Cestujúci pri jazdách môžu obdivovať prekrásnu panorámu Dolomitov a z konečnej v Collalbe navštíviť unikátne hlinené pyramídy.

Treking.cz - diskuze
Reklama
Reklama
Výběr článků
Hory Na vrchol Svinica (2 301 m) neboli tatranský Matterhorn ze Slovenska?
Hory Karpatiatour 2009
Hory Výstup na zapomenutý Trzydniowiański Wierch za neobvyklými tatranskými výhledy
Reklama
Reklama
Populární treky
1. Rumunské hory Vilcan, hory polonin a krásných výhledů
2. Ukrajinské Karpaty Přes Ploskou poloninu a údolím Černé Tisy do Jasině - dva dny sám v horách Zakarpatí
3. Karpattreky Beskydský Karpattrek (5), hřebenovka Kysuckých Beskyd
4. Slovenské hory Přechod hlavního hřebene Západních Tater - Roháčů, nejnáročnější hřebenovka Slovenska
5. České hory Dvoudenní přechod hřebene Krkonoš, hřebenovka nejvyšších českých hor
Reklama
Reklama
Regiony
Oblasti: Beskydy | Bílé Karpaty | Brdy | Broumovská vrchovina | Česká Kanada | České středohoří | České Švýcarsko | Český les | Český ráj | Doupovské hory | Drahanská vrchovina | Hanušovická vrchovina | Hornosvratecká vrchovina | Hostýnské vrchy | Chřiby | Javorníky | Jeseníky | Jevišovická pahorkatina | Jizerské hory | Králický Sněžník | Krkonoše | Krušné hory | Křivoklátská vrchovina | Litenčická pahorkatina | Lužické hory | Nízký Jeseník | Novohradské hory | Orlické hory | Pálava | Podyjí | Rakovnická pahorkatina | Ralsko | Rychlebské hory | Slavkovský les | Svitavská pahorkatina | Šluknovská pahorkatina | Šumava | Švihovská vrchovina | Vizovická vrchovina | Vlašimská pahorkatina | Vsetínské vrchy | Východolabská tabule | Zábřežská vrchovina | Zlatohorská vrchovina | Ždánický les | Železné hory | Žulovská pahorkatina | Branisko | Bukovské vrchy | Burda | Cerová vrchovina | Čergov | Čierna hora | Chočské vrchy | Kremnické vrchy | Krupinská planina | Kysucké Beskydy | Laborecká vrchovina | Levočské vrchy | Ľubovnianska vrchovina | Malá Fatra | Malé Karpaty | Muránska planina | Nízké Tatry | Ondavská vrchovina | Oravská Magura | Oravské Beskydy | Pieniny | Podunajská pahorkatina | Pohronský Inovec | Polana | Považský Inovec | Revúcka vrchovina | Roháče | Slanské vrchy | Slovenský kras | Slovenský ráj | Spišská Magura | Stolické vrchy | Strážovské vrchy | Súlovské skály | Šarišská vrchovina | Štiavnické vrchy | Tribeč | Velká Fatra | Veporské vrchy | Vihorlat | Volovské vrchy | Vtáčnik | Vysoké Tatry | Záhorie | Zemplínské vrchy
Home Page | Časopis | Průvodce | Ceník inzerce | Soutěže | Seznamka | Kalendář akcí | Outdoor testy | Horské chaty | Fotogalerie | Archiv
Treky, turistika | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Vesmír, astronomie | Turistická mapa online | Spolupracujeme
TOPlist