Mendelbahn / Mendelpass alebo pozemná lanovka

Jedna z najdlhších a najstrmších pozemných lanoviek Európy - Mendelbahn / Mendelpass

Dostať sa do priesmyku Mendelpass, ktorý umožňuje prechod horským hrebeňom Mendelkamm z údolia Überetsch do údolia Val di Non, a tým aj z Južného Tirolska do Tridentska, možno dvoma spôsobmi. Od roku 1885 horskou cestou s množstvom ostrých zákrut, alebo pozemnou lanovkou danou do prevádzky v roku 1903. Obidva druhy dopráv mali sprístupniť na hrebeni vybudovanú rekreačnú oblasť pre cisára, šľachticov a významných (rozumej bohatých) ľudí. Nezanedbateľnú úlohu zohralo aj prípadné vojenské využitie (cvičenia, 1. svetová vojna).

Na začiatku treba podotknúť, že voľba dolnej stanice lanovky v St. Antone nebola náhodná. Lanová dráha pôvodne nadväzovala na skôr vybudovanú 15 km dlhú jednokoľajnú železnicu Überetschbahn vedúcu z Bozenu (Bolzano) cez Eppan (Appiano) do Kalternu (Caldaro).

Prevádzka adhéznej železnice však bola postupne od roku 1963 utlmovaná, až nakoniec v roku 1971 zrušená. Dnes sú jej stavebné objekty (tunely, mosty, násypy) využívané ako cyklotrasa. Doplním ešte, že v súčasnosti silnejú hlasy, ktoré volajú po znovuvybudovaní koľajovej dráhy, keďže nárast cestnej dopravy je už ťažko zvládnuteľný. Realizáciu niektorého z existujúcich projektov brzdia financie.

Čtěte také: Il trenino del Renon, úzkorozchodná železnička nad Bolzanom

Vráťme sa však na začiatok 20. storočia, presnejšie do leta roku 1902, kedy podľa projektov švajčiarskeho konštruktéra a architekta Emila Struba začala výstavba lanovky. Aj napriek náročnosti terénu, ktorý si vyžiadal vybudovanie niekoľkých tunelov a viaduktov, podarilo sa ju dokončiť za rekordných 14 mesiacov. Do prevádzky bola slávnostne daná 19. októbra 1903.

Kabínky na trase dlhej 2 370 m prekonávajú výškový rozdiel 854 m, čo si vyžadovalo 57 - 64% stúpanie. V tom čase bezpochybne najstrmšia lanovka v Európe a najdlhšia vo svete. Zároveň bola v rakúskej časti monarchie prvou lanovkou s elektrickým pohonom. Jedna z tzv. Abtových výhybiek s dvojkoľajným úsekom v strede dráhy umožňujúcim križovanie kabínok, sa nachádza na oblúkovitom viadukte (Höhenweg).

Lanová dráha s rozchodom 1 000 mm bola v takmer nepretržitej prevádzke 80 rokov, kedy došlo k jej pozastaveniu. Rekonštrukcia už nebezpečných úsekov trvala celých 5 rokov, kabínky opäť začali jazdiť v roku 1988. Zároveň sa zvýšila prepravná rýchlosť z pôvodných 1,2 na 4,0 m/s, jazdná doba sa skrátila na 12 minút. V roku 2009 dostala pozemná lanovka nové kabíny s presklenou panoramatickou strechou, každá pojme cca 60 cestujúcich.

Lanovka začína premávať ráno o 8.13 v 20minútových intervaloch (obmedzenia mimo sezónu). Posledná jazda 20.13 hod. Cena (v roku 2015) jednosmerného lístka je 6 €, tam a späť 10 €, deti do 6 rokov zdarma.

Keďže kľukaté ulice Kalternu neustále klesajú a stúpajú, dostať sa k stanici lanovky (Standseilbahn, funicolare) môže byť problematické. Tu je návod: z hlavnej "vínnej" cesty Südtiroler Weinstrasse, vedúcej z Eppanu, na úplnom konci Kalternu odbočiť vpravo na Kartheinerstrasse, ktorá sa na svojom konci napojí vľavo na Europastrasse. Po ďalšej zákrute vpravo odbočiť z Europastrasse najbližšie vľavo k parkovisku.

Parkovisko pre motorové vozidlá v blízkosti stanice býva v čase sezóny často obsadené. Bolo tak tomu aj pri našej návšteve. Vyriešili sme to návštevou neďalekej pizzerie, ktorá má vlastné parkovisko (len pre konzumentov, so závorou). Po vypití kávy sme auto nechali zaparkované a išli lanovkou na Mendelpass.

Komu nestačia sprievodné zábery, je tu video na www.youtube.com.

Na záver sa zmienim stručne aj o možnosti absolvovať výstup k priesmyku autom, motocyklom, príp. na bicykli. Z hlavnej cesty SS42 (Bozen - Eppan - Kaltern) za Eppanom v časti Untere Gand (Ganda di Sotta, 450 m) odbočiť vpravo na Mendelstrasse a po prekonaní neustáleho stúpania so 17 zákrutami ste hore (1363 m). Ak by sa spolucestujúci nebodaj nudili, môžu odrátavať počet zákrut - každá je označená tabuľkou s poradovým číslom a nadmorskou výškou.